Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
14. júl 2012

VATIKÁNSKA SEDMA: Návod na Vatikán (recenzia)

vat-svajciar-mala.jpg Po vypuknutí kauzy Vatileaks a následnom, ešte stále prebiehajúcom vyšetrovaní, prudko vzrástol záujem verejnosti o dianie v najmenšom štáte sveta. Aj preto môže mnohým ako užitočná pomôcka poslúžiť nedávno publikovaná knižka nemeckého žurnalistu...

Po vypuknutí kauzy Vatileaks a následnom, ešte stále prebiehajúcom vyšetrovaní, prudko vzrástol záujem verejnosti o dianie v najmenšom štáte sveta. Aj preto môže mnohým ako užitočná pomôcka poslúžiť nedávno publikovaná knižka nemeckého žurnalistu Jürgena Erbachera so stručným, zato však výstižným názvom Vatikán.

Po výpravnej a reprezentatívnej knihe Michaela Collinsa Vatikán. Tajomstvá a poklady svätého mesta (Ikar, 2009) a ešte staršej práci prevažne vedeckého charakteru niekdajšieho diplomata F. X. Halasa Fenomén Vatikán (CDK, 2004) a po spomienkach kuriálneho kardinála Jacquesa Martina Za bronzovou bránou (SSV, 2000) sa slovenskému čitateľovi dostáva v českom preklade do rúk stručný a prehľadný sprievodca vatikánskym „labyrintom“. Útle Erbacherovo dielko je typické vzdušnosťou, prehľadnosťou a pútavosťou. Iste, neponúka vyčerpávajúce vedecké „pojednanie“, ani nie je nabité bulvárnymi senzáciami, ako by možno ktosi očakával. Na druhej strane umožňuje aj laickému a „nezasvätenému“ čitateľovi zoznámiť sa s fascinujúcimi a občas tak trochu tajomnými reáliami života za Berniniho kolonádou.

Pikošky“

Základným princípom, na ktorom je koncepcia knihy vystavaná, je vyvracanie mylných stereotypov. Každá subkapitola celkovo piatich kapitol začína kontroverzným nadpisom, ktorého obsah je v následnom texte vyvrátený, resp. uvedený „na správnu mieru“. Čitateľ tak napríklad zistí, že Vatikán nie je najstarším štátom sveta, že nie je totožný so Svätou stolicou, že Švajčiarska garda v ňom neslúži len na okrasu, že je pomerne transparentnou entitou, ktorá nemá problém s odhaľovaním svojej „temnej minulosti“.

"Základným princípom, na ktorom je koncepcia knihy vystavaná, je vyvracanie mylných stereotypov."

Zdieľať

Okrem nevyhnutných faktografických údajov autor prináša množstvo pútavých informácií. Napríklad sa dozvedáme, že za úchvatný výhľad z Via della Conciliazione na Námestie sv. Petra vďačíme fašistovi Mussolinimu; že vatikánski úradníci a seminaristi si z času na čas zasúťažia vo futbalovom Clericus Cupe; že laickí zamestnanci Vatikánu majú vlastnú odborovú organizáciu... Medzi azda najpútavejšie časti publikácie patria pasáže venované vatikánskym financiám a majetku, úvahám o právnej situácii v súvislosti s prípadnou rezignáciou pápeža či prehľadu nabitého denného rozvrhu hlavy katolíckej cirkvi.

Inzercia

Nepresnosti

Napriek pozoruhodnej a atraktívnym spôsobom priblíženej problematike si kritickejší čitateľ nemôže nevšimnúť zopár pomerne závažných nepresností. Tie vznikli buď nepozornosťou autora, alebo pri prekladaní do češtiny, alebo sú dôsledkom dynamického vývoja vo Vatikáne od roku vydania nemeckého originálu (r. 2008). „Prehodené“ je autorstvo encyklík Humanae vitaeEvangelium vitae, pričom prvá z nich je pripisovaná Jánovi Pavlovi II. a nie Pavlovi VI., ako je to v skutočnosti (s. 54). Nesprávne je uvedené, že meno nového pápeža tesne po zvolení oznamuje kardinál – „vicedekan“ (s. 61). V skutočnosti táto úloha podľa apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis z r. 1996 (b. 89) prináleží kardinálovi – protodiakonovi. Taktiež stručný prejav novozvoleného pápeža na centrálnej lodžii Baziliky sv. Petra je opisovaný ako samozrejmosť (s. 61), pričom ide o fakultatívnu súčasť obradu predstavenia sa nového pontifika verejnosti, ktorá len dopĺňa požehnanie Urbi et Orbi. Navyše, tento zvyk nemá veľmi silnú historickú tradíciu a datuje sa od 2. polovice 20. storočia.

Nie je tiež jasné, odkiaľ zobral autor vek pasívneho volebného práva na zvolenie za pápeža vo výške 35 rokov (s. 59). Chybné je v texte aj pomenovanie špeciálnej vzdelávacej inštitúcie pre budúcich kariérnych diplomatov Svätej stolice, ktorá je označená ako „Pápežská diplomatická akadémia“, keďže jej skutočný názov znie „Pápežská cirkevná akadémia“ (s. 76). Mylnou je aj informácia o tom, že prísaha nových príslušníkov Švajčiarskej gardy sa uskutočňuje vždy 6. januára, pričom správnym je dátum 6. máj (s. 43). Ďalej je tiež nesprávne uvedený rok vydania Kompendia sociálnej náuky Cirkvi, ktorým nie je rok 2005, ako sa v knihe píše, ale r. 2004 (s. 28). Pre laika síce zrozumiteľné, z odborného hľadiska však nesprávne je označovanie šéfov prvej a druhej sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu na viacerých miestach knihy ako: „minister vnútra“ a „minister zahraničných vecí“, pričom v skutočnosti ide o tzv. sostituta (tajomníka pre všeobecné záležitosti; vedúci 1. sekcie Štátneho sekretariátu) a sekretára pre vzťahy so štátmi (vedúci 2. sekcie). Z hľadiska vývoja aktuálnej situácie sa prinajmenšom úsmevne javí zmienka o (dnes už bývalom) pápežskom komorníkovi Paolovi Gabrielem (s. 65), čo ale – prirodzene – nemožno autorovi vonkoncom vyčítať.

Prečo čítať Vatikán

Zmienené drobné nepresnosti naznačujú, že hoci ide o text mimoriadne pútavý a z hľadiska „rozširovania obzorov“ obzvlášť cenný, odborné lektorovanie českej verzie knihy by rozhodne nebolo na škodu. Aj navzdory týmto skutočnostiam možno publikáciu Jürgena Erbachera vrelo odporučiť, keďže pomáha napraviť pokrivený mediálny obraz tak o Vatikáne, ako aj o samotnej osobe jeho súčasného suveréna – Benedikta XVI.

Marián Sekerák

Erbacher, Jürgen: Vatikán. Praha: Grada Publishing, 2012. 88 s. ISBN 978-80-247-3911-3.

Foto: Pavol Rábara, grada.cz

Odporúčame

KOMENTÁR: Kardinál Tomko a cirkevná šachovnica

KOMENTÁR: Kardinál Tomko a cirkevná šachovnica

V súvislosti s aktuálnym dianím na Slovensku, ale aj vo vatikánskom ústredí, sa často skloňuje meno kardinála Jozefa Tomka. Je ešte aj dnes 88-ročný rodák z Udavského „sivou“ eminenciou cirkevného diania na Slovensku? Aký vplyv má v Rímskej kúrii? Ešte nedávno sa zdalo, že hviezda kardinála Tomka ...