Čo znepokojuje najstarších východných katolíkov v Indii

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo znepokojuje najstarších východných katolíkov v Indii

Foto: FB profil cirkvi

Sýrsko-malabarská katolícka cirkev kritizuje nemiestne využívanie jogy kresťanmi.

V okružnom liste svojmu kléru biskupská synoda tejto najväčšej a najstaršej východnej indickej cirkvi zjednotenej s Rímom vysvetľuje cirkevný postoj k joge: „Boh, v ktorého veríme, je osoba. Boh nie je niekto, koho môžeme dosiahnuť špeciálnym držaním tela. Nie je správne myslieť si, že skúsenosť s Bohom a osobné stretnutie s Pánom sú možné prostredníctvom jogy.“

Biskupská synoda cirkvi, ktorej najvyšším predstaviteľom je väčší arcibiskup George kardinál Alencherry, v spomenutom liste uznáva, že joga má významné postavenie v indickej kultúre, ale kresťania ju smú praktizovať nanajvýš ako fyzické cvičenie zamerané na koncentráciu alebo meditáciu. Sýrsko-malabarskí biskupi vyzývajú svojich kňazov, aby sa „nepripájali k modlitbovým skupinám a duchovným hnutiam, ktoré sú proti katolíckej viere a neuznávajú oficiálne cirkevné učenie.“

V hinduizme, ktorý je s odstupom najväčším náboženstvom v Indii (80,5 percenta obyvateľov), slúži joga ako prostriedok pre zjednotenie s božstvom. Na mnohých indických školách, ktoré navštevujú aj kresťanské deti, je joga povinným vyučovacím predmetom. Kresťania všetkých konfesií majú dovedna len 2,3-percentný podiel na indickom obyvateľstve.

Kto sú sýrsko-malabarskí katolíci?

Keď v roku 1498 portugalský moreplavec Vasco da Gama pristál na Malabarskom pobreží juhozápadnej Indie (dnes indický spolkový štát Kerala), natrafil tu na živé kresťanstvo. Keďže misie v Indii dovtedy prevádzali východosýrski kresťania, miestne kresťanstvo bolo zorganizované v autonómnej metropolii pod jurisdikciou patriarchu Asýrskej cirkvi Východu, pričom metropolita Indie sídlil v meste Angamaly. Východní indickí kresťania sú tradične známi ako kresťania svätého Tomáša, pretože za svojho prvého misionára považujú svätého apoštola Tomáša.   

Ilustračná fotografia, zdroj: FB cirkvi

Napriek stáročiam života v izolácii Tomášovi kresťania uznávali osobitné postavenie Rímskej cirkvi, a preto bez váhania nadviazali sviatostné spoločenstvo s latinskými misionármi, ktorí začali prúdiť do Indie s portugalskými kolonizátormi. Cirkevná únia bola spečatená, keď metropolita Indie v roku 1558 oficiálne prešiel pod jurisdikciu patriarchu Chaldejskej katolíckej cirkvi, ktorá vzišla len v roku 1553 z Asýrskej cirkvi Východu. 

Latinskí biskupi pôsobiaci v Indii však nemali pochopenie pre východosýrsky obrad. V roku 1599 sa kresťania svätého Tomáša na synode v mestečku Diamper museli pod nátlakom zaviazať, že svoje liturgické knihy prerobia podľa latinského obradu, prevezmú západné liturgické rúcha a zavedú celibát klerikov. Synoda vyňala Tomášových kresťanov spod jurisdikcie chaldejského patriarchu a podriadila ich miestnej latinskej cirkevnej provincii. Za biskupov pre Tomášových kresťanov smeli byť nominovaní len portugalskí jezuiti, ktorí mali dohliadať na to, aby sa títo kresťania nešírili za hranicami Malabarského pobrežia.

Nespokojnosť Tomášových kresťanov vyvrcholila v roku 1653, keď veľká časť z nich prešla pod jurisdikciu Sýrskeho pravoslávneho patriarchátu Antiochie, takže prijala západosýrsky obrad. Pápež Alexander VII. ihneď vyslal do Indie karmelitánov, ktorým sa do roku 1663 podarilo priviesť polovicu z nich späť do cirkevného spoločenstva s Rímom.

Počas nasledujúcich dvoch storočí boli za biskupov pre kresťanov svätého Tomáša menovaní karmelitáni. Počnúc rokom 1840 sa objavuje pomenovanie „sýrsko-malabarský“ pre východosýrskych katolíkov v juhozápadnej Indii. V roku 1887 Svätá stolica vyňala sýrsko-malabarských katolíkov spod latinskej jurisdikcie a zriadila pre nich tri apoštolské vikariáty (Trichur, Ernakulam, Changanacherry), ktoré od roku 1896 spravovali autochtónni biskupi. Štvrtý apoštolský vikariát (Kottayam) vznikol v roku 1911. Všetky vikariáty podliehali Kongregácii pre šírenie viery. V roku 1923 Pius XI. povýšil Sýrsko-malabarskú cirkev na metropolitnú a v roku 1993 Ján Pavol II. na väčšiu arcibiskupskú cirkev. Najväčšia a najstaršia východná cirkev v Indii sa v súčasnosti usiluje očistiť svoj východosýrsky obrad od latinizácie.

Arcibiskup Benedikt Mar Gregorios. Zdroj: wikimedia

Sýrsko-malabarská cirkev má cca. 4 milióny veriacich, hlavne v juhoindickom štáte Kerala, a okolo 90-tisíc v USA. Väčší arcibiskup George kardinál Alencherry (*1945) sídli v Kochi v Kerale. Vo svojom arcibiskupskom titule má uvedené arcibiskupské sídla Ernakulam a Angamaly. Sýrsko-malabarská cirkev má 30 eparchií, z toho 29 v Indii a 1 v USA.

Sýrsko-malankárska katolícka cirkev

Najstaršiu a najväčšiu východnú katolícku cirkev v Indii si netreba pliesť so Sýrsko-malankárskou katolíckou cirkvou, ktorá používa západosýrsky obrad a 98 percent jej veriacich žije na tom istom území ako veriaci Sýrsko-malabarskej katolíckej cirkvi, teda v juhoindickom štáte Kerala.     

Mnohí nespokojní kresťania svätého Tomáša na znak odporu voči latinizácii prestúpili v roku 1653 na západosýrsky obrad a pod jurisdikciu Sýrskeho pravoslávneho patriarchátu Antiochie.

Sýrsko-malankarská katolícka cirkev vznikla na pozadí situácie západosýrskeho kresťanstva v Indii na začiatku 20. storočia. V roku 1912 vyústili do schizmy spory medzi odporcami a zástancami autokefálie indickej cirkvi západosýrskeho obradu. Pre nespokojnosť s dvojitou hierarchiou synoda prívržencov autokefálie v roku 1926 poverila biskupa Ivania, aby viedol s Rímom rokovania o cirkevnej únii.

Metropolita Ivanios dosiahol pri Svätej stolici ponechanie západosýrskeho obradu a uznanie vysviacky malankarských biskupov a kňazov. Rím prisľúbil zriadenie samostatnej cirkevnej štruktúry, nezávislej od Sýrskeho katolíckeho patriarchátu Antiochie, no žiadal celibát klerikov.

Do únie s Rímom vstúpila v septembri 1930 malá časť zástancov autokefálie. V roku 1932 dostal Ivanios od pápeža pálium ako prvý metropolita Trivandrumu (hlavného mesta Keraly) a prvý najvyšší predstaviteľ Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi.

Päť pilierov únie s Rímom z roku 1930: arcibiskup Mar Ivanios, biskup Jacob Mar Theophilos, otec John Kuzhinapurath, diakon Alexander Oic a pán Chacko Kilileth. Foto: wikimedia

Hoci sa postupne k únii pridali ďalší biskupi, kňazi a mnohí veriaci z oboch rozhádaných strán, nenaplnilo sa želanie metropolitu Ivania (†1953), aby sa skrze úniu s Rímom opäť zišli v zjednotenej cirkvi. Odporcovia autokefálie nezjednotení s Rímom vytvorili autonómnu Sýrsku pravoslávnu cirkev Malankáru, naopak, jej prívrženci nezjednotení s Rímom rozvinuli autokefálnu Malankarskú pravoslávnu sýrsku cirkev.

V roku 2005 Rím povýšil prvého hierarchu Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi, ktorým je metropolita Trivandrumu, na väčšieho arcibiskupa. Postavil ho na roveň s prvým hierarchom staršej a väčšej Sýrsko-malabarskej katolíckej cirkvi.

Sýrsko-malankarská katolícka cirkev má dnes 450-tisíc veriacich. Tvoria ju dve metropólie: Trivandrum (eparchie Marthandom, Mavelikara, Pathanamthitta) a Tiruvalla (eparchie Battery, Muvattupuzha, Puthur, Gurgaon, apoštolský exarchát Khadki). Apoštolský exarchát pre USA (New York) podlieha priamo Svätej stolici. Väčším arcibiskupom je Baselios Cleemis kardinál Thottunkal (*1959).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo