Nepotrebujeme morálne nadradený výsmech z minulosti, ale pokoru

Nepotrebujeme morálne nadradený výsmech z minulosti, ale pokoru

Socha Krištofa Kolumba v San Franciscu, USA. Foto: flickr.com/May Wong

Nevraživosť voči pamätníkom historických osobností sa začína meniť na akúsi slepú hystériu.

V Amerike sú na muške mŕtvi predstavitelia Konfederácie, bývalí sudcovia Najvyššieho súduKrištof Kolumbus a dokonca aj lekár z 19. storočia známy ako „otec gynekológie“. V Nemecku niektorí žiadali odstrániť sochy Martina Luthera pre jeho antisemitizmus. V pozadí tohto všetkého je určitá naivita a nadutosť: keby sme vtedy žili, nespáchali by sme tieto zločiny. Liekom na takéto morálne nadradené a zjednodušené uvažovanie sú však Ježišove slová zákonníkom a farizejom.

Zákonníci a farizeji, náboženská elita judaizmu v prvom storočí, sa považovali za dedičov spravodlivých predkov. Priamo k tejto nadutosti Ježiš hovorí:

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: „Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.“ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? (Mt 23, 29-33)

Zákonníci a farizeji vo svojej morálnej nadradenosti tvrdia, že keby vtedy žili oni, nikdy by takéto hanebné skutky nerobili. Zdieľať

Zákonníci a farizeji vo svojej morálnej nadradenosti tvrdia, že keby vtedy žili oni, nikdy by takéto hanebné skutky nerobili.

Rovnako je to i s našou vlastnou generáciou. Súdime minulé generácie s pocitom uspokojenia nad našimi súčasnými osvietenými časmi, zjavne cnostnejšími než všetky, čo boli pred nimi. Predchádzajúce generácie – a určite tie, čo sú zodpovedné za objavenie, založenie a zachovanie nášho národa v jeho počiatkoch – boli nevedomé, poverčivé a nemorálne. My sme vedeckí, realistickí a múdri. Pozeráme filmy o rasovej či sociálnej nespravodlivosti, ako sú Selma či 12 rokov otrokom, a len zriedka nám napadne, že aj my sme rovnako schopní predsudkov či morálneho zla.

K téme:
Zbohom, Kolumbus Zdieľať

Pravdou je, že keby sme stáli pred rovnakými výzvami ako naši predkovia, väčšina z nás by pravdepodobne urobila rovnaké chyby. Je prirodzeným ľudským sklonom snažiť sa zapadnúť do skupiny, ísť spolu s davom, prispôsobiť sa a vyhnúť sa riziku prenasledovania a ostrakizovania. V každej generácii sa len málokto riadi tým pravým, správnym morálnym imperatívom, práve preto, že to má obvykle kruté dôsledky. Tých, čo tak spravia, Cirkev právom považuje za svätcov. Práve preto boli starozákonní proroci vždy v menšine oproti lenivej, sebeckej väčšine.

Ježiš však má pre morálne nadradených ešte ďalšie varovania:

Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. (Mt 23, 34-36)

Čím viac odmietame úprimne zhodnotiť seba a naše časy, tým pravdepodobnejšie budeme páchať rovnaký druh nespravodlivosti, ktorým tak hlasne pohŕdame u iných a v minulosti. Zdieľať

Čím viac odmietame úprimne a spravodlivo zhodnotiť seba a naše časy, tým s väčšou pravdepodobnosťou budeme páchať rovnaký druh nespravodlivosti a hanebnosti, ktorým tak hlasne pohŕdame u iných a v minulosti. Morálna nadradenosť plodí neschopnosť vidieť pravdu o sebe či o našej kultúre. Niet divu, že radikálne hlasy volajúce po odstránení každej historickej postavy poznačenej rasizmom či sexizmom, sú v podstate tie isté, čo obhajujú potraty a eutanáziu.

Ježiš končí tento sled varovaní nárekom nad Jeruzalemom, ktorý nie je ani tak nahnevaný a obviňujúci, ako skôr bolestný:

Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ (Mt 23, 37-39)

Amerika – a celý svet – nepotrebuje viac morálne nadradeného výsmechu postavám z našej minulosti. Potrebujeme úprimnú introspekciu, ľútosť a lásku. Introspekciu a ľútosť za zlé stránky nielen našej minulosti, ale i prítomnosti. A lásku, ktorá bude pristupovať k nášmu dedičstvu, akokoľvek poznačenému chybami, s trochu väčšou pokorou.

Ľud, ktorý je natoľko slepý, že nedokáže zhodnotiť svoje dejiny s úprimnosťou a láskou – a vidieť Božie pôsobenie v nedokonalých, hriešnych ľuďoch a prostredníctvom nich – bude určite rovnako slepý aj voči jeho pôsobeniu v prítomnosti. Okrem toho náš súčasný ošiaľ strhávania pamätníkov a premenúvania sviatkov – z ktorého sa rýchlo stáva širšie ideologické hnutie – spôsobuje v konečnom dôsledku skôr rozdelenie než zjednotenie a zmierenie. Ako varoval Ježiš i náš 16. prezident, dom, ktorý je vnútorne rozdelený, neobstojí.

Casey Chalk
Autor je spisovateľ žijúci v Thajsku, editor ekumenickej webovej stránky Called to Communion (Povolaní k spoločenstvu) a študent teologickej školy Panny Márie na Christendom College. Písal aj pre New Oxford Review a pre Ethika Politika o pakistanskom spoločenstve žiadateľov o azyl v Bangkoku.

Pôvodný text: Jesus and Historical Revisionism.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo