Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
07. 03. 2013, 21:19

PAPABILI: Podozrivý Brazílčan

Otázka, či má byť nový pápež z Európy, alebo nie, bude možno vyriešená kompromisom: neeurópsky pápež a taliansky štátny sekretár. V takomto prípade sa najviac spomína meno brazílskeho kardinála Odila Pedra Scherera. S týmto scenárom prišiel vatikanista talianskeho denníka La Stampa Andrea Torni...

Otázka, či má byť nový pápež z Európy, alebo nie, bude možno vyriešená kompromisom: neeurópsky pápež a taliansky štátny sekretár. V takomto prípade sa najviac spomína meno brazílskeho kardinála Odila Pedra Scherera.

S týmto scenárom prišiel vatikanista talianskeho denníka La Stampa Andrea Tornielli, podľa ktorého takéto riešenie už dostalo zelenú od kľúčových kardinálov, akými sú dekan Angelo Sodano či emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov Giovanni Battista Re, ktorý bude konkláve viesť. V tom prípade by pozíciu štátneho tajomníka mohol zastávať napríklad súčasný prefekt Kongregácie pre klérus Mauro Piacenza.

Málokto pritom vie, že meno latinskoamerického kandidáta bolo v hre už v roku 2005. Keď podporovatelia milánskeho arcibiskupa Carlu Maria Martiniho zistili, že neprevážia priaznivcov Josepha Ratzingera, priklonili sa k arcibiskupov Buenos Aires Jorgemu Mariovi Bergogliovi. Nakoniec získal asi štyridsať hlasov, najviac po Ratzingerovi. Argentínsky jezuita talianskeho pôvodu vstúpi do konkláve aj teraz, ale kvôli vysokému veku 76 rokov už nepatrí medzi favoritov.

Nielen farby Latinskej Ameriky, ale celého tretieho sveta bude tentokrát hájiť 63-ročný arcibiskup Sao Paula Odilo Pedro Scherer. S Bergogliom má spoločný európsky pôvod – jeho starý otec bol nemecký imigrant. Po nemeckom pápežovi to môže byť nevýhoda. Ale len zdanlivá. V prípade, že sa misky váh začnú naozaj prikláňať k Neeurópanovi, kardináli zo Starého kontinentu uprednostnia toho, ktorý bude čo najviac európsky.

Scherer má pritom v sebe európanstva viac ako dosť. Za kňaza bol vysvätený ako 27-ročný, teológiu študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme a v rokoch 1994 – 2001 pracoval na Kongregácii pre biskupov, ktorú vtedy viedol jeho tútor, kardinál Re. Po návrate do rodnej krajiny nasledoval rýchly postup. V roku 2003 sa stal generálnym sekretárom brazílskych biskupov, v roku 2007 ho Benedikt XVI. menoval za arcibiskupa 20-miliónového Sao Paola a krátko na to aj za kardinála. Keď v roku 2010 zriadil Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, do ktorej menoval prelátov, ktorých považoval za najschopnejších, kardinál Scherer medzi nimi nechýbal. Práve pastoračná skúsenosť doplnená znalosťou vatikánskeho prostredia z neho robia ideálneho kandidáta, ktorý by mohol naštartovať reformu Rímskej kúrie. Je tu však aj jeden háčik – Scherer je už druhé funkčné obdobie členom kardinálskej dozornej rady v problematickom Inštitúte pre náboženské diela, tzv. vatikánskej banke.

„Vo väčšine prípadov vystupuje nekompromisne,“ napísal o ňom vatikanista National Catholic Reporter John Allen, Jr. Keď v minulom roku brazílsky Najvyšší súd rozhodoval o možnosti potratu ťažko postihnutých plodov, verejne sa spýtal, koho najbližšie označí súd za nehodného života. V tom istom roku rozčeril hladinu aj ako veľký kancelár Pápežskej katolíckej univerzity v Sao Paolo. Za rektora totiž vymenoval Annu Cintru, ktorá vo voľbách skončila až na treťom mieste. Študenti najskôr podali žalobu, potom vstúpili do štrajku, pokúsili sa jej zablokovať vstup do kancelárie, takže najbližšie bola nútená dôjsť s ochrankou. Veľký kancelár však neustúpil a rektorka stojí na čele univerzity dodnes.

Proti verejnej mienke išiel aj do tretice – o populárnom kňazovi Marcelovi Rossimu, ktorý slúžil omšu pre dva milióny ľudí na okruhu Formuly 1 a ktorého niektorí považujú za ikonu novej evanjelizácie, vyhlásil, že „kňaz by nemal byť šouman“. Aj preto o ňom niektorí Brazílčania tvrdia, že v časoch, kedy treba vedieť „predať“ pozitívny obraz Katolíckej cirkvi, sa za pápeža nehodí. Na druhej strane, iní na ňom oceňujú angažovanosť pri príprave augustových Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro. Brazílsky pápež na „brazílskych“ svetových dňoch by mohol vdýchnuť nový život najväčšej katolíckej krajine na svete, v ktorej však rýchlo rastie počet ateistov – za posledné dve desaťročia stúpol z 0,7 na 7,3 percenta.

Kardinál Scherer vie byť kritický aj do vlastných radov. V roku 2009 otvorene kritizoval Vatikán za nezvládnuté odkomunikovanie sňatia exkomunikácie zo štyroch lefébvristických biskupov, medzi ktorými bol aj popierač holokaustu Richard Williamson. „Keď používame náš žargón, tak sa nám všetko zdá jasné a zrozumiteľné. Ale nie ostatným. Všeobecne rozšírená kultúra nemá viac náboženskú formu, takže naše slová a skutky môžu byť nepochopené alebo zlé interpretované,“ odkázal Tlačovému stredisku Svätej stolice.

Ako Latinskoameričan má Scherer jednu prirodzenú nevýhodu – každý z tohto geopolitického priestoru je viac alebo menej podozrivý zo sympatií ku kedysi populárnej ľavicovej teológii oslobodenia. Jej marxistické prvky odsúdil práve kardinál Ratzinger ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. Napokon, jeden z predchodcov kardinála Scherera na arcibiskupskom stolci Paulo Arns bol ochrancom teológov oslobodenia. Podľa vatikanistu denníka La Repubblica Paola Rodariho však Scherer dostal „pečiatku nezávadnosti“, ktorá by mala byť pre Vatikán postačujúca. Paradoxne, dal mu ju Leonardo Boff, bývalý františkán a žijúca ikona teológia oslobodenia, ktorý v roku 2007 kardinála tvrdo skritizoval za postoje k tomuto teologickému prúdu.

Imrich Gazda, Peter Balberčák 

Prečítajte si profily aj ďalších papabili: Angelo Scola, Peter Appiah Turkson, Raymond Leo Burke, Timothy Dolan, Séan Patrick O´Malley  

Foto: biografieonline.it

Odporúčame

PAPABILI: Korunný princ

PAPABILI: Korunný princ

Označujú ho za najväčšieho talianskeho favorita. S Benediktom XVI. sa pozná viac ako štyridsať rokov, ale nie je žiadna „konzerva“. Rozumie si s moslimami, fandí AC Milánu a používa Twitter. Milánsky arcibiskup Angelo Scola. Kto verí reči štatistík, má pri nástupcovi emeritného pápeža jasno. V 20....

PAPABILI: Metla z Bostonu

PAPABILI: Metla z Bostonu

Ján Pavol II. ho pred desiatimi rokmi poslal do Bostonskej arcidiecézy zmietanej sexuálnymi škandálmi, aby sa pokúsil o zázrak – vyčistiť chrám a vrátiť doňho sklamaných veriacich. Podarilo sa. Rovnaké očakávania sú s ním spájané aj dnes. Kapucín Seán Patrick O´Malley. „Prišiel nenápadne, v rehoľný...