Nového patróna povolaní dostávame v hodine dvanástej

Nového patróna povolaní dostávame v hodine dvanástej

Salezián Jozef Slivoň mal na starosti zbieranie dôkazov o mučeníctve nového slovenského blahoslaveného. (Foto: P. Rábara)

Blahorečením dona Titusa Zemana sa môže na Slovensku začať nová éra povolaní, tvrdí vicepostulátor kauzy don Jozef Slivoň. 

Salezián Jozef Slivoň, vicepostulátor kauzy blahorečenia a svätorečenia Titusa Zemana, hovorí o prípravách na slávnosť blahorečenia a jej význame.  

V poslednom čase ste často na Slovensku, hoci vyučujete kánonické právo v Ríme. Aké sú pre vás tieto dni? 

Kým sa na našej univerzite chystá nový akademický rok, môžem byť tu a pomáhať pri prípravách na slávnosť blahorečenia Titusa Zemana. Chodím po Slovensku, slúžim sväté omše, mám tiež prednášky o donovi Titusovi. Zistil som, že na mnohých miestach sú veriaci, ktorí ešte nepočuli o Titusovi Zemanovi. 

Ako je to možné? 

Najviac sa modlím za to, aby na Slovensku vzrástlo nadšenie. Mnohí zodpovední si plnia svoje úlohy presne, ale chýba istá radosť, nadšenie, viera, že Boh nás má rád, miluje Slovensko, a preto nám dáva nového mučeníka.

K téme: 
Na príhovor Titusa sa diali zázraky, bude však treba nový Zdieľať

V procese blahorečenia ste vicepostulátorom. Riadili ste diecéznu fázu. Potom ste zohrali dôležitú úlohu pri tvorbe tzv. Positia, teda dokumentu, ktorý sumarizuje dôkazy o mučeníctve dona Titusa a predkladá sa komisii teológov i biskupov a kardinálov vo Vatikáne. Bude sa z tohto dokumentu na slávnosti 30. septembra niečo citovať? 

Nie, z Positia sa nebude citovať. Zástupca Svätého Otca na slávnostnej svätej omši prečíta dekrét. V našom prípade to bude dekrét mučeníctva, ktorý podpísal pápež František 27. februára 2017. Odvtedy máme na Slovensku nového mučeníka, kňaza a saleziána Titusa Zemana.

Aký je teda zmysel slávnosti blahorečenia, keďže dekrét platí už pol roka? 

Zmyslom slávnosti je verejné vyhlásenie, teda prečítanie dekrétu. To možno nazvať právnym momentom. No zároveň ide o radostné chvíle kresťanského spoločenstva a tiež moment zviditeľnenia nového blahoslaveného, za ktorého budeme ďakovať. Ako som hovoril, žiaľ, mnohí ho stále nepoznajú. 

Čiže slávnosť je dôležitá aj z hľadiska osvety? 

Nepochybne. Veľa ľudí to zaregistruje a budú si chcieť o Titusovi Zemanovi niečo prečítať a dozvedieť sa viac. Mnohí sa chcú modliť na jeho príhovor a prosiť o pomoc. Pripravili sme tisíc relikvií druhého stupňa, žiadateľom sme poslali už viac ako sedemsto a oni sa modlia za uzdravenie niekoho z rodiny. 

V malom plaste je zatavený kúsok látky, do ktorej sme zabalili kosti Titusa Zemana pri exhumácii. Kto by mal záujem o relikviu druhého stupňa, kontakt na mňa je v redakcii (úsmev). 

Čo je najdôležitejšie pri prípravách na slávnosť? 

Prípravy sú, samozrejme, rozsiahle. Majú ich na starosti Bratislavská arcidiecéza a Slovenská provincia Saleziánov dona Bosca. Ide o celkovú organizáciu slávnosti. Dôležitá je príprava liturgie. Liturgická komisia schvaľuje liturgické texty modlitieb, výber čítaní a podobné záležitosti. 

A z duchovného rozmeru? Ako sa pripraviť na 30. september? 

Najdôležitejšie sú modlitby, v ktorých vyjadrujeme veľkú vďačnosť Pánu Bohu za tohto svätca. Súčasne možno prosiť, aby na príhovor Titusa Zemana Pán urobil zázrak a don Titus mohol byť svätorečený. Zároveň prosíme, aby samotné blahorečenie prinieslo bohaté ovocie nielen pre tých, čo budú na slávnosti, ale pre celú saleziánsku rodinu aj pre Slovensko. 

Titus Zeman má byť patrónom povolaní. Ako vnímate tento rozmer? 

Treba ujasniť, že Titus Zeman bude patrónom povolaní – a to nielen duchovných, teda do kňazského alebo rehoľného života, či zasväteného povolania vo svete. Rovnako bude patrónom nových povolaní do sviatostného manželstva a kresťanskej rodiny – a tiež vytrvalosti v nich. 

Môžeme povedať, že blahorečením Titusa Zemana sa môže na Slovensku začať nová éra povolaní. Je to najväčší dar pre Slovensko, zabezpečenie budúcnosti, ponuka pre všetkých mladých, ktorí dospievajú a ktorí dostanú od Boha ponuku povolania. 

Čím bude blahoslavený Titus pre vás?

Aj my, čo žijeme v povolaní už roky, potrebujeme tohto patróna, aby sme zostali a vytrvali. Keď vidíme, koľkí zanechávajú povolanie, či už do manželstva, alebo duchovné, tak je nám jasné, že dostávame nového patróna vytrvalosti v povolaní v hodine dvanástej. 

Kto bol Titus Zeman



Narodil sa 4. januára 1915 ako najstaršie z desiatich detí. Už ako 10-ročný sa rozhodol, že chce byť kňaz – rehoľník. V takomto skorom veku aj nastúpil na gymnaziálne štúdium v saleziánskych ústavoch – najskôr v Šaštíne, potom v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova.

Teológiu študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme a v Chieri pri Turíne. Kňazom sa stal v Turíne v roku 1940. Po návrate na Slovensko pôsobil v saleziánskom oratóriu na Miletičovej ulici v Bratislave. V roku 1943 začal učiť na biskupskom gymnáziu v Trnave.

Po udalostiach z barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 sa začal zaoberať tým, ako ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť štúdium.

Úspešne sa mu podarilo za pomoci prevádzačov zorganizovať dve výpravy cez rieku Moravu. V prvej skupine boli medzi zachránenými bohoslovcami aj neskoršie osobnosti, ako svetový biblista Jozef Heriban či teológ Rudolf Blatnický. Spolu „prepašoval“ do Talianska okolo 50 ľudí. 

Tretí pokus z apríla 1951 však nevyšiel. V tejto skupine boli okrem známych mien ako Anton Srholec či Anton Hlinka aj starší kňazi, na ktorých bol vydaný zatykač. Skupina prišla k rieke s meškaním, navyše, Morava bola rozvodnená. Nastal chaos, blížilo sa ráno. Samotný civilný prevádzač ušiel, keď videl zvýšený stav rieky. Zostal tam sám Titus. Napokon sa rozhodli, že sa vrátia. Pri návrate sa však skupina rozpadla a pohraničníci postupne s vojakmi a policajtami chytili 16 z 22 členov skupiny.

Pre Titusa Zemana nastali najťažšie chvíle života. Vo vyšetrovacej väzbe strávil v podstate dva roky. Pod oknom cely mal popravisko, kde počúval výkriky popravených a mučených.

Aj dona Titusa kruto mučili. Dokumenty z Ústavu pamäti národa zachytávajú ako následky vypočúvania a trýznenia napríklad zlomenie kľúčnej kosti, vybitie zubov, búchanie po hlave nejakým predmetom, v dôsledku čoho ohluchol, dusili ho vo vedre plnom žumpy.

Súčasťou sadizmu bolo aj nočné ležanie na betóne na chrbte s roztiahnutými rukami, úplne nahý. „Keď sa schúlil od zimy, hneď naňho vyliali vedro studenej vody. Celý druhý deň musel stáť na jednej nohe, ak dal nohu dole, dostal bitku,“ opisuje mučeníctvo Zemana vicepostulátor kauzy don Jozef Slivoň.

Titusa Zemana spolu so spoločníkmi odsúdili 22. februára 1952. Don Titus dostal 25 rokov. V rámci trestu sa dostal do Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach. Po 13 rokoch ho s podlomeným zdravím podmienečne prepustili.

V roku 1967, keď nastal politický odmäk, dostal don Titus povolenie slúžiť omšu pri bočnom oltári v kostole v rodných Vajnoroch, avšak v civilných šatách a bez veriacich. Začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť omšu aj verejne a vykonávať kňazskú službu. Naďalej však musel pracovať ako skladník.

Navečer 7. januára 1969 pocítil srdcovú nevoľnosť a na druhý deň večer zomrel. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 2010. 

Zdroj: tituszeman.sk, Postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo