Gesto lásky či znesvätenia? Pápež a chudobní obedovali priamo v kostole

Gesto lásky či znesvätenia? Pápež a chudobní obedovali priamo v kostole

Pápež František obeduje s chudobnými v bolonskej bazilike. Foto – TASR/AP

Obed pápeža Františka s chudobnými v bolonskom kostole rozprúdil zaujímavú polemiku o profanácii posvätného a posvätení profánneho.

Pápež František cez víkend navštívil Bolognu a bol z toho menší škandál. Nie kvôli samotnej návšteve, ale pre jeden z bodov programu.

Stretnutia s chudobnými, utečencami či trestancami sa už stali pravidelnou súčasťou apoštolských ciest súčasného pápeža. S ľuďmi na spoločenskej periférii sa stretol aj v Bologni. Spolu s miestnym arcibiskupom Matteom Zuppim dokonca tisícku z nich pozval na obed. No nie do reštaurácie ani do pastoračného strediska, ale priamo do Baziliky svätého Petronia.

„V tomto dome sa za normálnych okolností slávi tajomstvo Eucharistie, je to stôl, na ktorý sa kladie chlieb a víno, ktoré sa stávajú Ježišovým Telom a Krvou, rozlámaným a vyliatym za to množstvo ľudí, ktorých on miluje. Aká zvláštna Božia matematika: znásobuje sa, len ak sa rozdelí!“ povedal pápež v krátkom príhovore k účastníkom obeda.

František takisto zdôraznil, že cirkev, ktorá je domom milosrdenstva, chce mať chudobných vo svojom strede. „Na záver dostanete jedlo, ktoré je najcennejšie, evanjelium, Slovo toho Boha, ktorého všetci nosíme v srdci, ktorý pre nás kresťanov má dobrú tvár Ježiša. Je pre vás! Je adresované práve pre toho, kto to potrebuje! Vezmite si ho všetci a noste ho ako znak, ako osobnú pečať priateľstva s Bohom, ktorý sa stáva pútnikom, a tým, čo nemá miesto, aby ho pripravil všetkým,“ dodal pápež pred začiatkom stolovania.     

Obed v kostole, omša na štadióne

Pápežovo gesto si tradične vyslúžilo nesúhlasné reakcie jeho kritikov. Aj keď ich nebolo počuť ani zďaleka tak silno ako pred niekoľkými dňami, keď Františka obvinili zo šírenia heréz.

Ojedinelou reakciou bol príspevok na stránkach portálu La Nuova Bussola Quotidiana, ktorý nešetrí kritikou na adresu súčasného pápeža. „Neviem o nikom, kto by verejne reagoval na plánované znesvätenie posvätného miesta,“ posťažovala sa Luisella Scrosatiová v otvorenom liste šéfredaktorovi.

„Prvá otázka, ktorá mi napadla, je táto: to v celej Bologni nie sú priestory, kde by pápež, biskup a ,chudobní´ mohli zjesť dve tortelliny?“ Slovo chudobní dala Scrosatiová do zátvoriek úmyselne – podľa jej informácií boli medzi účastníkmi obeda aj normálni zamestnanci diecéznej charity.

„Rozhodujúci úder tradičnému rozlišovaniu medzi posvätným a posvätným“ dal podľa Scrosatiovej nielen obed v kostole, ale aj omša slávená na bolonskom štadióne.


Pápež František si podáva ruku s jedným z utečencov. Foto – TASR/AP

Takisto pripomenula, že v Kódexe kanonického práva sa píše, že „na posvätnom mieste sa má pripustiť iba to, čo slúži na vykonávanie alebo napomáhanie kultu, nábožnosti a náboženstva, a zakazuje sa všetko, čo sa nezlučuje s posvätnosťou miesta“.

Kánon 1210 síce pokračuje slovami, že „ordinár môže z prípadu na prípad dovoliť iné použitie, nepriečiace sa však posvätnosti miesta“, ale podľa Scrosatiovej je obedovanie v kostole práve tým prípadom, ktorý sa protiví posvätnosti miesta.

„Keď sa v kostole robia veci, ktoré nie sú posvätné (aj keď to nevyhnutne neznamená, že sú priamo zlé), tak takýto kostol je znesvätený: Bohu sa berie to, čo bolo zasvätené výlučne jemu,“ dodala Scrosatiová, ktorá je presvedčená, že obedovanie v kostole neprinieslo posvätenie profánneho, ako by niektorí mohli tvrdiť, ale práve naopak, znesvätenie posvätného.

Obvinila tiež arcibiskupa Zuppiho, že túto akciu povolil napriek nesúhlasu veľkej časti bolonského kléru. Rovnako uviedla, že v kostole mali byť umiestnené mobilné toalety, čo len zvýraznilo znesvätenie celého sakrálneho priestoru.  

Spor o interpretáciu cirkevnej tradície

Na Scrosatiovej článok na druhý deň zareagoval vatikanista denníka La Stampa Andrea Tornielli, ktorý je považovaný za silného obhajcu pápeža Františka. Kto však bližšie pozná jeho texty, vie, že s rovnakým zápalom obhajoval aj jeho predchodcov. Bol napríklad spoluautorom knihy Útok na Ratzingera, v ktorom demaskoval pozadie atakov na Benedikta XVI.

Po obvineniach z heréz tu máme obvinenie zo znesväcovania chrámu, reagoval Tornielli, ktorého polemika s portálom La Nuova Bussola Quotidiana má aj osobný rozmer. Tornielli pred niekoľkými rokmi s talianskym portálom spolupracoval, ale keď sa jeho redakcia časom pridala na stranu Františkových kritikov, opustil jeho rady.    

Podľa Tornielliho je najnovšia kauzička n-tým dôkazom, že „tradicionalisti“ v snahe nachádzať nové a nové obvinenia na adresu súčasného pápeža zabúdajú alebo priamo ignorujú tradíciu cirkvi. Dôkazom nerozlučiteľného zväzku medzi Eucharistiou a charitou, medzi obetou na oltári a službou blížnym sú podľa Tornielliho prvé storočia kresťanstva, keď bohoslužby sprevádzalo spoločné stolovanie a sýtenie chudobných.

Dôkazom je napríklad pápež Gregor Veľký, ktorý v ťažkých časoch otvoril brány kostolov, kde ľud nachádzal nielen duchovnú, ale aj telesnú posilu. „Biskup Ríma každý deň osobne podával jedlo dvanástim chudobným,“ napísal Tornielli, ktorý vychádzal z viacerých štúdií publikovaných v teologickom časopise Communio. Ešte v 70. rokoch minulého storočia ho založil Joseph Ratzinger, Hans Urs von Balthasar, Henri de Lubac a ďalší prestížni teológovia.

„Gesto, ktoré urobil pápež František v Bazilike sv. Petronia v Bologni, je tak v tradícii ukotvené oveľa viac, ako si myslia a hovoria tí, ktorí vznášajú obvinenia zo znesvätenia,“ napísal Tornielli, ktorý sa odvolal aj na učenie a osobný príklad ďalších veľkých starokresťanských svätcov, akými boli Ján Zlatoústy či Pavlín z Noly.


Okrem Bologne pápež František v nedeľu navštívil aj Cesenu, kde sa zdraví s natešeným chlapcom. Foto – TASR/AP

Tornielli sa rovnako ako Scrosatiová odvolal na Kódex kanonického práva, ktorý pod znesvätením posvätných miest chápe hrubé a urážlivé činy pohoršujúce veriacich. Takými sú podľa Tornielliho zneuctenie Eucharistie alebo vyčíňanie feministiek z hnutia Femen, ale nie stolovanie s chudobnými.

Napokon však zmierlivo dodal, že diskusia o vhodnosti stolovania v chráme je legitímna, ale narábať s obvineniami pápeža zo znesvätenia je nielen nemiestne, ale aj nepravdivé. Neodpustil si však poznámku, že Scrosatiovej informácie sú nepresné, keďže mobilné toalety síce na mieste boli, ale nie vnútri, ale pred chrámom.

Celkom pekná polemika

Ako to už býva, na Tornielliho argumentáciu opäť zareagovala Scrosatiová. Rovnako ako jej názorový súper tentoraz zvolila zmierlivejší tón. Vyjadrila pochopenie pre myšlienku privádzania chudobných do chrámu a sýtenia núdznych, keďže v každom z nich je prítomný Kristus, naďalej však nástojila na tom, že do chrámu charitatívne aktivity nepatria. Najmä ak sú k dispozícii aj iné priestory, ktorých má bolonská arcidiecéza dostatok.

Tornielliho argumentovanie starokresťanskými komunitami podľa nej síce na prvý pohľad pôsobí presvedčivo, ale kto sa na jeho dôkazy pozrie zbližša, pochopí, že sú prednesené mimo kontextu. Súčasnú situáciu totiž nemožno porovnať s kresťanským starovekom, keď sa cirkev zbavovala pohanských zvyklostí a postupne upresňovala svoju vierouku a liturgické pravidlá.

"Relativizovanie posvätnosti chrámov a kresťanského mystéria má za následok oslabovanie viery a citlivosti Božieho ľudu." Zdieľať

Sakrálne priestory v tom čase neboli posväcované osobitným obradom tak, ako to poznáme dnes, kedy sú vyňaté zo sveta a odovzdané Bohu, ale boli posvätené „len“ samotným slávením liturgie. „Tento kontext je dôležitý pre pochopenie skutočnosti, že liturgické spôsoby prvých storočí nemožno absolutizovať,“ uviedla Scrosatiová, podľa ktorej sa nemožno odvolávať na to, čo bolo kedysi, pestovať akúsi „teologickú archeológiu“, ale treba rešpektovať to, čo platí dnes.  

Pripomenula, že v roku 1987 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí zaslala predsedom všetkých biskupských konferencií list s názvom De concentibus in ecclesiis, v ktorom im kládla na srdce chrániť posvätnosť sakrálnych priestorov. Napríklad aj tým, že nebudú premieňané na koncertné sály, kde sa hrá iná ako liturgická hudba. Relativizovanie posvätnosti chrámov a kresťanského mystéria má totiž za následok oslabovanie viery a citlivosti Božieho ľudu.

Ani príklad s pápežom Gregorom Veľkým nebol podľa Scrosatiovej najšťastnejší. V tých dramatických časoch boli kostoly a kláštory jednými z mála miest, kde mohli trpiaci nájsť nielen duchovné, ale aj hmotné útočište. Nedá sa to porovnávať s dneškom, keď sa o ľudí v núdzi starajú početné charitatívne organizácie a chudobní či utečenci si môžu dovoliť robiť selfie s pápežom. Na sýtenie ľudí priamo v kostole podľa Scrosatiovej jednoducho nebol dôvod.

A napokon, nezdá sa jej ani argumentovanie časopisom Communio. Scrosatiová ho, samozrejme, uznáva, ale štúdiu, z ktorej Tornielli prevažne čerpal, mal napísať Vittorio Ianari, člen Komunity sv. Egídia. Toto celosvetovo známe spoločenstvo usilujúce sa o medzináboženský dialóg a pomoc ľuďom v núdzi na Vianoce organizuje v Bazilike Panny Márie v Zátiberí v Ríme také isté stolovanie, ako sa uskutočnilo v Bologni.

Podľa Scrosatiovej neprekvapuje, že členom komunity je aj bolonský arcibiskup Zuppi či predseda Pápežskej akadémie pre život Vincenzo Paglia, ktorému tiež kritici súčasného pontifikátu nevedia prísť na meno.

Nech sa už človek prikloní na Tornielliho či Scrosatiovej stranu, treba uznať, že z obyčajnej názorovej prestrelky sa napokon vykľula celkom inšpiratívna teologická polemika.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo