Karta sa obrátila. Pápež František urobil verejnú korekciu kardinála

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Karta sa obrátila. Pápež František urobil verejnú korekciu kardinála

Pápež František a prefekt kongregácie „pre liturgiu“ Robert Sarah nie sú na jednej vlne. Foto – TASR/AP; P. Rábara

Ako sa pápež František a kardinál Sarah dostali do sporu a prečo nejde o maličkosť.

V čase, keď sa v Cirkvi diskutuje o liste akademikov, ktorí vydali „synovské napomenutie“ pápeža Františka, došlo k zaujímavému momentu. Koncom októbra urobil niečo podobné on sám.

Svätý Otec poslal akési „otcovské napomenutie“ kardinálovi Robertovi Sarahovi – jednému z popredných prelátov Rímskej kúrie. 

Témou pritom nie je slávenie omše tvárou k východu, o čom už mal František so Sarahom neverejný stret. Nový spor je na prvý pohľad nudný a komplikovaný, no skrýva sa za ním oveľa širší kontext.

Ide o preklady liturgických textov a následnú otázku, kto má v ich posudzovaní a schvaľovaní posledné slovo – vatikánska kongregácia alebo jednotlivé biskupské konferencie. 

Všetko sa začalo 9. septembra, keď pápež František vydal apoštolský list vo forme motu proprio Magnum Principium. Tento dokument mení dva kánony týkajúce sa prekladov liturgických textov. Okolo interpretácie týchto zmien však vznikla diskusia, preto kardinál Robert Sarah ako prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí napísal komentár, v ktorom sa snažil poskytnúť správnu interpretáciu pápežského dokumentu. 

O pár dní mu poslal pápež František list, v ktorom ho napomenul, že jeho interpretácia nie je správna. 

Sarah: posledné slovo má kongregácia

Pri prekladoch liturgických textov z latinčiny do národných jazykov momentálne funguje princíp, že návrhy prekladov pripravujú jednotlivé biskupské konferencie a následne Svätú stolicu žiadajú o schválenie. Preskúmanie sa uskutočňuje cez dva nástroje: confirmatio (potvrdenie) a recognitio (uznanie). Práve tieto dva nástroje má pápežovo motu proprio prehodnotiť. 

Podľa kardinála Saraha sú confirmatio a recognitio dve odlišné veci z hľadiska výsledku (pri confirmatio ide len o preklad latinského vydania, kdežto recognitio spočíva v pridaní nových textov a obradných modifikácií), ale zároveň sú to rovnocenné nástroje z pohľadu zodpovednosti Svätej stolice. Preto má na oba detailne dohliadať Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. 

František: Viac autonómie biskupom

Naopak, hlava cirkvi to vidí inak. V otvorenom liste Sarahovi vysvetľuje, že motu proprio sleduje iný cieľ – a tým je decentralizácia liturgie. 

Podľa Františka confirmatio a recognitio nie sú identické procesy a zodpovednosť Apoštolskej stolice a biskupských konferencií je pri ich realizácii rozdielna. 

Pápež píše: „Čo sa týka zodpovednosti biskupských konferencií pri preklade, treba zdôrazniť, že posúdenie vernosti latinskému originálu a prípadné nevyhnutné opravy boli úlohou dikastéria, zatiaľ čo teraz norma udeľuje biskupským konferenciám právo posudzovať správnosť a súlad jedného aj druhého pri preklade z originálu, aj keď v dialógu so Svätou stolicou.”

Confirmatio tak podľa pápeža už viac nepredpisuje „detailné skúmanie slova po slove, s výnimkou zjavných prípadov, ktoré sa môžu predložiť na posúdenie biskupom na ich ďalšiu úvahu. Platí to najmä pre formuly, ako sú eucharistické modlitby a sviatostné formuly schválené Svätým Otcom”.

V tomto zmysle má byť recognitio chápané iba ako overenie zo strany kongregácie, či je zachovaný súlad s právom a spoločenstvom cirkvi. „Proces prekladu príslušných liturgických textov (…) by nemal viesť k duchu ,ukladania´ konferenciám biskupov už daného prekladu z dikastéria, čo by poškodilo právo biskupov,” uviedol pápež.

„Navyše, majte na pamäti analógiu s kán. 825 § 1 o verzii Svätého písma, ktoré nevyžaduje confirmatio zo strany Apoštolskej stolice,” dodal.  

Takže si to zhrňme. Kým podľa kardinála Saraha má mať pri prekladoch posledné slovo kongregácia „pre liturgiu”, pápež František svojím dokumentom udeľuje v otázkach liturgických prekladov väčšiu autonómiu a dôveru biskupským konferenciám. 


Pápež s biskupmi Kolubmie počas návštevy Bogoty v septembri 2017. Foto – TASR/AP

Začala sa decentralizácia? 

Taliansky portál La Nuova Bussola Quotidiana hodnotí pápežov list ako zelenú pre väčšiu slobodu biskupských konferencií. Pápežov krok – zverejnenie otvoreného listu, ktorý „opravuje“ prefekta vatikánskej kongregácie – je podľa portálu bezprecedentný. 

Nezvyčajné je aj to, že sám pápež požiadal portál La Nuova Bussola Quotidiana, aby zverejnil jeho list adresovaný kardinálovi Sarahovi. Bol to totiž spomínaný portál, ktorý uverejnil 12. októbra aj Sarahov komentár k motu proprio. 

Vzhľadom na svoj názorový profil stojí časopis na strane kardinála Saraha, ktorý „neurobil nič iné, len sa snažil ísť po línii načrtnutej Benediktom XVI. Niet pochybností, že s ,duchom' Magnum Principium, ktorý ozrejmil pápežov list, budeme smerovať k tomu, že národné misály budú stále viac od seba odlišné“. 

„Kauza“ liturgických prekladov však vypovedá o dvoch hlbších súvislostiach. 

Prvou je debata o decentralizácii Katolíckej cirkvi a postavení biskupských konferencií. 

Pápež František vo svojej programovej exhortácii Evangelii Gaudium naznačil, že by im rád dal širšie kompetencie „vrátane určitej vlastnej učiteľskej autority”. 

Františkov otvorený list uvítal napríklad arcibiskup Washingtonu kardinál Donald Wuerl. Pre National Catholic Register sa vyjadril, že reforma decentralizácie v oblasti liturgických prekladov je uskutočňovaním Druhého vatikánskeho koncilu. 

Kardinál Wuerl poukázal napríklad na biskupov z Afriky, Indie a Ázie. „Hovorili mi o prekladoch liturgických textov do dialektu. Vravia: ,Ak to pošleme do Ríma, kto ho tam bude vôbec poznať? Budú sa musieť spoliehať na mňa, na moju vernosť.’”  

Druhá vec, o ktorej sa hovorí, je spôsob pápežovej reakcie.

Vatikanista Sandro Magister nazval pápežov list „fackou“ kardinálovi Sarahovi a pápeža podrobil tvrdej kritike. Tá spočíva v tom, že keď po pápežovej exhortácii Amoris laetitia vznikli viaceré, navzájom odlišné a aj vskutku kontroverzné interpretácie, pápež nereagoval. 

„Keď však kardinál Sarah, ako autorita v zmysle úlohy a kompetencie, zasiahol, aby dal pápežovmu motu proprio o liturgii jediný výklad, ktorý považuje za správny, František nemlčí, ale tvrdo reaguje na obranu tých pasáží, ktoré nie sú vonkoncom jasné a ktoré obsahujú z jeho pohľadu liberalizáciu,“ napísal Magister, ktorý pravidelne nešetrí kritikou na adresu súčasného pápeža. 

Či sa to niekomu páči, alebo nie, pápežom je František a o spôsobe svojich reakcií rozhoduje on. V prípade kompetencií národných konferencií biskupov však otvoril tému, ktorá bude mnohých vyrušovať a o ktorej sa bude ešte veľa diskutovať. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo