Pápež ukončil návštevu Bangladéša. Kňazov varoval pred ohováraním

Pápež ukončil návštevu Bangladéša. Kňazov varoval pred ohováraním

Pápež František v rámci svojej návštevy Bangladéša odslúžil omšu pred viac ako 100.000 veriacimi a pre tamojšiu katolícku komunitu a vysvätil 16 nových kňazov (TASR/AP)

František varoval katolíckych kňazov a rehoľníčky v Dháke pred duchom ohovárania, ktorý podľa neho narúša súzvuk v náboženskom spoločenstve a predstavuje istý druh terorizmu.

aktualizované v sobotu o 17:20

Pápež František odcestoval v sobotu z Dháky naspäť do Ríma a ukončil tak šesťdňovú návštevu Mjanmarska a Bangladéša v období, keď zasiahla tieto krajiny jedna z najväčších utečeneckých kríz súčasného sveta.

Agentúra DPA informovala, že najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi sa rozlúčil s bangladéšskym ministrom zahraničných vecí Abúlom Hasanom Mahmúdom Alím na letisku blízko hlavného mesta po tom, ako absolvoval záverečný bod svojho programu, ktorým bolo vystúpenie pred mladými ľuďmi v miestnej cirkevnej škole Notre Dame College. František predtým v Dháke okrem iného uznal utrpenie, ktorému sú vystavení Rohingovia, utekajúci po státisícoch do Bangladéša zo susedného Mjanmarska.

„Prítomnosť Boha sa dnes nazýva aj Rohingovia,“ povedal pápež na piatkovom medzináboženskom obrade, na ktorom sa zúčastnili v malom počte aj príslušníci tohto moslimského etnika. Vyzval tiež medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo rozhodné kroky na ukončenie súčasnej utečeneckej krízy.

Na záver svojej ázijskej cesty František v sobotu varoval katolíckych kňazov a rehoľníčky v Dháke pred „duchom ohovárania“, ktorý podľa neho narúša súzvuk v náboženskom spoločenstve a predstavuje „istý druh terorizmu“. Na stretnutí s približne 10 000 mladými Bangladéšanmi následne upozornil na nebezpečenstvá spojené s ignorovaním okolitého sveta.

Pápež sa v Bangladéši stretol s Rohingami

Pápež František sa v piatok počas svojej návštevy Bangladéša stretol v Dháke so zástupcami moslimov z etnika Rohingov, ktorí ušli z Mjanmarska pred etnicky motivovanými násilnosťami. Ako upozornila agentúra AP, v príhovore k nim pápež použil slovo „Rohingovia“.

Zo strany pápeža ide o významné gesto, aj keď slovo Rohingovia vyslovil až v Bangladéši, nie v Mjanmarsku, kde je tento termín pre veľkú časť obyvateľstva neprijateľný.

Jeho použitie by totiž v ich prípade znamenalo uznanie tohto etnika moslimského vierovyznania, ktorého príslušníci prišli z vtedajšieho Bengálska pred niekoľkými generáciami, za jednu z národnostných menšín. Väčšina Mjanmarčanov pritom Rohingov považuje za imigrantov a štát ich národnosť neuznáva, takže sú de facto bez občianstva.

František na tomto stretnutí požiadal Rohingov o odpustenie za všetko utrpenie a ľahostajnosť, ktorým boli vystavení, a žiadal pokračovať v úsilí o uznanie všetkých ich práv. Vzápätí uviedol, že Božiu prítomnosť dnes možno stotožniť aj s „Rohingami“.

Ako informovala agentúra AP, rohinskí utečenci pricestovali na stretnutie s pápežom do Dháky z oblasti Cox's Bazar pri hraniciach Bangladéša, kam sa od augusta uchýlilo viac ako 620 000 Rohingov, ktorí v Mjanmarsku podľa OSN čelili etnickým čistkám.

Na stretnutie s pápežom prišlo 16 Rohingov – 12 mužov, dve ženy a dve dievčatá. František sa s nimi pozdravil a vypočul si ich príbeh. Jedno z dievčat aj požehnal.

K stretnutiu došlo v rámci medzináboženského a ekumenického stretnutia spojeného s modlitbou za mier.

Na ekumenickom stretnutí, ktoré sa konalo v záhrade rezidencie arcibiskupstva v Dháke, sa zúčastnili aj predstavitelia rôznych kresťanských cirkví, ako aj zástupcovia hinduistov i budhistov.

Pápež vo svojom príhovore opäť zopakoval nutnosť úprimného a konštruktívneho dialógu medzi náboženstvami. Vyslovil sa aj za rešpektovanie slobody vierovyznania a podporil snahy postaviť sa rozhodne proti tým, ktorí sa v mene náboženstva snažia podnecovať rozkol, nenávisť a násilie.

Rikša namiesto papamobilu

Pápež František vymenil v piatok na návšteve bangladéšskej metropoly Dháka svoj papamobil za rikšu, vozík ťahaný človekom na bicykli, ktorý je v tejto časti Ázie typickým dopravným prostriedkom.

Davom ľudí mával zo zadného sedadla rikše, keď sa viezol ulicami na ekumenické stretnutie zástupcov rôznych kresťanských cirkví, hinduistov aj budhistov, ktoré sa konalo v záhrade rezidencie arcibiskupstva v Dháke.

František však nie je prvým pápežom, ktorý sa odviezol v rikši. Svätý Ján Pavol II. sa v jednej viezol, keď navštívil Bangladéš v roku 1986, pripomenula tlačová agentúra AP.


Pápež František vymenil svoj papamobil za rikšu, vozík ťahaný človekom na bicykli, ktorý je v tejto časti Ázie typickým dopravným prostriedkom. Foto - TASR/AP

Pápež vysvätil v Bangladéši šesťnásť nových kňazov

Pápež František v piatok v rámci svojej návštevy Bangladéša odslúžil omšu pred viac ako 100 000 veriacimi a pre tamojšiu katolícku komunitu vysvätil šesťnásť nových kňazov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá dodala, že pápež sa dnes v Dháke stretne aj so zástupcami rohinských utečencov, ktorí do Bangladéša ušli pred násilnosťami v Mjanmarsku.

Pápežská omša sa konala v parku, ktorý je súčasťou pamätníka múzea nezávislosti Bangladéša od Pakistanu. Bangladéš je prevažne moslimskou krajinou, ku katolíckej viere sa hlási menej ako jedno percento zo 169 miliónov jeho obyvateľov. Mnohí z veriacich cestovali do Dháky aj dva dni, čo pápež spomenul aj vo svojej homílii, pričom sa im poďakoval za ich „veľkodušnosť, ktorá svedčí o ich láske k cirkvi“. 

František žiadal svet o pomoc pre Rohingov

Pápež František požaduje, aby medzinárodné spoločenstvo prijalo „rozhodné opatrenia“ na vyriešenie príčiny masového exodu moslimskej menšiny Rohingov, ktorých státisíce utiekli v poslednom čase pred násilím z Mjanmarska do Bangladéša. František sa vo štvrtok takto vyjadril krátko po prílete do bangladéšskej metropoly Dháka.

Podľa agentúry AP tým prelomil svoje mlčanie vo veci situácie okolo Rohingov v Mjanmarsku, ktorú Organizácia Spojených národov označila za učebnicový prípad „etnických čistiek“.

Slovo Rohingovia však František nepoužil. Hovoril len o „utečencoch z Jakchainského štátu“. Napriek tomu sa podľa agentúry AP vyjadril pomerne ostro. „Nikto z nás si nemôže dovoliť neuvedomovať si závažnosť situácie,“ povedal.

František zároveň uviedol, že pre svetové veľmoci je „imperatívom“ pomôcť okamžite bangladéšskej vláde so starosťou o prichádzajúcich utečencov. Povedal to vo svojom príhovore k bangladéšskemu prezidentovi Abdulovi Hamídovi, vládnym úradníkom a veľvyslancom. Bangladéš zároveň vychválil za to, že prijal toľkých utečencov.

Pápeža na medzinárodnom letisku v Dháke, kam priletel vo štvrtok predpoludním po niekoľkodňovej návšteve susedného Mjanmarska, privítal aj bangladéšsky prezident Abdul Hamíd. Dvojica následne absolvovala zdvorilostnú návštevu v prezidentskom paláci.

Hamíd počas rozhovoru s pápežom obvinil mjanmarskú armádu z páchania „bezohľadných zverstiev“ voči Rohingom a žiadal o medzinárodnú pomoc pri ich návrate a integrácii do mjanmarskej spoločnosti. Prezident dodal, že Bangladéš prijal rohingských utečencov s otvorenou náručou. Preto sa teraz podľa neho cíti spoluzodpovedný za ich návrat a integráciu.


Pápež František sa zapisuje do knihy hostí počas návštevy Pamätníka bangladéšskych mučeníkov v Savare neďakejo Dháky v Bangladéši. Foto – TASR/AP 

Na letisku v Bangladéši vítal pápeža prezident

Do bangladéšskeho hlavného mesta Dháky priletel pápež z Mjanmarska, kde bol taktiež na trojdňovej návšteve. Počas príhovorov v Mjanmarsku vyzýval František na potrebu prekonať všetky formy netolerancie, predsudkov a nenávisti. Vyslovil sa tiež za jednotu či spoločné prihlásenie sa k mieru a rešpektovaniu spravodlivosti a dôstojnosti pre všetkých ľudí. Slovo „Rohingovia" však nepoužil, pripomína agentúra DPA. 

František by mal v sobotu celebrovať omšu pri národnom pamätníku Husajna Šahída Suhravardího v Dháke. Očakáva sa, že sa na nej zúčastní aj malá skupina Rohingov, uviedol šéf mediálneho výboru vytvoreného pri príležitosti pápežskej návštevy.

Pápeža na medzinárodnom letisku v Dháke, kde pre jeho prílet sprísnili bezpečnostné opatrenia, privítal bangladéšsky prezident Abdul Hamíd. V metropole v očakávaní jeho návštevy vyvesili množstvo transparentov zobrazujúcich ako Františka, tak aj bangladéšsku premiérku Hasínu Vadžídovú. 

Posledným bodom pápežovej návštevy v Mjanmarsku bola vo štvrtok ráno pred odletom do Bangladéša omša pre mládež v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Rangúne. František na nej hlásal posolstvo nádeje a „dobrých správ“, napriek množstvu „nespravodlivosti, chudoby a biedy vo svete“. Mladí veriaci prišli v oblečení typickom pre ich etnické skupiny. „Nebojte sa robiť hurhaj, pýtať sa otázky, ktoré ľudí nútia k zamysleniu... Nech vás počuť,“ odkázal im podľa agentúry AP František.


Pápež František a vpravo bangladéšsky prezident Md. Abdul Hamid počas privítania po prílete do Bangladéša. Foto - TASR/AP

František počas omše v Rangúne vyzval odpustiť a nemstiť sa

Pápež František v stredu vo svojom príhovore k členom najvyššej rady budhistických mníchov v Mjanmarsku vyslovil názor, že je „potrebné prekonať všetky formy netolerancie, predsudkov a nenávisti“. Vyzval tiež na jednotu a spoločné prihlásenie sa k mieru a rešpektovaniu spravodlivosti a dôstojnosti pre všetkých ľudí. 

S týmto vyhlásením pápež prišiel v čase, keď mjanmarské vedenie a tamojšia armáda čelia vlne kritiky za zaobchádzanie s moslimami z etnika Rohingov, píše agentúra AP. Pápežove slová zazneli v Rangúne, kde sa po odslúžení omše pod holým nebom stretol s členmi rady sangha – inštitúcie, ktorá je vymenúvaná vládou a zastrešuje ordinovaných budhistických mníchov a mníšky. 

František vo svojom príhovore citoval Buddhu i sv. Františka z Assisi a vyjadril želanie, aby múdrosť ich učenia posilnila trpezlivosť a porozumenie a uzdravovala rany konfliktu, ktoré v priebehu rokov rozdeľovali ľudí rôznych kultúr, etník a viery. 

Najvyšší predstaviteľ rady sangha, Bhamo Sajado, vyjadril poľutovanie nad tým, že niektorí ľudia používajú náboženstvo na šírenie „extrémizmu a terorizmu“. Zdôraznil, že takéto interpretácie sú nesprávne, pretože náboženstvo má viesť k spoločnému dobru. Kritizoval, že učenie cirkví a náboženské presvedčenie boli zneužité „ľudskou chamtivosťou a egom“ jednotlivca.

Agentúra AP poznamenala, že budhistický mních sa vo svojom príhovore nezmienil konkrétne o žiadnom náboženstve. Zároveň však vo svojej správe pripomenula, že kým mjanmarská vláda označuje ozbrojencov z radov moslimských Rohingov za teroristickú skupinu, rada sangha odsúdila nárast vplyvu budhistických nacionalistov, pretože vyhlásenia ich predstaviteľov vyvolali násilnosti voči moslimom.

František slúžil omšu pod holým nebom

„Prišiel som ako pútnik, aby som vám načúval a učil sa od vás a poskytol vám slová nádeje a útechy,“ vyhlásil pápež František v kázni počas omše pod holým nebom, ktorú v stredu odslúžil v mjanmarskej metropole Rangún, kde sa ku katolíckej viere hlási len jedno percento obyvateľov.

František pred omšou, ako býva zvykom, vo svojom papamobile urobil okruh medzi zhromaždenými pútnikmi. Mnohí spomedzi nich strávili noc na mieste konania bohoslužby, aby mali istotu, že pápeža vôbec uvidia.

Pápež vo svojej homílii ocenil, že mnohí z prítomných napriek vlastnej chudobe a ťažkostiam poskytujú pomoc a podporu iným ľuďom v núdzi vrátane príslušníkov iných etník. 

Dodal tiež: „Viem, že mnohí v Mjanmarsku majú rany po násilí, rany viditeľné i neviditeľné.“ Upozornil však, že vydať sa na cestu pomsty znamená nejsť v Ježišových stopách.

V Mjanmarsku, kde 90 percent obyvateľstva vyznáva budhizmus, žije len asi 700 000 katolíkov. Katolicizmus sa v krajine ujal v 16. storočí prostredníctvom portugalských obchodníkov, pričom sa šíril z indickej enklávy Goa.

Mnohí veriaci prítomní na omši pred novinármi hovorili o tom, akí nadšení a dojatí sú jeho návštevou v Mjanmarsku. 

„Každú nedeľu počúvam v rádiu pápežovu omšu. Dáva mi to pokoj a radosť,“ uviedol Francis Cyria, ktorý pracuje pre katolícku mimovládnu organizáciu. 

„Ani sa mi nesnívalo, že by som niekedy mohol vidieť pápeža naživo,“ vyhlásil 81-ročný muž z menšinového národa Akha. 

Gregory Than Zaw z etnika Karenov, ktorý do Rangúnu pricestoval autobusom s ďalšími 90 ľuďmi zo svojej obce, povedal, že „ešte nikdy nevidel toľko katolíkov“. „Mjanmarčania sú veľmi chudobní a naša vláda je pod tlakom vojenských konfliktov. Pápež nás požiadal, aby sme odpustili,“ uviedla žena menom Rose. 


Pápež František slúži omšu v areáli Kyaikkasan Ground v Rangúne. Foto – TASR/AP 

S otvorením sa Mjanmarska svetu v roku 2011, ktoré nastalo po desiatkach rokov izolácie vojenskou juntou, krajina zažíva uvoľnenie reštrikcií v oblasti praktizovania náboženskej viery. Tento proces však sprevádza zvyšovanie napätia vo vzťahoch medzi jednotlivými konfesiami.

Od roku 2014 má Mjanmarsko aj „svojho“ prvého svätého Isidora Ngei Ko Lata. O rok neskôr krajina privítala svojho prvého kardinála. Vlani v máji, s príchodom civilnej vlády, ktorú de facto vedie Aun Schan Su Ťij, došlo aj k obnoveniu diplomatických vzťahov s Vatikánom. 

Pápež sa prihovoril predstaviteľom Mjanmarska. Rohingov nespomenul

Budúcnosť Mjanmarska závisí od rešpektovania práv „každej etnickej skupiny“. Vyhlásil pápež František v utorok v metropole krajiny Nepjito, informovala agentúra AP. 

Tieto pápežove slová sú podľa AP nepriamou podporou pre moslimských Rohingov, ktorí v Mjanmarsku už desiatky rokov čelia štátom podporovanej diskriminácii a od konca augusta aj násilnostiam zo strany príslušníkov mjanmarskej armády.

František vo svojom príhovore k najvyšším predstaviteľom krajiny síce nevyslovil slovo Rohingovia, ale vyjadril ľútosť nad tým, ako ľudia v Mjanmarsku trpia v „konfliktoch a násilnostiach“. Zdôraznil, že každý, kto Mjanmarsko označuje za svoj domov, si zaslúži, aby boli zaručené jeho základné práva.

Podľa pápeža budúcnosťou Mjanmarska musí byť mier založený na „rešpektovaní dôstojnosti a práv každého člena spoločnosti, rešpektovaní každej etnickej skupiny a jej identity“.  

Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij sa pápežovi poďakovala za jeho podporu pri riešení mnohých výziev, ktorým krajina čelí. Jeho návštevu v Mjanmarsku označila za prejav povzbudenia – a to v čase, keď je ona sama vystavená veľkej medzinárodnej kritike za brutálny zásah armády voči rohinským moslimom.

K téme:
Skúška z diplomacie pre pápeža Františka Zdieľať

Vo svojom príhovore sa Su Ťij nezmienila o viac ako 620 000 Rohingoch, ktorí od konca augusta začali utekať z Jakchainského štátu do susedného Bangladéša pred armádou, ktorá v ich dedinách spustila „vyčisťovacie operácie“.

Su Ťij vyhlásila, že si cení tých, čo podporujú vládu v situácii, keď sa zaoberá dlhoročnými sociálnymi, hospodárskymi a politickými problémami, ktoré „naštrbili dôveru a porozumenie, súlad a spoluprácu“. Uviedla tiež, že cieľom vlády je chrániť práva, posilniť toleranciu a zaistiť bezpečnosť pre všetkých.


Pápež František a mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij v rozhovore počas stretnutia v Nepjite. TASR/AP 

Budhistickí mnísi odsudzujú pápežovu návštevu 

Radikálni budhistickí mnísi v Mjanmarsku prebiehajúcu návštevu pápeža Františka vo svojej krajine odsudzujú. Kritizovali aj mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij za to, že ho vôbec pozvala. 

Uvádza sa to vo vyhlásení Vlasteneckého zväzu mjanmarských mníchov (PMMU), v ktorom sa pápežova návšteva označuje za urážku budhistického Mjanmarska, a to aj vzhľadom na to, že pápež sa predtým vo svojich príhovoroch zmieňoval o Rohingoch. 

Mnohí príslušníci budhistickej väčšiny v Mjanmarsku vrátane vlády a PMMU vôbec nepoužívajú pomenovanie Rohingovia, ale „ilegálni Bengálčania“, ktorí podľa nich do krajiny prenikli zo susedného Bangladéša.

Na to, že pápež by nemal používať slovo Rohingovia, upozornil v rozhovore pre DPA aj jeden z popredných nacionalisticky zameraných mníchov z Jakchainského štátu Ašin Kumára. „Môže to ohroziť stabilitu tejto krajiny. Tí, ktorí používajú slovo Rohingovia, sa miešajú do vnútorných záležitostí našej krajiny,“ vyhlásil Ašin.

Pápež hovoril s veliteľom armády

Pápež František sa v utorok v mjanmarskom Rangúne stretol s vodcami budhistickej, hinduistickej, moslimskej, kresťanskej a židovskej komunity. 

Ako podľa agentúry DPA informoval hovorca Vatikánu, na stretnutí, ktoré sa konalo v rezidencii kardinála Charlesa Boa, pápež hovoril o „jednote v rozmanitosti“. Uviedol, že prítomní sú bratmi, ktorí by nemali mať strach z rozdielov. Ak by medzi nimi aj došlo k sporu, mali by sa rýchlo zmieriť – ako bratia, dodal pápež.

Pápež pricestoval na svoju prvú návštevu Mjanmarska a Bangladéša v pondelok. Na letisku v Rangúne ho vítali miestni predstavitelia katolíckej cirkvi a tisíce veriacich, ktorí pricestovali autobusmi a vlakmi z celej krajiny, píše agentúra Reuters.

V pondelok večer sa František stretol s vrchným veliteľom mjanmarskej armády generálom Min Aun Hlainom, s ktorým sa rozprával o veľkej zodpovednosti tamojších úradov za zmeny v Mjanmarsku, informovala agentúra AP.

Stretnutie pápeža s generálom a troma členmi mjanmarského úradu pre zvláštne operácie sa konalo v pondelok večer v rezidencii mjanmarského arcibiskupa a trvalo približne 15 minút. 

„Hovorili o veľkej zodpovednosti úradov tejto krajiny v tejto prechodnej fáze,“ povedal bez ďalších podrobností hovorca Vatikánu Greg Burke.

František mal pôvodne rokovanie s generálom Hlainom naplánované na stredu. Stretnutie však preložili a František sa s ním stretol ihneď po svojom prílete do Rangúnu v prvý deň svojej cesty po Mjanmarsku a Bangladéši.


Pápež František sa zdraví s deťmi v tradičných odevoch na letisku v Rangúne. TASR/AP

Etnické čistky na Rohingoch v minulosti František odsúdil

Od konca augusta ušlo z Mjanmarska pred násilnosťami do susedného Bangladéša takmer 620 000 mjanmarských Rohingov. Mjanmarská armáda všetky obvinenia z útokov voči Rohingom a z ich vyháňania odmieta a tvrdí, že bojuje len proti teroristom.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo svojej vyšetrovacej správe zverejnenej minulý týždeň informovala, že Mjanmarsko vystavuje rohinských moslimov dlhodobej diskriminácii na úrovni „odľudšťujúceho apartheidu“. 

Spojené štáty zasa na základe dlhodobých analýz dospeli k záveru, že mjanmarské ozbrojené sily sa na moslimskej menšine Rohingov dopúšťajú „etnických čistiek“.

Podľa agentúry AP Washington týmto vyhlásením vystupňoval svoj tlak na mjanmarskú armádu, aby zastavila vojenské operácie, ktoré od augusta vyhnali viac než 600 000 Rohingov do susedného Bangladéša.

František už vo februári odsúdil prenasledovanie príslušníkov menšiny Rohingov v Mjanmarsku, ku ktorej podľa pápežových slov dochádza iba preto, že sú to moslimovia.

„Naši bratia a sestry Rohingovia... trpia už roky,“ povedal pápež na audiencii pri príležitosti vatikánskeho dňa modlitieb a osvety proti obchodovaniu s ľuďmi.

„Mučia ich a zabíjajú jednoducho pre to, že dodržiavajú svoje tradície, svoju moslimskú vieru,“ upozornil pápež.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo