Ako Billy Graham kázal v Bratislave

Ako Billy Graham kázal v Bratislave

Billy Graham hovorí na zhromaždení pre pracovníkov cirkvi v modlitebni Bratskej jednoty baptistov v Bratislave na Palisádach 2. novembra 1982. Foto: Bratská jednota baptistov.

Svetoznámy evanjelizátor, ktorý má dnes pohreb, ukázal pri návšteve v roku 1982 cestu ku Kristovi aj niekoľkým Slovákom.

Keď na prelome októbra a novembra 1982 navštívil Billy Graham socialistické Československo, mala Bratislavčanka Rút Ďurišková dvadsať rokov. So svojím manželom Martinom vtedy ešte len chodila. Pochádzali z odlišných prostredí. On vyrástol v Cirkvi bratskej, ona bola neveriaca. No začala spolu s ním navštevovať cirkevné zhromaždenia a tak sa dostala aj na podujatie pre verejnosť počas bratislavskej zastávky amerického evanjelizátora.

Konalo sa v utorok večer 2. novembra 1982 v modlitebni Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici. Budova praskala vo švíkoch. Ľudia sa tlačili aj na schodoch. Jeden z pamätníkov si matne spomína, že počet lístkov na akciu bol obmedzený. Aby sa teda dostalo čo najviac ľudí do budovy, lístky sa vynášali von a na ne vstupovali zase ďalší diváci.

Súčasťou podujatia boli náboženské piesne. No hlavný bod programu predstavovala prirodzene kázeň hosťa z Ameriky.    

„Billy Graham kázal iným spôsobom ako naši kazatelia,“ hovorí Rút Ďurišková pre Postoj o tom, čo ju na ňom v ten večer upútalo. „Za komunistov sa aj ľudia v cirkvi u nás inak správali, inak komunikovali. Celý národ bol akosi viac spútaný a to sa prenášalo aj do cirkevného života.“

Naproti tomu, Billy Graham bol otvorený, uvoľnený, bol tiež emotívnejší a v jeho slovách cítila väčší náboj, než bola zvyknutá u vtedajších domácich kazateľov. Priznáva tiež, že ju uchvátila celková atmosféra stretnutia: „Nešlo len o to, čo hovoril, ale tiež ako to hovoril a ako na neho ostatní ľudia reagovali. Celá tá atmosféra vo vás vyvolala pocit, akoby ste sa zrazu preniesli niekam úplne inam.“

Rút Ďurišková sa v ten večer obrátila. Jej manžel Martin bol súčasťou spevokolu. „Z kázne Billyho Grahama si po 36 rokoch nepamätám veľa, ale dodnes mi utkvelo v pamäti, že išlo o biblickú tému návratu márnotratného syna,“ hovorí. Keď videl, že jeho životná láska bola medzi tými, ktorí na výzvu kazateľa predstúpili na konci dopredu, tiekli mu od dojatia slzy.

Obracali sa aj ďalší

Spolu s Rút Ďuriškovou malo v ten večer na Cukrovej prijať Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa dohromady 25 ľudí. Uvádza to oficiálny kazateľov životopisec John Charles Pollock v jeho biografii Príbeh Billyho Grahama, v ktorej je opísaná aj cesta do Československa.

Zdržal sa tu od 29. októbra do 4. novembra. Z toho dve noci strávil v Bratislave. Predtým kázal v Prahe a Brne a vystúpil tiež s prejavom v Lidiciach.

V Pollockovej knihe sa píše aj o jednom družstevníkovi, ktorý mal kresťanskú matku, no potom zišiel na zlé chodníčky, až sa stal alkoholikom. Kázanie v Bratislave o návrate strateného syna ho muselo mimoriadne zasiahnuť. Obrátil sa na veľký údiv svojho okolia, dal sa pokrstiť a k viere sa pridali aj jeho manželka a deti.


Americký kazateľ Billy Graham (vľavo) v Bratislave. Foto: Bratská jednota baptistov. 

Billy Graham, ktorý minulú stredu zomrel vo veku 99 rokov, navštívil našu krajinu krátko pred svojimi 64. narodeninami. Dnes sa v Severnej Karolíne koná jeho pohreb. Americké médiá už naznačili, že svojou dramaturgiou má byť obrad koncipovaný ako posledné Grahamovo evanjelizačné ťaženie.

Celý život tento kazateľ zasvätil získavaniu ľudí pre Krista. Jeho cesty za železnú oponu pritom neboli bez kontroverzií. Ešte na prelome 40. a 50. rokov Billy Graham označoval komunizmus verejne za bezbožnú a diablom inšpirovanú ideológiu. Asi si to nikdy neprestal myslieť, no v neskorších desaťročiach zmenil tón svojich verejných vystúpení.

Podľa Davida Aikmana, ďalšieho autora knihy o Billym Grahamovi, mal tento veľký evanjelizátor dostať niekedy v 70. rokoch súkromný brífing od vysokého predstaviteľa amerického ministerstva obrany o ničivých následkoch nukleárnej vojny. Zrejme to prispelo k tomu, že Billy Graham začal viac verejne hovoriť o hrozbe zbraní hromadného ničenia pre prežitie ľudstva a potrebe dosiahnutia medzinárodného mieru.

Sovieti ho v máji 1982 pozvali do Moskvy na jednu zo svojich „mierových“ konferencií. Časť amerických komentátorov Grahama kritizovala, že dodáva legitimitu sovietskym propagandistickým akciám. Na druhej strane, určite bol ďaleko, aby sa nechal vmanévrovať Sovietmi do pozície ich „užitočného idiota“. Graham nebol politik, ale evanjelizátor a ak aj komunizmus nepomohol skrátiť, celkom určite ho aspoň nepredĺžil.  

V skutočnosti, ak bol americký kazateľ dosť dobrý pre Moskvu, nemohli ho už dlhšie odmietať ani ostatné komunistické režimy. A tak v 80. rokoch navštívil NDR, Československo a Rumunsko.       

Chrobák v hlave

Do ČSSR prišiel americký kazateľ na pozvanie Bratskej jednoty baptistov. Tá vydala o jeho návšteve u nás aj knihu s názvom Volání na cestu pokoje – Billy Graham v Československu. Obsahuje texty, ktoré evanjelizátor u nás počas svojej návštevy predniesol.

No Grahamova cesta zarezonovala aj medzi ďalšími protestantskými cirkvami. Najmä v Cirkvi bratskej. A jeho prínos sa nevyčerpával len ľuďmi, ktorí vyznali Krista priamo na evanjelizácii. Mnohým ďalším Grahamova kázeň proste len „nasadila chrobáka do hlavy“. A dôsledky sa prejavili časom.

Danka Baďanská mala v roku 1982 dvadsaťtri rokov. Na evanjelizačnú akciu Billyho Grahama v Bratislave na Cukrovej prišla na pozvanie spolužiačky. Veriaca nebola, žila vo svete, chodila po diskotékach a hľadala zmysel života. Snažila sa nájsť čosi, čo by jej naplnilo život. „V ten večer som sa ešte neobrátila. To prišlo až o niečo neskôr, vďaka pomoci jednej rodiny z Cirkvi bratskej. Pre mňa to bolo zatiaľ niečo nové. A ani som sa nedostala do hlavnej sály.“

Hoci Danka Baďanská sledovala podujatie odkiaľsi z vestibulu, aj ona si dodnes pamätá, že Graham kázal o márnotratnom synovi: „Chytilo ma to za srdce a bola som z toho taká unesená, že som si dokonca robila z kázne poznámky. Dávalo mi to zmysel. Následne som začala do Cirkvi bratskej chodiť a chodím tam dodnes.“ Obrátenie a viera Danke Baďanskej umožnili radikálne zmeniť svoj život.

Naliehavosť rozhodnutia

„Počuli sme ho kázať,“ napísal Stanislav Švec v doslove knihy Volání na cestu pokoje. „Ktosi povedal, že ešte nikdy nikde nepočul takú krásnu kázeň. Druhý odvetil, že nepočul v kázni Billyho Grahama nič, čo by nemohol povedať ktorýkoľvek iný kazateľ.“

V čom tkvie teda presvedčivosť tohto evanjelizátora? Pri čítaní Grahamovej bratislavskej kázne sa niektoré prvky jeho štýlu dajú ľahko dešifrovať: Používaním druhej osoby akoby sa prihováral každému jednému účastníkovi podujatia, aj keď je miestnosť plná ľudí; zdôrazňuje, že všetci sa potrebujeme zachrániť z existenčného močiara hriechu; no zároveň pripomína, že pre Boha je každý jednotlivec dôležitý a ponúka každému svoju milosť a lásku; Napokon, Billy Graham veľmi priamo účastníkov svojich akcií vyzýva k rozhodnutiu, ktoré bude rezonovať vo večnosti...  

Známy ekonomický novinár Peter Kremský, ktorý sa angažoval aj v Aliancii za rodinu či v Podnikateľskej aliancii Slovenska, mal v čase návštevy Billyho Grahama na Slovensku štrnásť rokov. Aj on sa zúčastnil na jeho evanjelizácii na Cukrovej. Kremský však neprišiel z neveriaceho prostredia. Naopak, vyrastal v kresťanskej rodine.

Jeho otec Július Kremský sa angažoval v štruktúrach Bratskej jednoty baptistov a známy bol aj v širších kresťanských kruhoch. „Julko“, ako ho všetci familiárne volali, mal kvôli svojim náboženským aktivitám predtým neraz s režimom problémy. Akurát včera uplynul rok od jeho úmrtia.

„Aj napriek svojmu vtedajšiemu nízkemu veku si pamätám, že návšteva Billyho Grahama bola pre nás veľká udalosť,“ hovorí Peter Kremský. „Prišiel veľký kazateľ z Ameriky, o ktorom sme dovtedy nanajvýš veľa počúvali.“ Aj Peter Kremský v prvom rade spomína Grahamov energický štýl kázania, ktorý pritiahol množstvo ľudí. „Sála na Cukrovej bola úplne nabitá divákmi nielen z Bratislavy, ale z celej krajiny. Mám rodinu kade-tade po Slovensku a viem, že všelikto vtedy prišiel, pričom viacerí príbuzní u nás doma prespali.“

Na Slavíne

Na druhý deň ráno, 3. novembra, sa Billy Graham zúčastnil na pietnom akte na Slavíne. K pamätníku padlých vojakov Červenej armády položil veniec so stuhou s nápisom z Jánovho evanjelia 15;13: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“

Predniesol tu aj krátky prejav. Pripomenul, že Spojené štáty a Sovietsky zväz boli cez druhú svetovú vojnu spojencami proti nacizmu. Zopakoval tiež svoje varovanie pred globálnou vojnou, vedenou zbraňami hromadného ničenia:

„Nie som pacifista a uznávam zákonné právo národov brániť sa proti cudzej agresii a proti terorizmu. No život je svätý Boží dar a my musíme urobiť všetko, aby sme zachovali život a zabránili vojne. To je naliehavá nutnosť našej terajšej generácie, ktorá má hroznú moc zničiť civilizáciu na celej tvári Zeme jadrovými a biochemickými zbraňami.“

Ku koncu príhovoru na Slavíne Billy Graham zase stočil reč k Ježišovi Kristovi a využil príležitosť, aby prítomných vyzval k jeho nasledovaniu:

„Mali by sme si tu pripomenúť aj ochotu k obeti, ktorá je potrebná vždy, ak sa náš svet má stať lepším. Vzdávame dnes česť tým, čo priniesli tú najväčšiu obeť – svoje životy – a ich príklad nám pripomína, že je nám potrebná nesebeckosť a láska. Tí z nás, čo sú kresťanmi, spomínajú na najväčšiu obeť zo všetkých – na obeť Ježiša Krista, ktorý dal svoj život na kríži, aby sme my boli oslobodení z otroctva hriechu a smrti. On nezomrel iba pre jedného jednotlivca či pre jeden národ, ale preto, aby ľudia všetkých národov mohli v neho uveriť a uznať ho za Pána všetkého. On nám dnes prikazuje, aby sme sa odvrátili od svojho sebeckého života a nasledovali ho v službe lásky a svedectva.“ 


Billy Graham položil veniec na Slavíne. Aj túto príležitosť využil, aby vyzval ľudí na obrátenie ku Kristovi. Foto: Bratská jednota baptistov.

Bol to prejav, ktorému sa nedalo nič vytknúť. O tom, že by sa v cirkvi Grahamova návšteva na Slavíne vnímala akokoľvek kontroverzne, Peter Kremský nič nevie. A nevidí pre to ani dôvod. „Aj keď možno musel urobiť nejaké gestá, ktoré sa od neho očakávali, položenie venca na Slavíne, na počesť vojakov, ktorí padli v boji proti fašizmu, nebolo nič zlé. V každom prípade, ja si veľmi vážim, že vtedy do Československa prišiel, lebo jeho návšteva bola pre nás veľkým povzbudením.“

Kresťanov z malých protestantských cirkví režim zahnal do kostolov, modlitební či zborových domov a ich možnosti verejne prejavovať svoju vieru boli značne obmedzené. Peter Kremský hovorí, že práve pre nich ako dospievajúcich bolo veľkou vzpruhou vo viere, že ich prišiel podporiť zvonku niekto taký ako Billy Graham.

Kázne, ktoré v Československu predniesol, sa po jeho odchode šírili na kazetách. A ďalej posilňovali veriacich i ukazovali cestu hľadajúcim.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo