Vatikánske riešenie palestínskej otázky

Palestína by mala v OSN zaujať rovnakú pozíciu, akú má v súčasnosti Svätá stolica. Taká je diplomatická mienka cirkevného štátu.

V piatok prezident Abbás predložil OSN žiadosť Palestíny o plnoprávne členstvo. Do celosvetovej diskusie sa zapojil aj Vatikán. Podľa jeho názoru by sa Palestínsky štát (oficiálny názov Palestíny) nemal stať členom OSN, ale mal by byť stálym pozorovateľom. Rovnaký status má už od roku 1964 aj Svätá stolica. Ako jediný štát na svete.

„Nemáme čo hovoriť do tejto veci, budeme rešpektovať každé rozhodnutie učinené Organizáciou spojených národov,“ objasnil oficiálne stanovisko Svätej stolice hovorca Federico Lombardi. V otázke nemá Vatikán možnosť aktívneho zásahu kvôli vyššie spomínanému statusu. Svoju úlohu zohráva taktiež udržiavanie si dobrých diplomatických stykov so židovským štátom. Ich počiatok siaha ku koncu roku 1993, kedy bola po dlhom snažení podpísaná „Základná zmluva“ medzi štátom Izrael a Svätou stolicou, zakladajúca oficiálne medzištátne vzťahy medzi oboma krajinami.

Opačný názor, avšak bez medzinárodnoprávnej relevancie, majú niektoré národné biskupské konferencie, napr. vo Francúzsku, ako aj bývalý jeruzalemský patriarcha latinského obradu Michael Sabbah.

Stanovisko Apoštolskej stolice k mierovému riešeniu izraelsko–palestínskeho sporu je známe už dlhodobo. Počas svojej návštevy Svätej zeme v máji 2009 Benedikt XVI. okrem iného vyhlásil: „Buďte si istí, že budem i naďalej využívať každú príležitosť na to, aby som nabádal tých, ktorí sú zapojení do mierových rokovaní k tomu, aby pracovali na spravodlivom riešení, rešpektujúcom legitímne nároky Izraelčanov a Palestínčanov rovnakou mierou.“ V júni tohto roku sa vo Vatikáne pápež po štvrtýkrát od prevzatia svojho úradu osobne stretol s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Oficiálne komuniké vydané po rokovaní uvádza, že „osobitný dôraz bol kladený na urýchlenú potrebu nájsť spravodlivé a trvalé riešenie izraelsko–palestínskeho konfliktu“.

K diplomatickému postoju Vatikánu, teda k statusu Palestíny ako nečlena a stáleho pozorovateľa OSN, sa podľa portálu Vatican Insider na schôdzke piatich ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Jeruzaleme priklonili Francúzsko a Španielsko, pričom táto myšlienka „nebola vítaná všetkými v Izraeli“.

K septembru 2011 uznalo nezávislosť Palestínskeho štátu de iure celkovo 127 zo 193 členský štátov OSN (Slovenská republika tak urobila ešte v roku 1988 po tom, čo Palestínska národná rada v exile vyhlásila 15. novembra 1988 nezávislosť Palestíny).

Marián Sekerák

Foto: 6degreesofjp2.blogspot.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo