VATIKÁNSKA SEDMA: Svätý Karol a „marxistický“ inkvizítor

Zdá sa, že nielen želania ľudu, ale aj podpora „zhora“ svedčia v prospech skorej kanonizácie Karola Wojtyłu. Rýchlosť procesu vďaka mnohým zázrakom naberá na intenzite. Benedikt XVI. s tým však zrejme nebude mať problém. Rovnako ako ho nemá s niekdajším nasledovníkom teológie oslobodenia a svojím osobným priateľom, ktorý sa pravdepodobne stane novým „strážcom viery“..

Annus mirabilis

Rok zázrakov. Tak sa zvyčajne označuje rok 1989, ktorý sa stal významným medzníkom v histórii nielen našej krajiny. Týmto istým prívlastkom by sme mohli označiť aj aktuálny rok, no z celkom iného dôvodu. Najmä v súvislosti s blahorečením Jána Pavla II. na začiatku mája sa so zázrakmi, ktoré sa mali udiať na jeho príhovor, akoby roztrhlo vrece. Podľa súčasných pravidiel však na kanonizáciu stačí „aspoň jeden zázrak (...), ktorý sa stal po beatifikácii“.

Kardinál Angelo Amato, salezián stojaci na čele Kongregácie pre kauzy svätých, už v prípade bl. Jána Pavla II. pracuje na posudzovaní druhého zázraku. Vybrať si bude mať z čoho. Jedným z nich je podľa informácií portálu Vatican Insider uzdravenie mladého poľského chlapca. Ten bol imobilný a pripútaný na invalidný vozík kvôli nádoru na obličkách. Po návšteve hrobky zosnulého pápeža sa jeho stav zlepšil natoľko, že mohol chodiť. Svedkom zázraku bol dokonca aj kardinál Stanisław Dziwisz. „Chlapec z Poľska má deväť rokov, pochádza z Danzice a nemohol chodiť kvôli rakovine obličiek. Na svojom invalidnom vozíku bol dopravený k hrobu Jána Pavla II. Tam sa modlil a po tom, čo vyšiel z Baziliky sv. Petra na prekvapenie svojich rodičov povedal „Chcem chodiť“. Postavil sa a začal chodiť“, svedčí krakovský arcibiskup.

Iný prípad pochádza z USA. V Clevelande (Ohio) sa 26 -ročný mladý muž uzdravil z vážnych zranení, ktoré utrpel počas prepadnutia. Lekári už strácali nádej. Uzdravenie sa podľa nemocničného kaplána udiala vďaka ružencu, ktorý požehnal Ján Pavol II. Ďalšie svedectvá sa zbierajú na špeciálnej internetovej stránke venovanej samotnému procesu.

Teológ oslobodenia alebo konzervatívny dogmatik?

Na poste prefekta Kongregácie pre náuku viery končí kardinál William J. Levada. Americký prelát viedol niekdajšie Sväté ofícium od nástupu jej bývalého prefekta, Josepha Ratzingera, na Petrovu katedru. V júni tohto roku totiž dovŕšil kánonický vek 75 rokov, kvôli ktorému na úrad musel rezignovať. Nahradiť by ho podľa Andrésa Beltramo Álvareza z portálu Vatican insider mal regensburský biskup Gerhard Ludwig Müller (viac o ňom TU.)

Marxista?

Nemecký biskup, konsekrovaný v roku 2002, je rešpektovaným dogmatickým teológom, autorom stoviek akademických prác. Profesúru získal na mníchovskej Univerzite Ludwiga Maximiliána. Pôsobil tiež na univerzitách v Taliansku, Španielsku, USA, Indii, Brazílii a Peru. Práve pôsobenie v Latinskej Amerike nie je náhodné. Od roku 1988 Müller každoročne navštevoval kurzy vedené známym teológom oslobodenia Gustavom Gutiérrezom. Svoje kontakty s „pospolitým ľudom“, roľníkmi, rozvíjal v peruánskej farnosti ležiacej blízko jazera Titicaca neďaleko hraníc s Bolíviou. V novembri 2008 mu Pápežská katolícka univerzita v Peru udelila čestný doktorát. Pri tej príležitosti objasňoval svoj postoj voči teológii oslobodenia a jej najznámejšiemu koryfejovi. Vo svojom príhovore síce odmietol spájanie teológie s politikou, no nevyhol sa kritike „hanebnosti našich čias: neoliberálneho kapitalizmu“.

Dogmatik

Šesťdesiattriročný osobný priateľ Benedikta XVI., zostavovateľ „opera omnia“ Dietricha Bonhoeffera i súčasného pápeža, držiteľ čestných doktorátov a nositeľ nemeckého federálneho štátneho vyznamenania rozhodne nie je nijakým „bláznivým marxistom“. Vo svojej domovskej diecéze má povesť neoblomného strážcu tradičného katolíckeho učenia. Najmä odvtedy, čo „zatrhol“ pôsobenie liberálneho zoskupenia Wir sind kirche (My sme cirkev) na území „svojho“ biskupstva. Müller neváhal rozpustiť diecéznu synodu, odňal „licentiu docendi“ katolíckemu teológovi Augustovi Jilekovi a uložil tiež pokutu 600 eur kňazovi vo výslužbe, Siegfriedovi Felberovi za to, že kázal na ekumenickom sobáši. Biskup Müller čelil aj obvineniam z nevhodného postupu v afére kňaza Petra Kramera, ktorý bol obvinený a neskôr aj odsúdený za pedofilné delikty (bližšie TU).

Prefekt?

Pozoruhodný biskup však dôveru pápeža zjavne má. Okrem významných postov v niekoľkých komisiách nemeckej biskupskej konferencie zastáva aj pozície v rímskej kúrii. V roku 2007 bol na päť rokov menovaný za člena Kongregácie pre náuku viery, v januári 2009 sa stal aj členom Pápežskej rady pre kultúru. Zdá sa teda, že muž, ktorého biskupské motto znie Dominus Iesus (čo je tiež názov „kontroverzného“ dokumentu Kongregácie pre náuku viery z roku 2000, pod ktorý sa podpísal jej vtedajší prefekt J. Ratzinger) je na najlepšej ceste za významným kuriálnym postom spojeným s kardinálskou hodnosťou. O tom, či sa Müller presunie z Regensburgu do Ríma by sa malo rozhodnúť v najbližších dňoch.

Marián Sekerák
Foto: Pavol Rábara, Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo