Duchovné dedičstvo po kardinálovi Huzarovi

V pondelok pochovali emeritného väčšieho arcibiskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Ľubomyra kardinála Huzara. Aký je jeho duchovný testament?

Od štvrtka prebiehali pohrebné obrady Jeho Blaženosti Ľubomyra kardinála Huzara, emeritného väčšieho arcibiskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (2001 – 2011). Vyvrcholili v pondelok uložením tela zosnulého v krypte Patriarchálneho chrámu Kristovho vzkriesenia v Kyjeve.


Foto – Wikimedia

Počas tlačového brífingu 1. júna v Kyjeve sa súčasný väčší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk vyjadril: „Jeho Blaženosť Ľubomyr bol veľmi skromný človek, nerád pútal na seba pozornosť. Nezanechal nám nejaký druh napísaného duchovného testamentu. Som však presvedčený, že nám toho zanechal tak veľa ako dedičstvo: svoju múdrosť, svoj humor – dokonca zo seba samého, optimizmus. A teraz je našou povinnosťou zhromažďovať, uchovávať a prekladať toto duchovné dedičstvo ako jeho testament.“

Rád sa stotožním so slovami Jeho Blaženosti Svjatoslava o skromnosti a ľudskosti jeho predchodcu. Počas teologických štúdií v Eichstätte som mal možnosť osobne zažiť vladyku Ľubomyra Huzara počas návštevy v tomto starobylom bavorskom meste, kde dodnes nemálo ukrajinských gréckokatolíkov študuje filozofiu a teológiu na miestnej Katolíckej univerzite a duchovne sa formuje v Collegiu Orientale.  

Prečítajte si aj
Zomrel ukrajinský kardinál Lubomyr Husar Zdieľať

Prví dvaja ukrajinskí absolventi doktorandského teologického štúdia v Eichstätte vydali v spolupráci s prvým rektorom tohto kolégia antológiu textov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi k otázkam cirkevnej jednoty (Andriy Mykhaleyko, Oleksandr Petrynko, Andreas-A. Thiermeyer (Hg.), Einheit: Auftrag und Erbe, Ukrainian Catholic University Press, Lviv 2012).

Medzi publikovanými písomnosťami nájdeme aj „Slovo Jeho Blaženosti Ľubomyra veriacim Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pri príležitosti 60. výročia Ľvovskej pseudosynody (Kyjev, 7. marca 2006)“. Predstavuje výrečnú ukážku z duchovného dedičstva po zosnulom kardinálovi Ľubomyrovi Huzarovi:     


Foto – TASR/AP

Moji milovaní v Kristovi!

Pred šesťdesiatimi rokmi sa konalo v prvú veľkopôstnu nedeľu v arcibiskupskej katedrále svätého Juraja zhromaždenie – pseudosynoda, ktorej organizátori mali za cieľ zlikvidovať našu Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev. Po starostlivej príprave a na Stalinovo nariadenie nútili bezpečnostné orgány istú časť gréckokatolíckych kňazov „dobrovoľne“ vyhlásiť, že navždy odmietajú jednotu s Apoštolskou stolicou, s nástupcom svätého Petra, a pripájajú sa k Moskovskému patriarchátu.

Toto zhromaždenie bolo uskutočnené so závažnými priestupkami proti normám kánonického práva: ani jeden biskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ani nehovoriac o arcibiskupovi, nedal svoje požehnanie pre túto synodu, ani sa na nej nezúčastnil (všetci biskupi boli v tom čase vo väzení). Čoskoro bolo očividné, že zhromaždenie roku 1946 bolo ilegitímne a nezodpovedalo vôli nášho ľudu. Naša cirkev, aj keď sa musela zrieknuť vonkajších znakov existencie a musela prijať nenapraviteľné straty, pokračovala vo svojom živom pôsobení v podzemí do konca 80. rokov, keď mohla opäť dávať otvorene najavo svoju existenciu.

„Naša cirkev prežila vďaka dvojitému daru Božej milosti: prvým darom je láska k Bohu, k pravde a k vlastnej cirkvi, druhým darom je bratská láska, vzájomná dôvera a podpora.“ Zdieľať

Milí biskupi, kňazi, mnísi a rehoľné sestry, milí veriaci. Mnohí z vás viedli život v katakombách, ktorý sa podobal obdobiu rímskeho prenasledovania prvých kresťanov pred dvetisíc rokmi. Dnes sa vám chcem poďakovať za to, že ste boli verní svojmu náboženskému presvedčeniu a nenechali ste sa ani oklamať, ani zviesť na zlé cesty. Okrem toho Vás všetkých vyzývam k tomu, aby ste si pripomínali vyznávačov a mučeníkov našej cirkvi, nám známych i neznámych, ktorí obetovali svoj život pre vieru. Aj keď naša ľudská pocta je len slabým odrazom odmeny, ktorú Boh, Pán, poskytuje svojim verným deťom, preukážme im svoju ľudskú vďaku a uznanie.

Dnes si kladieme otázku: Ako dokázala naša cirkev prežiť tie hrozné roky prenasledovania? Bolo by jednoznačne vystatovačné tvrdiť, že sme to dokázali svojím ľudským úsilím. Naša cirkev prežila vďaka dvojitému daru Božej milosti: prvým darom je láska k Bohu, k pravde a k vlastnej cirkvi, druhým darom je bratská láska, vzájomná dôvera a podpora. Toto je, moji milovaní v Kristovi, záruka našej budúcej existencie a rastu našej cirkvi. Toto je veľké poučenie, ktoré nám zanechali naši praotcovia a otcovia, ktorí v podmienkach prenasledovania dokázali zachovať našu materskú cirkev a jej spiritualitu. 

Dnes je našou úlohou zostať verní pravde a žiť ako Božie deti, totiž v láske a vzájomnej úcte, spojení navzájom a zjednotení s naším Nebeským Otcom podľa slov Ježiša Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15,5). Pánovi, ktorý nás zachraňoval v takých kritických časoch, a tým nás učil, ako by sme mali konať dnes a vždy, zaspievajme veľký hymnus pravdy a chvály! Úprimne mu ďakujme!

Požehnanie Pánovo nech je na Vás!

+ Ľubomyr    

Historický prehľad o Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi nájdete tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo