Ráz a stupeň lásky

Ráz a stupeň lásky

Ilustračné foto: Flickr.com/Parekh Cards

Pokračujeme v sérii úvah pátra Milana Bubáka o láske. Dnes o sebaláske.

„Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ (Mt 22,39)

Ľudia majú pri prikázaní o láske k blížnemu zopár ťažkostí. Pre veľkú väčšinu ľudí je problémom iba slovo „blížny“. Odmietajú chápať ho tak, ako ho chápe Kristus: to znamená milovať všetkých! Pre Krista blížnym je každý človek bez výnimky. Iným zasa nepripadá také ťažké byť dobrým k všetkým ľuďom bez výnimky, ale stroskotávajú na druhej časti prikázania: na významných, no často prehliadaných troch slovách: „ako seba samého“.

Tieto tri slová nám hovoria: tvoja láska k blížnemu má byť pravým obrazom tvojej lásky k sebe samému! Naša láska k sebe samým, tzn. naša sebaláska má okrem iného jednu významnú prednosť: ona je tým najúprimnejším, najvážnejším a najnefalšovanejším, čo si len možno predstaviť. Nedá sa vôbec sfalšovať a nech by bol človek zvonku i zvnútra hoc aj samá faloš a klam, jeho sebaláska bude vždy pravá a pôvodná.

Skôr než sa pustíme do výkladu tejto sebalásky, vyriešme si dva problémy. Prvým je: Čo ak nemilujeme seba samých? Čo bude potom vzorom našej lásky k blížnemu? Druhým je, či by prikázanie Kristovo nemalo znieť: „Milovať budeš svojho blížneho viac ako seba samého!“ K prvému treba povedať, že naozaj je veľa ľudí, ktorí nemilujú seba samých. Dôsledkom potom je, že buď nemilujú ani iných, a preto voči svetu, voči životu i voči ľuďom pristupujú cynicky; alebo sa na ľudí sústredia až príliš s tým, aby – dosť často nevedomky – v sebe vyplnili prázdno, ktoré v sebe nosia, pretože nemilujú seba samých.

Prvé dve časti seriálu pátra Bubáka o láske:
Hodnosť lásky
Podstata lásky Zdieľať

Takáto láska sa však po čase stane otravnou. Ak máme milovať iných ako seba samých, potom je nevyhnutné, aby som lásku k blížnemu začal praktizovať nacvičovaním si lásky k sebe samému. Nejestvuje však nebezpečenstvo, že by som seba samého začal milovať príliš? Nie, nejestvuje! Je pravda, že seba samého je naozaj možné milovať „príliš“, no iba nesprávnou láskou. Nesprávna láska však nie je láska. Prejavuje sa ako únik zo skutočného života do života zdanlivého: do egoistickej konzumácie alebo tiež do ilúzií o sebe samom.

Správnou láskou nie je možné milovať „príliš“ nikdy a nikoho, ani seba samého. Je preto nevyhnutné, aby sme boli schopní odlíšiť egoistickú lásku od (skutočnej) lásky, ktorá si vyžaduje od človeka duchovnú vyspelosť, pokoru a obetavú prácu na zdokonaľovaní vlastnej osobnosti. Kto teda nemiluje seba samého zdravou láskou, nie je schopný milovať zdravo ani svojho blížneho.

Druhá otázka je, či by sme nemali milovať blížneho viac ako seba samého. Nie. To nie je možné. Láska je totiž založená na tom, že blížnemu dávam to, čo pre seba pokladám za najlepšie. Samozrejme, s tým, že rešpektujem jeho slobodu. Robím to však preto, aby sme mali spolu účasť na večnom členstve v Božej rodine.

Zmyslom každej lásky je dosiahnutie večného cieľa: na jednote ľudskej rodiny a na živote s Bohom, ktorý je láska. A tohto cieľa sa vzdať nemôžem. Bol by to nezmysel. Nemôžem predsa blížnemu ponúknuť to, čo by mňa samého obralo o večnú spásu. Neprospelo by to ani mne, ani blížnemu. Nikto sa nemôže rozhodnúť zrieknuť sa Boha a večného spoločenstva s ním a s ostatnými blížnymi kvôli (domnelej) láske k blížnemu (napríklad tak, že sa dopustím hriechu, len aby som tým pomohol blížnemu, alebo že Bohu ponúknem za spásu blížneho svoju spásu).

„Nemôžem blížnemu ponúknuť to, čo by mňa samého obralo o večnú spásu. Neprospelo by to ani mne, ani blížnemu.“ Zdieľať

Ak by niekto argumentoval, že Ježiš predsa povedal, že „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13) a že tým vlastne propagoval lásku väčšiu, ako je láska k sebe samému, nemá pravdu. Fyzický život nie je to najväčšie, čo máme. To najväčšie je život večný. Fyzický život darovalo za svojich blížnych okrem Ježiša aj veľa ľudí (napr. sv. Maximilián Kolbe a mnohí iní). No tým nedarovali to najväčšie: život večný.

Ak je teda naša prirodzená sebaláska zdravá, môže slúžiť za vzor láske k blížnemu. A presne tak isto pravdivá a pravá, ako je prirodzená láska k sebe samému má byť podľa Kristovho prikázania aj láska omnoho ušľachtilejšia: láska k blížnemu. Len nijaká náhradka lásky! volá Kristus, tento opravdivý, najúprimnejší priateľ a obšťastňovateľ ľudstva do nášho sveta náhradiek, do nášho sveta konvenčných foriem a lží, do nášho sveta pretvárky a podvodu. Každý z nás sa musí pýtať seba samého, či jeho láska nie je iba klamom, ba dokonca sebaklamom!

Či to myslí vážne so svojimi priateľskými pohľadmi a úsmevmi, ktoré ukazuje bratovi, či to myslí vážne s pozdravom a blahoželaním a s prejavmi sústrasti, či to myslí vážne so všetkými tými sociálnymi aktivitami a túžbami a dobrými skutkami alebo či je to všetko iba gesto, fráza a maska!

To, že sebaláska ako obraz lásky k blížnemu nie je klam, však neznamená, že by bola preto nečinná! Vieme, že pravdou je opak. Myslí a kalkuluje, koná a tvorí, je neprestajne čulá a činná. Sebaláska, práve preto, že je to láska k sebe samému, je snáď najtvorivejšou formou lásky. A presne tak sa má usilovne praktizovať i láska k blížnemu.

Ale čo presne má robiť? Pozri, ako hovorí náš Pán: „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého!“ Tvoja láska k blížnemu nech robí presne to isté, čo robí tvoja láska k tebe samému. Veď sebaláska načúva všetkým malým a veľkým želaniam (tvojho) ľudského srdca a usiluje sa ich čo najskôr splniť. Dbá na neľúbosti a obavy srdca a snaží sa ich rozpoznávať a na ne reagovať. Všíma si všetky biedy nášho milovaného „ja“ a ponáhľa sa im odpomôcť.

A teda i bratská a sesterská láska má byť taká istá ako naša sebaláska: potom aj ona musí uskutočňovať želania srdca, zabraňovať obavám, prihliadať na neľúbosti, spĺňať potreby, utišovať smäd a hlad, šetriť zmysel pre česť, zaháňať starosti, pripravovať radosť – iba s tým rozdielom, že láska k blížnemu všetko toto nerobí pre vlastnú osobu, lež pre iných. Vo všetkých veciach, veľkých či malých, v každom položení a pochybnosti, čo robiť a čo nie, láska k blížnemu nech má pred očami sebalásku. Nech sa vždy len pýta: Čo by tu robila moja sebaláska? A hľa, v nijakej škole sa láska k blížnemu nenaučí nežnejšej pozornosti, väčšej láskavosti, jemnejšiemu počínaniu a ušľachtilejšiemu správaniu než v škole svojej nerovnej sestry a protivníčky, sebalásky!

Preto si už dávny svet vybájil povesť, že všetko, čo človek spôsobí v tomto živote svojmu spolublížnemu, či už to je milé alebo bolestné, to aj sám všetko skúsi na sebe od druhých ľudí, až jeho duša druhý raz prejde do tela a života iného človeka. Samozrejme, toto je pre veriaceho nezmysel. No Starý zákon vyjadruje tú istú myšlienku podobne, a to prijateľnejším, no jednoduchým životným pravidlom: Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému! (Tob 4, 15). A s menšou, avšak o to významnejšou zmenou hovorí podobne Nový zákon: „Všetko teda, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im!“ (Mt 7, 12).

A tak láska k blížnemu nemôže si pomýliť vo svojom živote a snahe smer, ak sa usiluje dozvedieť sa želania a potreby ľudského srdca od sebalásky. A i to, ako ďaleko môže a musí ísť v tomto smere láska k blížnemu, nám povie sebaláska: priam tak ďaleko ako ona sama. „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého!“

Sú ľudia, čo z akejsi vrodenej láskavosti sú voči iným milí a priateľskí, ale iba potiaľ, kým záujmy druhých neodporujú ich vlastným záujmom. Dávajú almužnu zo svojich prebytkov, ustanovujú dobročinné nadácie z toho, čo zanechajú po smrti, spĺňajú želania, ktoré sa neprotivia ich vlastným želaniam, vyhovujú prosbám, ktoré im nepripravujú nijaké nepríjemnosti a radi odpúšťajú to, čo im nespôsobilo bolesti. Len čo sa však blaho a žiale blížneho nezrovnávajú s ich vlastnými záujmami, prestávajú byť dobrotivými, ich láska nie je pravá. Takíto vlastne ešte ani nezačali byť naozaj dobrotivými, ich láska bola vždy len čosi biedneho a slabého a časom ju egoizmus celkom zatlačí!

Pravda, prikázanie lásky nežiada, aby sme vždy a všade dávali prednosť cudzím záujmom pred vlastnými – to by bolo hrdinské, viac milovať blížneho ako seba samého –, lež na druhej strane Kristov zákon sa neuspokojí ani s tým, ak blížnemu poskytujeme vždy iba druhé miesto. Musíme sa učiť viac a viac klásť to svoje „ja“ a blížneho na tú istú rovinu, a preto pomaly práve tak často brať do úvahy želania blížneho ako naše vlastné.

Ak by naša láska k blížnemu bola skutočne rovná sebaláske, akou ohromnou, svet pretvárajúcou silou by sa stala! Sebaláska stvárňuje ľudské osudy, stvárňuje svet. Bola to ona, čo túto zem naplnila malými, prívetivými kvetinovými záhradkami, ale aj veľkými, čarovnými parkmi, útulnými chalúpkami a do výšky týčiacimi sa palácmi a mrakodrapmi, všetkými tými ohromnými výtvormi moderného umenia, techniky a vedy.

„Ak by naša láska k blížnemu bola skutočne rovná sebaláske, akou ohromnou, svet pretvárajúcou silou by sa stala!“ Zdieľať

Dielo bratskej lásky sa však v porovnaní s týmto všetkým zdá byť také biedne. Do biedy sveta síce postavila niekoľko nemocníc, sirotincov a chudobincov, no tvár zeme tým vlastne nezmenila. Slzavé údolie, na ktoré sa kedysi premenil raj, čaká ešte stále na vykupiteľku, na tú bratskú a sesterskú lásku, ktorá by bola u ľudí presne taká veľká, ako je ich sebaláska.

Možno že my – ty a ja – by sme mohli čosi v tomto urobiť: vykúpiť za seba aspoň kúsok tohto strateného raja a tak vykúpiť z biedy aspoň kúsok tohto sveta. Boh od teba očakáva a hovorí: „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého!“

Ešte jedna legenda na záver – ako inšpirácia ku kreativite. Nie vždy je totiž pre blížneho dobré, čo je dobré pre nás: Nastala povodeň. Opica sa topila. Z celej sily bojovala o život. Nakoniec sa jej podarilo z vody dostať sa von. Na konári stromu vychutnáva svoju záchranu. Tu vidí vo vode rybu. Z nasadením vlastného života ju vytiahne z vody. Blahoželá rybe, že jej zachránila život. Ryba jej však vysvetlí, že by sa potešila, keby ju hodila naspäť do vody. Poučenie: Nie vždy musí byť pre blížneho najlepšie to, čo je najlepšie pre mňa. Treba sa vžiť do kože iného a pýtať sa: „Čo by som si želal na jeho mieste, keby som bol ním?“

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo