Veľký portrét apoštola Andreja

Veľký portrét apoštola Andreja

Proroctvo sv. Andreja o budúcnosti Kyjeva z Radziwillskej kroniky o Kyjevskej Rusi. Foto: wikimedia

So zakladateľom byzantskej cirkvi sa spájajú viaceré krásne legendy, v texte prinášame aj jeho podmanivú modlitbu venovanú krížu.

Cirkvi latinskej, byzantskej, koptskej, arménskej i západosýrskej tradície si 30. novembra pripomenuli apoštola Andreja. Narodil sa v Betsaide Julia v Galilei (Jn 1,44) a zamestnaním bol rybár ako jeho brat Šimon, nazývaný potom Peter (Mt 4,18). Andrej nosil meno gréckeho pôvodu, no nie je isté, či to bolo na počesť helenistickej kultúry, ktorá bola značne rozšírená v regióne východne od Tiberiadskeho jazera.

Andrej bol najskôr učeníkom Jána Krstiteľa (Jn 1,40) a potom Ježiša, ku ktorému priviedol svojho brata (Jn 1,41-42): Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Andrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.

Andrej spolu s Petrom patril do prvej skupiny Ježišových nasledovníkov (Mt 4,19; Mk 1,16; Lk 6,14). Bol prítomný pri prvom Ježišovom zázraku, ktorý sa odohral v Káne Galilejskej (Jn 2,1-2).

Keď Lukáš (5,1-11) rozpráva svojím spôsobom o povolaní prvej skupiny Ježišových nasledovníkov, ktorú tvoria Peter, Jakub a Ján, nehovorí o Andrejovi. Napriek tomu treba predpokladať jeho prítomnosť spolu s bratom na loďke, z ktorej Ježiš vyučoval. Podľa talianskeho učenca Elia Peretta toto opomenutie má svoje vysvetlenie: všetko je sústredené na zázračný rybolov a na osobu Petra, ktorého slová vyjadrujú prekvapenie a údiv aj Jakuba a Jána, pozorovateľov výjavu.

Keď už počet apoštolov dosiahne stabilnú kvótu dvanástich, Andrejovo meno sa objavuje raz na druhom (Mt 10,2; Lk 6,14), inokedy na štvrtom mieste (Mk 3,18; 13,3; Sk 1,13). Závisí to od štruktúry zoznamu apoštolov. Hoci Andrej je súčasťou skupinky, ktoré má priamejšie kontakty s Ježišom (Jn 6,8; 12,22), nie je prítomný pri Pánovom premenení z dôvodov, ktoré nám unikajú. Po zmienke v Skutkoch apoštolov 1,13 neexistujú ďalšie spoľahlivé historické správy, aby sme zrekonštruovali jeho aktivity po Päťdesiatnici.  

Pôsobenie v ranej Cirkvi

Zatiaľ čo sa nezdá byť historicky podložená správa Muratoriho zlomku (10-15), podľa ktorej Andrej vyzval Jána, aby napísal evanjelium, oveľa prijateľnejšie je Euzébiovo rozprávanie (Historia ecclesiastica III,1), založené na Origenovi, o Andrejovom apoštoláte v Skýtii.

Neskoršie pramene spomínajú Kolchis, Epirus (Gregor Naziánzsky: Oratio 33), Achájsko (Hieronym: Epistola 59), Grécko (Theodoretos: In psalmum 116); Kapadóciu, Galatiu a Bitýniu, Skýtiu, Grécko a mesto Byzanciu, ktorú vo 4. storočí cisár Konštantín Veľký povýši na Nový Rím/Konštantínopol  (Nikeforos Callistos: Historia ecclesiastica II, 39).

V achájskom Patrase Andreja už starca odsúdil miestodržiteľ Aigeatés na smrť na kríži v tvare X, preto sa dodnes nazýva „svätoandrejský kríž“. V jednom texte od Pseudo-Hippolyta (cca. 800) sa výslovne hovorí, že Andreja ukrižovali „na olive“ (TU 31/3, 1907, s. 247). Baziliánsky menológion spomína všeobecne strom. Obraz Andreja na kmeni s dvomi konármi v ostrom uhle mohol nešepkať pôvod spomenutého kríža. Podľa Fausta Manichejca obidvaja bratia Peter a Andrej zomreli podobným utrpením (Augustín: Contra Faustum Manichaeum 14,1).

O Andrejovi, ako jednom z populárnych apoštolov, existuje široká apokryfná literatúra, ktorú možno rozdeliť sa dve časti: Andrejove skutky a ďalšie texty o apoštolovi.

Andrejove skutky

Prvé zmienky o Andrejových skutkoch nachádzame u Euzébia (Historia ecclesiastica III,25,6), ktorý ich zaradzuje medzi heretické spisy. Neskôr ich odsúdi Decretum Gelasianum. Epifán ich zaradzuje medzi spisy enkratitov, apotaktikov a origenovcov (Panarion 47,1; 61,1; 63,2).

Andrejove skutky vznikli v 2./3. storočí v gréckom jazyku v Achájsku alebo v Malej Ázii. Zachovali sa len ich zlomky. Delia sa na dve časti: cesty a martýrium.

Andrejove cesty

Je veľmi ťažké rekonštruovať časť týkajúcu sa Andrejových ciest cez mestá Malej Ázie (Amázia, Sinope, Nicea a ďalšie) a cez grécke mestá (Filipy, Solún, Korint a Patras) a zázraky vykonané počas týchto ciest. Základným prameňom je latinský preklad, avšak skrátený a očistený od heretických vplyvov Gregorom z Tours († 594).

Svätý Andrej, ako ho videl Andrej Rublev. Foto: wikimedia

Andrejovo martýrium

V meste Patras sa začína druhá časť: Andrejovo martýrium. Apoštola po tom, čo obrátil veľký počet osôb, medzi nimi Stratokla a Maximillu, odsúdi na smrť miestodržiteľ Aigeatés. Skôr, ako ho vydvihnú na kríž, Andrej vysloví prekrásnu modlitbu venovanú krížu:

Ó, kríž, spásny prostriedok Najvyššieho!

Ó, kríž, znamenie Kristovho víťazstva nad nepriateľmi!

Ó, kríž, zasadený na zemi a v nebi prinášajúci ovocie!

Ó kríž – aké milé slovo – si vecou naplnenou veškerenstvom!

Sláve tebe, kríž, ty si zovrel kruhový tvar sveta!

Sláva tebe, kríž, ty si z neforemnosti vytvoril súdržný tvar!

Sláva tebe, kríž, ty viditeľne trestáš základ toho poznania,

ktoré uznáva množstvo bohov, a jeho objaviteľa odháňaš od ľudí!

Sláva tebe, kríž, ty si na seba prijal Vladára, u lotra si vydal plod,

apoštola si povolal k obráteniu a taktiež nám si dovolil ťa prijať!

 

Následne Andrej na kríži ešte tri (podľa českého prekladu štyri) dni káže a až potom zomrie. Po smrti (30. novembra) apoštola pochovajú v Patrase.

Ďalšie texty o apoštolovi Andrejovi

Ide o odlišné verzie legendy o svätom Andrejovi: Martýrium sv. Andreja; Skutky Andreja a Pavla; Skutky Andreja a Bartolomeja; Skutky Andreja a Filoména.

Ich historickosť je otvorená. Historicky seriózne sa javia zóny evanjelizácie, ktorých sa dotkol Andrej, a informácie o Patrase ako meste jeho martýria a smrti ukrižovaním.

Svätý Andrej so svätým Františkom, ako ich videl El Greco. Foto: wikimedia

Stredoveké legendy

Všetky spomenuté tradície sa stali prameňom pre stredoveké legendy, napríklad pre legendu o Andrejovom putovaní miestami, kde mala neskôr vzniknúť Kyjevská Rus. Toto apoštolské putovanie ju tak dáva na roveň starých a ctihodných kresťanských centier, akým bol Rím alebo Konštantínopol:

Hovorí sa, že keď Andrej učil v Sinope a prišiel do Chersonu, zistil, že z Chersonu nie je ďaleko k ústiu Dnepra. I zachcelo sa mu ísť do Ríma, došiel teda k ústiu Dnepra a odtiaľ šiel pozdĺž dohora. A stalo sa, že prišiel a zastavil sa pod vrchmi na brehu. Na ďalší deň, keď vstal, povedal učeníkom, ktorí boli s ním: „Vidíte toto návršie? Na týchto horách zažiari Božia milosť, bude tu veľké mesto a Boh tu vydvihne mnoho chrámov.“ A vystúpil na tieto hory, požehnal ich, postavil kríž a pomodlil sa k Bohu. Potom zostúpil z týchto hôr, kde neskôr bude [stáť] Kyjev, a šiel dohora pozdĺž Dnepra...

Andrejove relikvie

Sviatok svätého Andreja je dosvedčený už vo 4. storočí Gregorom Naziánzskym a v Afrike. V roku 356/357 cisár Konštanc nechal preniesť telesné ostatky apoštola Andreja (spolu s Lukášovými a Timotejovými relikviami) z Patrasu do konštantínopolského Chrámu svätých apoštolov, aby nové hlavné mesto Rímskej ríše malo tiež ostatky apoštolov. A aby sa akosi zmenšilo prvenstvo Ríma, ktorý má relikvie hlavných apoštolov Petra a Pavla, byzantská liturgia dala apoštolovi Andrejovi prímenie Protoklétos – Prvý povolaný. Spomienka na prenesenie relikvií sa slávi 9. mája.

V roku 1208 kardinál Peter z Capuy priniesol hlavu sv. Andreja do Amalfi pri Neapole a v roku 1462, za pontifikátu Pia II., putovala ďalej do Baziliky svätého Petra vo Vatikáne. Až pápež blahoslavený Pavol VI. v rámci zbližovania sa Katolíckej cirkvi s Pravoslávnou cirkvou vrátil túto cennú relikviu na jej pôvodné miesto – do gréckeho Patrasu.

Svätý Andrej, ako ho videl Artuš Wolffort. Zdroj: wikimedia

Patrón Konštantínopolskej cirkvi

Traduje sa, že v roku 36 apoštol Andrej založil biskupstvo v meste Byzancia, ktoré vo 4. storočí cisár Konštantín veľký premenil na Nový Rím/Konštantínopol a po jeho dobytí v roku 1453 ho Turci v rastúcej miere nazývali Istanbul. Preto sa svätý Andrej, brat svätého Petra, dodnes uctieva ako patrón Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, pričom jeho spomienku slávia 30. novembra.

Už viac ako tri desaťročia existuje tradícia, že Ekumenický patriarchát vysiela delegáciu na patronátnu slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla do Vatikánu, zatiaľ čo pápež vysiela delegáciu na patronátny sviatok sv. Andreja Prvopovolaného do Istanbulu. Ako už Ján Pavol II. (1979) a Benedikt XVI. (2006), aj pápež František (2014) pri tejto príležitosti prišiel osobne do sídla ekumenického patriarchu v istanbulskom Fanare.

Literatúra: NDPAC, 2006; Příběhy apoštolů. Novozákonní apokryfy II, Vyšehrad 2003; Vyprávění o minulých letech aneb Nestorův letopis ruský, Pavel Mervart 2014.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo