Kam sa podelo tretie tisícročie?

Kam sa podelo tretie tisícročie?

Svätý Otec Ján Pavol II. na archívnej snímke (vľavo) a prezident SR Michal Kováč (vpravo) počas oficiálneho privítania na letisku M. R. Štefánika v Bratislave dňa 30. júna 1995. Foto: TASR/Vladimír Benko

Rýchla otázka: čo je najdôležitejšou udalosťou v živote Cirkvi za posledných šesťdesiat rokov?

Ak ste odpovedali 2. vatikánsky koncil (1962 – 65), svätý pápež Ján Pavol II. by možno bol náchylný s vami nesúhlasiť. Možno by povedal, že to bol začiatok tretieho tisícročia.

Asi najúžasnejším z mnohých úžasných faktov o Jánovi Pavlovi II. bol ten, ako prorocky chápal svoj pontifikát. Zvolený bol v roku 1978 a hneď v prvej svojej encyklike (Redemptor hominis) hovoril, že mu bolo zverené viesť Cirkev do nového tisícročia. Bol pomerne mladý, zdravý športovec. No i tak, keby mal zostať pápežom aj po roku 2000, bol by to jeden z najdlhších pontifikátov modernej doby. Ľudsky povedané, tieto slová sa mohli zdať neoprávnené. A predsa sa ukázali ako pravdivé.

Prvé riadky tejto encykliky znejú: „Vykupiteľ človeka, Ježiš Kristus, je stredom vesmíru a dejín... Táto doba, v ktorej mi Boh vo svojich tajuplných zámeroch zveril po mojom milovanom predchodcovi Jánovi Pavlovi I. univerzálnu službu spojenú s katedrou sv. Petra v Ríme, sa už veľmi blíži k roku dvetisíc.“ „Veľmi sa blíži“ dvadsaťdva rokov vopred? Zjavne pre Cirkev, ktorá myslí v stáročiach a žije počas tisícročí.

Naozaj však záleží na tom, že sa zmenilo tisícročie? Rovnako by sme sa mohli pýtať: naozaj záleží na tom, že máte narodeniny? Alebo načo sa obťažovať sláviť sviatky ako Vianoce?

Pozoruhodným faktom o Jánovi Pavlovi je, že jeho pontifikát predstavil Cirkvi autoritatívny a stabilizačný výklad 2. vatikánskeho koncilu. On sám ho chápal ako prípravu na nové tisícročie. Zdieľať

Pre Pána je tisícročie „dňom“, učí žalmista: „Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul.“ (Ž 90, 4) Prvý pápež bol ešte dôraznejší: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2 Pt 3, 8-9)

Ján Pavol II. učil, že vďaka Vteleniu nemôžu kresťania chápať čas len ako nezmyselnú konvenciu. „Večnosť vstúpila do času: či existuje väčšie ‚naplnenie‘ než toto?“ (Tertio millenio adveniente) Z toho vyplýva, že „v kresťanstve má čas základný význam... Z tohto vzťahu Boha k času vzniká povinnosť posväcovať ho.” Vlastne musíme čas Bohu „obetovať“. Hovorí o liturgickom roku, o zachovávaní Pánovho dňa a poukazuje na to, že počas veľkonočnej vigílie celebrant zapisuje číslice daného roku na veľkonočnú sviecu a hovorí: „Kristus včera i dnes... jemu patrí čas.“

Ján Pavol II. chápal svoj pontifikát práve ako plnenie povinnosti Cirkvi posväcovať čas, ktorý sa meria na tisícročia. Koncily prichádzajú a odchádzajú. 2. vatikánsky koncil bol desiatym v druhom tisícročí, v prvom ich bolo tiež okolo desať. Tisícročie je však dôležitejšie, samozrejme, niežeby predkladalo nejaké nové učenie, ale stanovuje míľnik v živote Cirkvi.

Pozoruhodným faktom o Jánovi Pavlovi je, že jeho pontifikát predstavil Cirkvi autoritatívny a stabilizačný výklad 2. vatikánskeho koncilu. Napokon, meno „Ján Pavol“ si zvolil podľa dvoch pápežov koncilu. Takmer každá poznámka pod čiarou v každom dokumente jeho magistéria obsahuje odkaz na koncilové dokumenty. Bola to skrátka osobná záležitosť, nik ho neprekonal v tom, ako miloval a chápal koncil. Mnohé jeho magisteriálne dokumenty vysvetľovali každú oblasť, ktorou sa koncil zaoberal, a dokonca aj iné, ktorými nie (ako napríklad Veritatis splendor o morálnej teológii).

A predsa je hotový chápať tento veľký koncil ako prípravu na nové tisícročie. V roku 1994 napísal o blížiacom sa prelome tisícročí: „Z tohto hľadiska možno tvrdiť, že II. vatikánsky koncil je prozreteľnostnou udalosťou, ktorou Cirkev započala najbezprostrednejšiu prípravu na jubileum roka 2000.“

Koncil umiestnil do kontextu prelomu tisícročí, a tak svoj pontifikát chápal ako predkladanie celých 2000 rokov tradície zbožnosti a učenia. Zdieľať

„Zákonník v nebeskom kráľovstve vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ Ján Pavol II. nemal sklon zľahčovať novosť koncilu. Koncil však umiestnil do kontextu prelomu tisícročí, a tak svoj pontifikát chápal ako predkladanie celých 2000 rokov tradície zbožnosti a učenia.

Spojenie „hermeneutika kontinuity“ obvykle znamená interpretáciu koncilu vzhľadom na nedávnejšiu minulosť. Pre Jána Pavla II. to bolo takmer inštinktívne: „Často sa myslí, že II. vatikánsky koncil znamená novú epochu v živote Cirkvi. To je pravda, no súčasne nemožno nevidieť, že koncilové zhromaždenie čerpalo mnoho zo skúseností a úvah predošlého obdobia, najmä z myšlienkového dedičstva Pia XII. V dejinách Cirkvi to býva často, že „staré“ a „nové“ sú navzájom hlboko poprepletané.“ (Tertio millenio adveniente 18)

Ešte pôsobivejšia však bola na ňom jeho oddanosť voči 2000 rokom dedičstva Cirkvi, ktorú ukázal v prvom rade výberom svojich mien: „Týmito dvoma menami a dvoma pontifikátmi nadväzujem na celú tradíciu Apoštolského Stolca a na všetkých svojich predchodcov v priebehu tohto dvadsiateho storočia i storočí predchádzajúcich, a tým sa postupne spájam cez rozličné, aj tie najvzdialenejšie epochy s tou líniou poslania a služby, ktorá vyhradzuje Petrovmu stolcu celkom osobitné miesto v Cirkvi.“

Ján Pavol II. zanechal Cirkvi komplexný návod na „novú jar evanjelizácie“ v novom tisícročí. (Novo millenio ineunte) Vŕta mi však hlavou, či udalosť, ktorá bola taká významná predtým, než sa stala, nezostáva rovnako dôležitou i potom.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi.

Pôvodný text: What Ever Happened to the Third Millennium?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo