Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
03. december 2017

Kresťania slávia prvú adventnú nedeľu, biskupi napísali pastiersky list

Veriaci rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších kresťanských cirkví slávia v nedeľu prvú adventnú nedeľu, ktorá je súčasťou štvortýždňového obdobia adventu.
Kresťania slávia prvú adventnú nedeľu, biskupi napísali pastiersky list

Foto – TASR/Martin Palkovič

Advent je čas duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenie Pána. Týmto dňom sa zároveň začína nový liturgický rok. 

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Veriaci si v tomto období pripomínajú, že na svet príde Kristus. Pripravujú sa nielen na slávenie historickej udalosti pred vyše 2 000 rokmi, keď sa narodil Spasiteľ, ale aj na jeho druhý príchod.

Obdobie adventu má svoj duchovný význam. Kresťania sa v tomto čase schádzajú v chrámoch k modlitbám a zamysleniam. Chrámové rúcho v katolíckej cirkvi v advente je fialové.

Významným symbolom adventu je veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú z nich zapálili veriaci počas tejto nedele.

Gréckokatolíci a pravoslávni začali prípravu už skôr

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku je prvá adventná nedeľa tiež začiatkom nového cirkevného roka. Rovnako aj evanjelici zapaľujú prvú sviecu na adventnom venci.

V Gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo 15. novembra.

V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť 6. a 7. januára 2018. Veriaci duchovnú prípravu na sviatok Narodenia Ježiša Krista už začali, ich pôst trvá 40 dní.

Inzercia

Biskupi napísali pastiersky list o katolíckej identite

Súčasťou nedeľných homílií v katolíckych kostoloch je čítanie pastierskeho listu od biskupov Slovenska. Tí poznamenali, že spoločnosť má určité predstavy o tom, ako sa má katolík správať a čo ho charakterizuje.

„Tento obraz vychádza z ľudskej skúsenosti, niekedy môže byť nepravdivý a deformovaný, často je ovplyvnený dejinami. Sme katolíkmi, sme hrdí na svoju vieru a cirkev,“ uviedli biskupi.

Zároveň veriacich upozorňujú, že rasizmus a antisemitizmus s katolíckou vierou nemajú nič spoločné. Podľa nich s katolíckou identitou nie je v súlade taká forma vlastenectva, ktorá kladie národ nad akékoľvek iné hodnoty.

Katolíckej identite protirečí i liberalizmus. Katolíci podľa biskupov nemôžu súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve či s rodovou ideológiou. 

Biskupi otvorili aj problematiku zachovania manželstva. „Manželstvo muža a ženy, z ktorého vzniká rodina, má svoju výnimočnosť, žiaden iný vzťah mu nemožno postaviť na roveň. Tu však nejde iba o právo. Je dôležité, aby sme my sami svojimi rozhodnutiami dokazovali, že to chápeme rovnako. Mnoho mladých žije spolu bez sobáša. Jedným zo znakov našej identity by mala byť odvaha robiť rozhodnutia, neutekať pred zodpovednosťou,“ uzavreli biskupi.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.