Ty vyučuješ v chráme slovo pravdy!

Gréckokatolíci a pravoslávni dnes slávia sviatok Polovice Päťdesiatnice.

Na sviatok Paschy diskutoval dvanásťročný Ježiš v chráme s učiteľmi a privádzal ich do úžasu svojím porozumením Svätému písmu. Aj svojich rodičov, ktorí si robili o neho starosti, priviedol do úžasu odpoveďou: „Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ (Lk 2,41nn) Zavčasu sa v Ježišovom živote stáva viditeľným, že z neho hovorí Božia múdrosť (Mk 1,22; Lk 4,32). Dospievajúci Ježiš pociťuje svoje povolanie a chápe ho ako božskú vôľu. V chráme, „v dome svojho Otca“, káže neskôr znova a znova. Celý jeho život je službou Božiemu slovu.

Uprostred veľkonočného obdobia, v stredu štvrtého týždňa po Pasche, východná cirkev slávi sviatok s názvom „Polovica Päťdesiatnice“ (sviatok sa slávi na počesť dvoch veľkých sviatkov – Paschy a Pätdesiatnice). Evanjelium tohto dňa opisuje, ako uprostred týždňa židovského sviatku Sukot (Stánkov) vyučuje Ježiš v chráme a znova autoritou, s ktorou káže, privádza svojich poslucháčov do úžasu. Pritom im vysvetľuje, že neohlasuje svoje vlastné myšlienky, ale Božiu vôľu, ktorú plniť vyzýva bez škrtov (Jn 7,14-30).

Ikona ukazuje dvanásťročného Ježiša v chráme (Lk 2,41-50). Je znázornený ako učiteľ uprostred šiestich zákonníkov. Tváre a postoj učiteľov zákona prezrádzajú úžas a údiv nad mladým mužom, ktorý s neobyčajnou autoritou vykladá Božie slovo.

Božie slovo je jednoznačne centrom ikony. Ježiš drží Sväté písmo vo svojej ľavej ruke. Týmto je jasné, že Ježiš, ktorý sa už ako dospievajúci cíti zaviazaný Božej vôli, a Ježiš, ktorý neskôr znova a znova hovorí o Božej vôli ako smernici pre život, je jeden a ten istý. Mária a Jozef vstúpia do miestnosti, v ktorej Ježiš diskutuje s učiteľmi, a s údivom pozorujú dianie. Musia sa – podobne ako učitelia – najskôr naučiť, kto je Ježiš: Syn Boží, z ktorého hovorí Božia múdrosť a sila a ktorý je preto prameňom života ľudí.  

Veľkonočné udalosti preukázali, že Ježiš je skutočne prameňom života ľudí. Deň „Polovica Päťdesiatnice“ reflektuje na bohoslužbách veľkonočné dianie a jeho následok pre ľudstvo. Ježiš je Syn Boží, ktorý nielenže káže o vôli svojho Otca, ale ju aj úplne žije. Jeho pokrmom je plniť túto vôľu (Jn 4,34). Trpel a nechal sa ukrižovať, aby svojou smrťou vykúpil ľudí. Jeho slová – a s nimi aj jeho príklad – sú skutočne „vodou života“, ktorú ponúka všetkým túžiacim po živote.

„Počas týždňov veľkonočného obdobia by malo byť stále jasnejšie, kto je Ježiš pre nás.“ Zdieľať

Farizeji a zákonníci sa napriek tomu uzavreli pred Ježišom. Síce žasnú nad jeho slovami a autoritou, no napriek tomu ich odmietajú, a preto nenachádzajú cestu k pravému životu. Tým, ktorí veria alebo by chceli veriť – na obraze ich môžeme vidieť zastúpených Máriou a Jozefom –, sľubuje život v plnosti, život so zmyslom a cieľom. Ako sa to formuluje na utierni sviatku, Ježiš im sľubuje, že budú čerpať z hĺbky prúdov jeho učenia a budú s ním oslávení, uhasia oheň omylu a už nikdy nebudú smädní, nebudú blúdiť v tme, ale dosiahnu svetlo nesmrteľného života, lebo on je „prúd Božej slávy a príliv zmilovania, svetu darúva odpustenie, odplavuje chyby a očisťuje od chorôb. Zachraňuje tých, ktorí oslavujú jeho zmŕtvychvstanie, a ochraňuje tých, ktorí s láskou uctievajú jeho vstup do slávy, a udeľuje našim dušiam pokoj a veľké milosrdenstvo“ (Utiereň zo štvrtka 4. týždňa po Pasche).

Počas týždňov veľkonočného obdobia by malo byť stále jasnejšie, kto je Ježiš pre nás. Uprostred týchto dní nás Ježiš stavia pred otázku, či ho – v protiklade k ľuďom z Jeruzalema – uznávame ako Božieho posla a chceme s ním žiť v úzkom spojení. Silu k tomu dostaneme skrze Svätého Ducha, ktorý zostúpi na záver sviatku Paschy, na Päťdesiatnicu. Nielenže dodá istotu o Ježišovom tajomstve, ale aj odvahu vydávať svedectvo o ňom a jeho učení (Jn 14,26; 15,26).

Aj keď je nám to všetko – prinajmenšom podľa litery – známe, robíme veľmi dobre, keď sa znova a znova nanovo usilujeme o život v Duchu Ježiša Krista a tým stále hlbšie vrastáme do jeho plnosti: „Pretože sme osvietení zmŕtvychvstaním Krista, Spasiteľa, a dospeli sme do stredu Pánovho sviatku, naozaj dodržiavajme Božie príkazy, aby sme sa stali hodnými aj jeho nanebovstúpenia a mali účasť na zostúpení Svätého Ducha“ (utiereň). 

Preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo