Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
02. september 2012

Kardinál Cottier: Dôležité rozhodnutia Jána Pavla II. boli často nepochopené

Kardinál Georges Cottier (90) nie je len teológom a svedkom mnohých dôležitých udalostí 20. a 21. storočia, no najmä pokorným dominikánskym mníchom, ktorého nikdy neprestáva udivovať všetko to, čo mu Boh a cirkev umožnili prežiť.  V rozhovore pre agentúru ZENIT, ktorý sa uskutočnil uňho vo Vatikán...

Kardinál Georges Cottier (90) nie je len teológom a svedkom mnohých dôležitých udalostí 20. a 21. storočia, no najmä pokorným dominikánskym mníchom, ktorého nikdy neprestáva udivovať všetko to, čo mu Boh a cirkev umožnili prežiť. 

V rozhovore pre agentúru ZENIT, ktorý sa uskutočnil uňho vo Vatikáne, nostalgicky hovorí o svojom „šéfovi“, pápežovi Jánovi Pavlovi II. a o tom, že mnohé jeho činy boli odkazom Druhého vatikánskeho koncilu, no ďalšie viedla intuícia, ktorá neskôr otvorila cesty ľudstvu pri hľadaní pokoja a porozumenia.

Pápež Ján Pavol II., pri ktorom ste tak blízko pracovali, je teraz blahoslavený. V čom podľa vás spočíva jeho najvýznamnejší prínos pre svet a cirkev?
Bolo ich mnoho. Pre mňa to bol muž nádeje. Keď povedal „Nebojte sa!“ určite to adresoval krajinám okupovaným komunizmom, no zároveň to povedal, pretože videl určitú dekadenciu na Západe. Podľa mňa prebudil cirkev na celom svete a mladí mu rozumeli. Miloval život, čo bolo fantastické, a svedčil o tejto láske, aj keď jeho život hlboko poznačila choroba.

Čo bolo vašim najdôležitejším krokom z pozície pápežského teológa počas časti jeho dlhého pontifikátu?
Musel som revidovať všetky texty prednesené či podpísané pápežom, pretože pri toľkých členoch Kúrie musí byť zachovaná legitímnosť, zreteľnosť a jednota názorov. Túto prácu som mal na dennom poriadku. Vždy som prežíval veľkú radosť z pápežových veľkých diel. Napríklad dva roky po mojom príchode som mal prečítať Katechizmus Katolíckej cirkvi. Čítal som ho s veľkou radosťou a svoje postrehy som dokázal formulovať rozvážne. Encykliky boli pre mňa veľmi zaujímavé, pretože niektoré z nich boli zverené Kongregácii pre náuku viery. Ako konzultant som tam mal možnosť zapojiť sa do pracovných skupín a mohol som objaviť mimoriadne nadanie kardinála Ratzingera, súčasného pápeža, ktorý mal dar viesť pracovné skupiny a počúvať, takže všetko bolo úžasné. Ďalšia skúsenosť, ktorá vo mne zanechala hlboký dojem, bola príprava na Svätý rok.

Kardinál Georges Cottier

Myslíte rok 2000? Stále si pamätáme na „očistenie pamäte“, ktorú si pápež želal.
Áno, bol som predsedom Historickej teologickej komisie a v tom čase bol vydaný apoštolský list Tertio Millennio Adveniente. Pápež chcel požiadať o odpustenie za hriechy kresťanov v minulosti. Bola to dobrá vec, no niektorých ľudí to zmiatlo. Na prvom stretnutí sa prihovoril kardinálom a mnohí boli zaskočení, ale pápež mal mimoriadnu intuíciu. Museli sme k tejto otázke pripraviť vedecký kongres a neobišlo sa to bez ťažkostí, lebo to bola nová téma a aj niektorí teológovia reagovali rozpačito. Vybrali sme preto tri užitočné otázky: prvou bolo otroctvo v Afrike a deportácia, najmä do Severnej a Južnej Ameriky. Druhou témou bol problém inkvizície a na treťom mieste sa nachádzala zodpovednosť kresťanov, čo sa týka antisemitizmu, pričom sme odlišovali antisemitizmus od antijudaizmu.

Pápež trval na verejnom úkone, je to tak?  
Toto je ďalšia dôležitá spomienka osobnejšieho charakteru. Aj keď bol pápež už veľmi unavený, celý program Jubilejného roku viedol s nesmiernou odvahou. Osobitne si spomínam na 12. marec, pre ktorý vytvoril krásnu liturgiu prosby o odpustenie a pozoroval som ho, ako sa opiera o kríž, zatiaľ čo iní prednášajú modlitbu. Bola to nádherná liturgia.

Máte pocit, že po tejto žiadosti o odpustenie katolíci vidia cirkev v inom svetle?
Myslím si, že tí, ktorí chcú, ju vidia inak. Keď sme sa rozprávali o programe, jeden dominikánsky historik, ktorý vyučoval cirkevné dejiny, povedal: „Proste o odpustenie za skutočné udalosti, a nie za mýty.“ Všetko sa, myslím, dobre preštudovalo a aj teraz mnohí pokračujú týmto smerom. Takže si myslím, že sme urobili kus dobrej práce. A pre mňa, pre kresťanov, pre katolíkov je tento nový uhol pohľadu veľmi oslobodzujúci.

Ako na to reagoval svet?

Inzercia

Svet... myslím, že nie dostatočne. V súčasnosti ma zaujíma jeden problém, a síce, že na politickej úrovni to môže byť podobné a môžu sa vyriešiť mnohé tragické problémy, vrátane nepriateľstva a nenávisti medzi národmi, kedy nie je inej cesty než odpustenie. Pretože ak pretrváva vzájomná nenávisť, udržiava sa duch vojny a mier nie je možný bez odpustenia. Toto presadzujeme v sociálnej náuke cirkvi.

Funguje to rovnako i pri súčasných vojnách, z ktorých sú viaceré náboženského charakteru?
 Funguje to tak pre všetky. Zoberme si dramatickú situáciu na Blízkom východe v niektorých moslimských krajinách ako Irak a Sýria, v ktorých žijú menšiny, ktoré sú vyvražďované a v ktorých sú skutočnými obeťami kresťania. Odpustenie sa žiada najprv od Boha a potom od ostatných. Preto prišiel Ján Pavol II. s myšlienkou veľkého stretnutia v Assisi, v ktorej terajší pápež pokračuje, pretože ak má človek ozajstné náboženské zázemie, vzťah s Bohom nevedie k vojne, ale k mieru.

Niektorí vtedy nerozumeli pápežovej vízii o Assisi...
Veľmi sa to kritizovalo, no páči sa mi, ako vnímal ekumenizmus – ekumenizmus je s kresťanmi. Modlíme sa spolu, pretože máme spoločné Sväté písmo a môžeme spolu prednášať Modlitbu Pána a ostatné kresťanské modlitby. Vtedy to povedal takto: „Modlime sa spolu s kresťanmi; s inými sme sa zišli k modlitbe.“ Toto rozlíšenie jeho pohľad dobre vysvetľuje a nie je mätúce. Takto vidíme silu zmyslu Boha a náboženského postoja, ktorý by mal ľudstvu slúžiť ako zrnko mieru. Za toto ovocie vďačíme Jánovi Pavlovi II. a, ak to môžem takto povedať, aj Jubilejnému roku.

Vnímali ste rozdiely medzi Assisi v roku 1986 a minuloročným ceremoniálom?

Myslím, že áno. Prvé stretnutie v Assisi bolo mimoriadnou udalosťou, no toto druhé stretnutie potvrdzuje pozvanie k dialógu zo strany Katolíckej cirkvi. Je to nesmierne dôležité, pretože napríklad islamský fundamentalizmus nie je o obracaní na inú vieru, ale o zabíjaní. A kde to skončí? Novotou minulého roku v Assisi je to, že boli pozvaní aj neveriaci, v jazyku pápeža Jána Pavla II. „ľudia dobrej vôle“. Myslím, že je to skvelá myšlienka, ktorá tiež vychádza z Druhého vatikánskeho koncilu.

Jose Antonio Varela Vidal

So súhlasom agentúry ZENIT preložili Mária Fileková a P. Rastislav Dluhý.

Foto: facebook.com, ordopraedicatorum.org

Odporúčame

Pápež v iPade. Vatikán prehlbuje spoluprácu s Apple

Pápež v iPade. Vatikán prehlbuje spoluprácu s Apple

Diela Benedikta XVI. prenikajú na trh elektronických kníh. Vatikánske vydavateľstvo podpísalo zmluvu s firmou Apple. Súčasný pápež patrí medzi najplodnejších spisovateľov. Je autorom vyše 100 titulov – bez započítania antológií jeho príhovorov a posolstiev. Napriek tomu, že ide o teolo...