Hildegarda Burjanová – aj politik môže byť svätý

Pred týždňom bola vo Viedni blahorečená rakúska politička Hildegarda Burjanová. Beatifikačný proces sa pritom začal ešte v roku 1963 počas pontifikátu pápeža Jána XXIII. Čím je táto žena pozoruhodná a v čom môže byť príkladom v súčasnosti?

Hoci životopis novej blahoslavenej ponúka množstvo podnetov na zamyslenie, do popredia vystupuje najmä niekoľko paradoxov. Burjanová (1883 – 1933), pochádzajúca z liberálnej židovskej rodiny, konvertovala na katolicizmus po svojom náhlom uzdravení z ťažkej choroby, ktoré sa udialo počas Veľkonočnej nedele v roku 1909. Aj keď bola manželkou vplyvného podnikateľa, rozhodla sa ísť inou cestou ako väčšina žien v podobnej životnej situácii. Svoj život okrem rodiny zasvätila aj sociálnej starostlivosti a politike.

Napriek tomu, že kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu jej lekári radili potrat, v auguste 1910 darovala život dcére Lise. V nasledujúcich rokoch sa začala angažovať na sociálnom poli a stala sa zakladateľkou a prvou predstavenou spoločenstva sestier Caritas Socialis (CS), mottom ktorých sa stali slová apoštola Pavla „Ženie nás Kristova láska“. V rámci tohto spoločenstva sa naplno prejavovala nielen jej láska k blížnym, ale aj nesporný organizačný talent a „fundraisingové“ schopnosti. Nachádzala dobrovoľníčky, ktoré sa chceli venovať práci so ženami v ťažkej sociálnej situácii (vrátane slobodných matiek), svoju zručnosť dokazovala aj pri hľadaní finančných zdrojov pre rôznorodé charitatívne aktivity. Uvedomovala si, že služba pomoci tým, ktorí to potrebujú, by mala byť komplexnejšou, a že jedným z nástrojov sa môže stať politické pôsobenie.

Krátko po tom, čo ženy v 1. rakúskej republike nadobudli aktívne i pasívne volebné právo, stala sa Hildegarda Burjanová členkou obecnej rady a neskôr, v roku 1919, aj jednou z prvých poslankýň parlamentu. Počas necelých dvoch rokov, ktoré v tejto funkcii ako členka kresťanských sociálov strávila, nastoľovala na tie časy pokrokovú politickú agendu v oblasti sociálnej starostlivosti, školstva či zrovnoprávňovania žien s mužmi. K odchodu z politiky ju napokon priviedlo viacero faktorov: chatrné zdravie, povinnosti v rodine, nezhody s jej straníckymi kolegami a najmä rastúci antisemitizmus predvojnového Rakúska. Posolstvo spoločenstva Caritas Socialis sa však šírilo ďalej, a to aj za hranice krajiny.

Krátko po smrti zakladateľky v roku 1933 organizácia získala status „spoločenstva podľa diecézneho práva“ a v roku 1960 počas pontifikátu Jána XXIII. bola vyhlásená za „spoločenstvo podľa pápežského práva“. V súčasnosti je Caritas Socialis rozšírené po svete, pričom jeho činnosť zahŕňa široké spektrum sociálnych, vzdelávacích, zdravotníckych či pastoračných aktivít.

Slávnostnej beatifikačnej bohoslužbe vo viedenskom Dóme sv. Štefana predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Amato. V homílii, ktorú predniesol viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn (na obr.) zazneli aj tieto slová: „Blahoslavená Hildegarda Burjanová príliš nehovorila o svojom vnútornom svete... Bolo pre ňu dôležitejšie ,hlásanie skutkov´. (...) Odhaľovanie sociálnej tiesne, jej rozumné uchopenie a konkrétne konanie jej priniesli uznanie i mimo vlastných politických kruhov, nie svätuškárstvo a vystavovanie vlastného vnútra na obdiv. ,Boh nám dáva rozum, aby sme rozpoznali núdze svojej doby, ich príčiny a prostriedky vedúce k pomoci,´ povedala. Dôvod jej politickej angažovanosti bol nasledujúci: ,Úplne sa zaujímať o politiku patrí k praktizovanému kresťanstvu,´ povedala a konala podľa toho.“

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org, radiovaticana.cz

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo