Pápež varoval pred presadzovaním nových ľudských práv

Pápež varoval pred presadzovaním nových ľudských práv

Pápež František sa s diplomatmi odfotil v Sixtínskej kaplnke. Foto – TASR/AP

Dôsledkom nastoľovania nových práv sú moderné formy ideologickej kolonizácie, vyhlásil pápež František na novoročnom stretnutí s diplomatmi.

Pápež František sa na začiatku kalendárneho roka stretol s členmi diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici.

Veľkú časť svojho rozsiahleho príhovoru venoval právam definovaným Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Od jej prijatia Valným zhromaždením OSN uplynie 10. decembra 70 rokov.   

Pápež pripomenul právo na život, slobodu či osobnú bezpečnosť, ktoré sú neraz pošliapavané. Odmietol využívanie násilných riešení a varoval pred jadrovým konfliktom. Vyzval k prijímaniu migrantov a rešpektovaniu náboženskej slobody.

„V priebehu rokov, predovšetkým v dôsledku sociálnych otrasov v šesťdesiatom ôsmom, sa interpretácia niektorých práv postupne menila, až sa medzi nich včlenila skupina ,nových práv´, ktoré si nezriedka odporujú,“ upozornil pápež a dodal, že kontroverzné poňatie ľudských práv je v rozpore s kultúrou mnohých krajín.

„V mene týchto ľudských práv dochádza k nastoľovaniu moderných foriem ideologických kolonizácií zo strany silnejších a bohatších na úkor chudobnejších a slabších.“   

Hlava katolíckej cirkvi poukázala aj na to, že kým Všeobecná deklarácia ľudských práv uznáva rodinu za prirodzenú a základnú jednotku spoločnosti, ktorá si zasluhuje ochranu, tak najmä na Západe je rodina považovaná za čosi prekonané a nahraditeľné inými typmi prchavých zväzkov.   

Diplomatické zaujímavosti

Plné diplomatické vzťahy so Svätou stolicou má momentálne 183 krajín sveta plus EÚ a Zvrchovaný rád maltézskych rytierov. Vatikánsky rozhlas pripomenul, že k rozvoju diplomatických vzťahov došlo najmä za pontifikátu Jána Pavla II. – kým na začiatku 20. storočia boli v kontakte s Vatikánom len dve desiatky krajín, v roku 1978, keď sa stal pápežom Ján Pavol II., ich bolo už 84 a počas pontifikátu Benedikta XVI. 180.

Za éry pápeža Františka došlo k nadviazaniu diplomatických vzťahov s Južným Sudánom (2013), Mauritániou (2016) a Mjanmarskom (2017).

Priamo v Ríme sa nachádzajú veľvyslanectvá 89 krajín – naposledy k nim v minulom roku pribudla Juhoafrická republika. Nerezidentných je 78 veľvyslancov.

Medzi veľvyslancami je 25 žien. Doyenom diplomatického zboru je vždy najstarší veľvyslanec, ktorým je momentálne Angolčan Armindo Fernandes do Espírito Santo Vieira. Práve on sa v mene ostatných veľvyslancov prihovoril Svätému Otcovi.

Štvrťstoročie diplomatických vzťahov

Slovensko na stretnutí s pápežom reprezentoval veľvyslanec Peter Sopko, ktorý je vo funkcii od roku 2013. Práve tento rok si SR spolu s ČR pripomína 25. výročie nadviazania diplomatických vzťahov so Svätou stolicou.

Túto udalosť si obe krajiny pripomenú 18. januára slávnostnou omšou, ktorú odslúži vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Richard Gallagher.

Doterajšími veľvyslancami SR pri Svätej stolici boli Anton Neuwirth (1994 – 1998), Marián Servátka (1998 – 2002), Dagmar Babčanová (2002 – 2007) a Jozef Dravecký (2007 – 2013).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo