VATIKÁNSKA SEDMA: A slovo sa papierom stalo

Na prvý pohľad centralizmus, z druhej strany však snaha o koherenciu a „čistotu“ vierouky. Aj tak sa môžu javiť najnovšie snahy vatikánskeho Štátneho sekretariátu revidovať všetky texty, ktoré majú byť publikované s podpisom pápeža. Zároveň zvonka i zvnútra Berniniho kolonády zaznievajú hlasy po redukcii počtu pápežských dokumentov...

Najnovšia vatikánska „aféra“ spojená s chaosom v súvislosti s publikovaním nóty o finančnej kríze, ktorá vyšla na „svetlo sveta“ bez vedomia štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho, bola nedávno doplnená o ďalšie ľudské zlyhanie vnútri Svätej stolice. Podľa informácií, ktoré priniesla agentúra Catholic News Service, unikla na verejnosť podstatná časť pápežovho posolstva pri príležitosti budúcoročného 98. Svetového dňa migrantov a cestujúcich, ktorý bol zverejnený 21. septembra t. r. Dokument, ktorý spravidla pripravuje Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, bol sčasti zverejnený na webstránke Vatikánu päť dní pred oficiálnym zverejnením a prezentáciou na tlačovej konferencii. Ako uvádza agentúrna správa, text bol síce stiahnutý po niekoľkých hodinách od „neplánovaného“ zverejnenia, to ale stačilo na to, aby nasledovala okamžitá reakcia kardinála Bertoneho.

Imprimatur na pápežské texty

Spomínaná reakcia spočívala v obežníku, ktorý 4. novembra rozposlal šéfom vatikánskych dikastérií Mons. Angelo Maria Becciu, substitút 1. sekcie (pre všeobecné záležitosti) Štátneho sekretariátu. V obežníku, ktorého text v plnom znení zverejnil vatikanista Sandro Magister, sa uvádza:

„v záujme zaistenia správnej a bezpečnej distribúcie dokumentov nesúcich podpis Svätého otca, musím pripomenúť Vám, Vaša najdôstojnejšia eminencia/excelencia, pravidlá upravujúce publikovanie pápežských textov prostredníctvom spoločenských komunikačných médií Svätej stolice.

V prípade publikovania dokumentu podpísaného Svätým otcom, platná prax predpisuje zaslať ho, s primeraným predstihom vzhľadom na očakávaný dátum publikovania, v tlačenej i elektronickej podobe vopred Štátnemu sekretariátu, ktorý – po dôkladnom preskúmaní obsahu – sa postará o jeho distribúciu prostriedkom spoločenskej komunikácie Svätej stolice.

Vaša eminencia/excelencia pochopí, že hlavným cieľom tohto postupu je brániť integritu Petrovského Magistéria, ktoré by mohlo byť poškodené šírením takých textov, ktoré ešte neboli prehodnotené alebo nevhodne uvoľnené pred vypršaním embarga na ich publikovanie.“

Tento okružný list, ktorý mal pôvodne ostať internou záležitosťou vatikánskych úradov, potvrdzuje pomerne známu tendenciu problematickej komunikácie vnútri štruktúr Svätej stolice. Vatikanista Andrea Tornielli k tomu dodáva: „...anticipované publikovanie na web stránke Svätej stolice, ako aj vnútorné reptanie okolo dokumentu pápežskej rady (na mysli má vyššie spomínanú nótu, pozn. autora) poukazujú na to, ako vo Vatikáne pretrvávajú problémy s riadením alebo prinajmenšom s koordináciou“.

Rok ticha

O tom, že skoordinovať prácu na toľkých dokumentoch a vyhláseniach je pre hlavu cirkvi značne komplikované, hovorí už ich samotná kvantita a rôznorodosť. Dvakrát ročne prednáša pápež príhovor pred požehnaním Urbi et Orbi. Každoročne tiež pôstne posolstvo, ako aj posolstvá pri príležitosti Svetových dní mládeže (a to aj vtedy, keď sa slávia len na „lokálnej“ úrovni), Svetového dňa komunikačných prostriedkov, Svetového dňa modlitieb za duchovné povolania, Svetového dňa migrantov a utečencov, Svetového dňa pokoja, Svetového dňa zasväteného života, Svetového dňa chorých, Svetového dňa výživy či Svetového dňa misií. K nim treba pripočítať príhovory a homílie najrôznejšieho druhu, katechézy a publikované cirkevné dokumenty.

"Vatikanista Marco Tosatti (nie celkom vážne) navrhol, aby neraz nudné a nezáživné kňazské kázne boli na jeden rok zakázané. Namiesto nich navrhuje krátky časový úsek venovaný meditácii nad počutým Božím slovom."

Zdieľať

„Slovo sa papierom stalo“ či „Papelorum progressio“ (narážka na encykliku Pavla VI. Populorum progressio) sú podľa Tornielliho časté vtipy, ktoré v cirkevnom ústredí zaznievajú v súvislosti s „exponenciálnym rastom“ rozličných posolstiev a dokumentov, objavujúcich sa vo Vatikáne počas posledných štyridsiatich rokov. Známy vatikanista nahlas vyslovuje myšlienku, ktorú v hlave už dlho nosia mnohí externí pozorovatelia tamojšieho diania: „Istotne, občas ich účelom sa zdá byť iba potvrdenie potreby existencie určitého vatikánskeho oddelenia: ukázať, že existujú a musia produkovať texty“. Zároveň pripomína slová novinára Vittoria Messoriho, ktorý už v r. 1995 volal po akomsi „sabatickom roku ticha“ proti záplave klerikálnych textov pochádzajúcich nielen z Vatikánu, ale aj z biskupských konferencií. „Ak niekto má trpezlivosť čítať všetko, čo je publikované,“ cituje Tornielli Messoriho, „dvadsaťštyri hodín dňa mu nebude stačiť.“ Mimochodom, podobnú iniciatívu, tentoraz v súvislosti s kázňami, vyjadril iný vatikanista, Marco Tosatti. Ten vo svojom nedávnom príspevku (myslenom nie celkom vážne) publikovanom na portáli Vatican Insider, navrhol, aby neraz nudné a nezáživné kňazské kázne boli na jeden rok v celej cirkvi zakázané (výnimka by platila pre pápeža, kardinálov, metropolitných arcibiskupov a patriarchov). Namiesto nich navrhuje krátky časový úsek venovaný meditácii nad počutým Božím slovom. Nuž, nedávno Benedikt XVI. ohlásil apoštolským listom Porta fidei začatie Roku viery. Možno by jednou z foriem jeho oslavy mohol byť aj toľko spomínaný „rok ticha“...

Mlčať je zlato

Pri príležitosti svojej nedávnej návštevy Beninu Benedikt XVI. povedal na palube lietadla, že „je dôležité, aby sa kresťanstvo nejavilo ako nejaký zložitý systém...“ a tiež, že posolstvo kresťanstva, totiž Božia láska ku každému človeku, je vo svojej podstate „veľmi jednoduché a konkrétne“. Niekedy sa zdá, že toto jednoduché posolstvo celkom nekorešponduje s množstvom publikovaného materiálu, týkajúceho sa práve tohto posolstva. „Ak by si pápežovi spolupracovníci v rímskej kúri viac osvojili jeho slová, zrejme by písali o čosi menej,“ uzatvára Andrea Tornielli. Aj tu teda platí, že mlčať je niekedy naozaj zlato.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo