VATIKÁNSKA SEDMA: Zbytočný strach z Assisi?

Štvrtkové stretnutie v Assisi nemuselo nechať mysle niektorých katolíckych tradicionalistov pokojnými. Benedikt XVI. totiž, zdá sa, znova oživil „ducha Assisi“, ortodoxnými katolíkmi nenávidený „mierový happening“, nesúci údajne rysy náboženského synkretizmu. 

Prvé stretnutie predstaviteľov svetových náboženstiev vyšlo, ako je známe, z iniciatívy Jána Pavla II. a uskutočnilo sa v rodisku zakladateľa františkánskej rehole v októbri 1986. O dvadsaťpäť rokov neskôr na tom istom mieste sa mierový rituál opakuje. Pravda, s pozmenenými účinkujúcimi. Tým hlavným bol opäť pápež, ktorý cestu do Assisi absolvoval spolu so svojimi spolupútnikmi netypicky, vlakom vypraveným z vatikánskej železničnej stanice. Deň predtým sa s veriacimi svojej diecézy počas liturgie slova zamyslel nad hodnotou pokoja a úlohe kresťana pri jeho šírení. 

Na druhý deň sa už spolu zišla prestížna spoločnosť: ekumenický patriarcha z Konštantínopola Bartolomej I., anglikánsky canterburský arcibiskup Rowan D. Williams, generálny sekretár Svetovej rady cirkví Olav Fykse Tveit či popredný izraelský rabín David Rosen. Nechýbala dokonca ani reprezentantka skupiny „hľadajúcich“, bulharská ateistka Julia Kristeva.

Novinky a plamenné výzvy

Na rozdiel od assiského stretnutia z r. 1986, u jeho tohtoročných účastníkov absentovali „momenty viditeľnej a organizovanej modlitby, ako v skupine tak i paralelne“, ako podotkol Sandro Magister, vatikanista týždenníka L'Espresso. Namiesto neho absolvovali skromný obed „na znak účasti na utrpení tých, ktorí nemôžu žiť v pokoji“, ako znelo oficiálne zdôvodnenie. Následne sa hostia pobrali do osobných izieb pripravených neďaleko františkánskeho konventu, kde mali približne hodinu a pol na „čas ticha, reflexie a/alebo osobnej modlitby“.

Nechýbali, samozrejme, ani oficiálne príhovory. V tom svojom Benedikt XVI. podrobil kritike osvietenecké stotožňovanie náboženstva s násilím i jeho zneužívanie na politické ciele, s čím je spojené ospravedlňovanie teroristických činov v mene Boha. Ako už býva v pontifikovych rečiach zvykom, poukázal na závažné problémy duchovného rozmeru človeka, na „zmenu duchovnej klímy“: uctievanie mamony, vlastníctva a moci, nadvládu drog,... Za najväčší problém označil absenciu Boha v spoločnosti, ktorá „prináša úpadok človeka a humanizmu“. Práve preto pozval na stretnutie aj ateistov, ktorí mali byť reprezentantmi skupiny ľudí, ktorí „hľadajú pravdu, hľadajú skutočného Boha, ktorého tvár v náboženstvách, z dôvodu akým sú často praktizované, je ukrytá”.

Na záver podujatia jeho účastníci obnovili svoj úmysel budovať pokoj aj vonkajším gestom, zapálením lámp. Vo svojej záverečnej výzve Benedikt XVI. priam so starozákonným prorockým zápalom vyhlásil: „Nikdy viac násilie! Nikdy viac vojna! Nikdy viac terorizmus! V mene Boha nech každé náboženstvo prináša na zem spravodlivosť, pokoj, odpustenie, život a lásku!“ Následne poďakoval všetkým participujúcim, pričom svoje pôsobenie na unikátnom podujatí uzavrel slovami: Nie sme oddelení; budeme pokračovať v našich vzájomných stretnutiach. Budeme pokračovať v zjednotení na tejto ceste v dialógu, v každodennom budovaní pokoja a v našom úsilí o lepší svet“.

Pokoj na duši

Sandro Magister upokojuje všetkých, ktorí sa obávajú, že niekdajší „Boží rotvajler“ na Petrovom stolci akosi zmenil podobu. Pripomína ohlásenie Roka viery, ktorý má byť celý postavený na pevných základoch pokoncilovej katolíckej vierouky , ako sme sa snažili zdôrazniť aj v minulotýždňovej Sedme (čo, pravda, len ťažko poteší ultraortodoxných lefébvristov, ktorý už z princípu odmietajú II. vatikánsky koncil en bloc). Vyhlásenie tematického roka ide, ako ďalej píše Magister, „ruka v ruke s ďalším rozhodnutím charakterizujúcim tento pontifikát: s novou evanjelizáciou“. Obava z toho, že katolícka cirkev sa vzdáva svojho misijného poslania, ktoré jej vyslovene prikázal jej božský Pôvodca preto nie sú namieste. „Je zjavné, že tento primárny cieľ pontifikátu Benedikta XVI. nie je kompatibilný s „duchom Assisi“, že láska k mieru by mohla nahradiť odzbrojujúcu proklamáciu viery v Krista ako jediného spasiteľa“, uzatvára taliansky vatikanista.

Tradicionalistov môže upokojiť aj list, ktorý sa dostal nedávno na verejnosť a ktorý obsahuje bezprecedentné slová. Napísal ho Benedikt XVI. svojmu dlhoročnému priateľovi, luteránskemu pastorovi Petrovi Beyerhausovi 4. marca tohto roku. Je to práve Sandro Magister, ktorý prináša výťah z neho, vrátane nemeckého originálu:

„Chápem veľmi dobre“, píše pápež,“ tvoje obavy týkajúce sa účasti na stretnutí v Assisi. Ale táto spomienka bude oslávená v každom prípade a, napokon, zdá sa mi, že najlepšie bude ísť tam osobne, aby som sa pokúsil ovplyvniť celkové smerovanie. Predsa len, urobím všetko, aby som znemožnil synkretistickú alebo relativistickú interpretáciu udalosti a objasnil, že budem vždy vyznávať to, po čom som vyzýval cirkev v Dominus Iesus“.

Autenticitu textu potvrdil jeho adresát, pastor Beyerhaus na začiatku konferencie venovanej práve assiskému stretnutiu, ktorú v Ríme zorganizovala organizácia Catholica Spes. Ešte predtým, v apríli tohto roku Beyerhaus spomenul list v rozhovore pre nemecké noviny Kirchliche Umschau.

Marián Sekerák
Foto: Flickr.com 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo