Nanovo premyslieť...

Nanovo premyslieť...

Miniatúrna replika betlehema, ktorú Litva venovala pápežovi Františkovi ako vianočný dar. Foto – TASR/AP

Dovoľte mi, prosím, byť trochu osobný.

Je večer, deň pred Štedrým dňom. Doumýval som dlhú chodbu v hornej klauzúre. Cez otvorené kostolno-chodbové okno mi popri tom spievala skupina Spektrum. Majú tu koncert. Rozmýšľam, koľko je takých dní, keď rehoľníkovi zahrá kapela naživo, len aby sa mu do rytmu lepšie umývalo?

Pri speve kolied v ich ozvláštnenom hudobnom podaní vo mne zrazu všetko ožilo. Moje myšlienky aj hnutia srdca sa pestrofarebne rozutekali. Myslím na to, že rok čo rok sú pre mňa Vianoce inak pravdivé aj inak dané, lebo ma každoročne zastihnú v inom životnom rozpoložení.

Akiste preto, že môj svet sa vyvíja, moje vzťahy sa vyvíjajú... V to dúfam aj pri svojom vzťahu s Bohom, že rastie a zároveň sa zakoreňuje. Akokoľvek sa na to pozriem, moje čarokrásne detské prežívanie Vianoc dnes už neviem uskutočniť a nemôžem za ním plakať. Môže ma hriať už iba spomienka.

No od čias, keď som sa stal dospelým (aspoň podľa rokov) a prevzal som zodpovednosť za svoj život, musím rok čo rok celý ten depozit Vianoc nanovo premyslieť, zadefinovať, znovuobjaviť podstatu, nájsť kľúč k rozuzleniu aj k pochopeniu.

Možno vždy nový kľúč, hoci má otvárať vždy tie isté vianočné dvere. Keď ich napokon pootvorím, zažiari na mňa svetlo Ježiša Krista. Silno a dojímavo. Ním zasiahnutý viem potom jasne rozoznať, čo je láska a čo je podlosť, čo je krása a čo je hnus, čo je pravda a čo je klamstvo, čo je spravodlivosť a čo je krivda...

Každý deň sa bojím, že by mi toto svetlo Kristovo mohlo zhasnúť. Ono ma má rozvážne viesť cez všetky prekážky môjho života aj v tých najelementárnejších každodennostiach.

Keď spomínam veci elementárne, tak pred pár dňami som zachytil info o darčeku, ktorý darovali Litovčania pápežovi Františkovi. Sú to jasličky s Ježiškom, ktoré existujú, ale neexistujú zároveň, pretože nie sú viditeľné voľným okom, iba pod mikroskopom. Ide sa o desaťtisícnásobnú zmenšeninu reálnych jasličiek.

„Plynutím rokov sa Vianoce vo mne krásne rozhosťujú a ja viem, že môj život súvisí so životom Krista. Je to ako rýmovanie o živote a ja ním prechádzam vedome.“ Zdieľať

Fíííha, aký kreatívny darček, hovorím si, a koľko symboliky v sebe ukrýva. Nepatrnosť, ktorá sa chce rozpínať nielen ako toľko prirovnávané semienko vhodené do zeme. Skôr je v tom betleheme potenciál teórie veľkého tresku. Podľa nej na úsvite všetkého bolo v tej jednej jedinej počiatočnej singularite menšej ako máčny máčik natlačené nekonečne veľa hustoty a horúčosti.

Takže keď to Boh potom holou vetou odštartoval, tak tá rozpínavosť trvá dodnes. Takto si v kresťanstve predstavujem vtelenie. Na ňom mám stavať všetko ostatné. Takto sa vyvíja môj duchovný svet.

Keď človek vstúpi do obdobia stredného veku, a medzitým ešte nestihol vyhorieť, tento svet mu dá do rúk niečo podstatné. Zodpovednú funkciu, vďaka ktorej môže na chvíľku stvárňovať tento svet a vtlačiť mu svoju pečať. Má na to pár rokov produktívneho veku. Deje sa to tak azda aj preto, že človek sa už zbavil pubertálnych prejavov a vnútorne sa stabilizoval. Zároveň stále ešte ostáva dosť silný, fyzicky aj mentálne, aby zverenú úlohu a tak trošku aj výzvu niekam dotiahol.

Myslím, že v duchovnom prežívaní je to inak. To rozpínanie vnútorných priestorov ducha trvá lineárne od počiatku do konca...

Takže plynutím rokov sa Vianoce vo mne krásne rozhosťujú a ja viem, že môj život súvisí so životom Krista. Je to ako rýmovanie o živote a ja ním prechádzam vedome.

To je to, čo tieto Vianoce – temer na prahu štyridsiatky – vo svojom vnútornom dialógu vnímam. Hádzať do kýbľa márnosť tohto sveta a už len prosiť Boha aj ľudí o odpustenie za všetko zlé, čo som rozpoznal. Myslievam na to, keď pri jasličkách z plnosti srdca spievam: „Bije záchranná hodina nám...“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo