Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca!

Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca!

Ilustračné foto: Fusion of horizons/flickr.com

Pravoslávni a gréckokatolíci považujú kríž za ústredný kresťanský symbol. Krížu preukazujú úctu, pred krížom sa modlia, krížu pripisujú zázračnú silu.

V cirkvách byzantskej tradície patrí mimoriadne miesto uctievaniu kríža, ktorý sa z nástroja popravy stal nástrojom zmierenia a znamením víťazstva nad smrťou.

Uctievanie kríža má už takmer dvetisícročný teologický základ. Kríž sa opakovane spomína už v listoch svätého apoštola Pavla, ktorý ohlasovanie Spasiteľovho ukrižovania nazýva: „slovo o kríži“. Kríž je „bláznovstvo pre tých, čo sú na ceste k záhube; nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou“ (1 Kor 1,18). O sebe Pavol píše: „No ja sa v nijakom prípade nechcem chváliť ničím, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého je pre mňa svet ukrižovaný a ja pre svet“ (Gal 6,14).

Podľa Pavlovho učenia Kristus zmieril človeka „s Bohom v jednom tele, na kríži usmrtil ich nepriateľstvo“ (Ef 2,16). Pri týchto všetkých a mnohých ďalších príležitostiach, keď apoštol hovorí o kríži vo svojich listoch, je kríž synonymom pre Ukrižovanie – Spasiteľovu smrť na kríži.

Uctievanie kríža na bohoslužbách

V byzantsko-slovanskej tradícii sú niektoré dni v roku venované špeciálne ucteniu kríža:

Krížupoklonná nedeľa a na ňu napojený týždeň uctievania kríža (ide o tretí týždeň Veľkého pôstu); ďalej sviatok Povýšenia životodarného Pánovho kríža (14. september) a ešte niekoľko ďalších sviatkov (jeden z nich sme už predstavili tu).

Každý piatok a počas Veľkého týždňa sa na bohoslužbách spievajú hymny venované krížu. Mnohé sa obracajú nielen na Ježiša visiaceho na kríži, ale aj na samotný Pánov kríž. Hymnické oslovovanie kríža neznamená zbožšťovanie kríža ako predmetu, ale predstavuje poetickú formu oslavy Spasiteľa, ktorý na kríži prelial svoju krv za spásu sveta.

Krížupoklonná nedeľa

Počas utierne na konci veľkého slávoslovia kňaz vynesie kríž zo svätyne do stredu chrámu, kde ho položí na špeciálny stolík (tetrapod) a okiadza ho. Chór spieva: „Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“ Veriaci prichádzajú a bozkajú kríž, ktorý počas celého sviatku (= Krížupoklonná nedeľa + nasledujúci týždeň) zostáva vystavený uprostred chrámu.

Povýšenie životodarného Pánovho kríža

Podľa starobylej tradície cisárovná Helena hľadala v Jeruzaleme Ježišov kríž a našla ho 14. septembra 320. Jeruzalemský biskup Makarios slávnostne zdvihol kríž a ukázal ho veriacim, aby si ho uctili. Na mieste nájdenia kríža dal cisár Konštantín Veľký postaviť baziliku Vzkriesenia, resp. Božieho hrobu. Slávnosť chrámovej posviacky sa konala 13. a 14. septembra 335. Vyvrcholila slávnostným povýšením Pánovho kríža.

Na utierni tohto sviatku sa koná špeciálny obrad. Kňaz v strede chrámu vezme kríž z tetrapodu, pomaly ho spúšťa až na zem a potom dvíha vysoko hore. Chór pritom spieva mnoho ráz: „Pane, zmiluj sa.“ To sa opakuje na všetky štyri svetové strany.

Prežehnávanie sa

Veriaci byzantsko-slovanskej tradície sa pred chrámom prežehnajú a urobia malú poklonu. Pritom sa pozerajú na veže alebo kupoly, na ktorých sa vynímajú kríže.  Keďže sa označujú symbolom Kristovho utrpenia za ľudské hriechy, vyžaduje sa od nich, aby sa prežehnávali s najväčšou úctou a pozornosťou. V ruskej pravoslávnej cirkvi sa nedbalé prežehnávanie klasifikuje ako hriech.

Prežehnávať sa treba pravou rukou. Palec, ukazovák a prostredník sú spojené a vystreté, prstenník a malíček sú skrčené. To symbolizuje presvätú Trojicu a dve Kristove prirodzenosti (ľudskú a božskú) – dve najhlavnejšie pravdy kresťanskej viery. Pri prežehnávaní sa ruka dotýka najskôr prostriedku čela, potom schádza na hruď (pod prsia), následne na pravé rameno a napokon na ľavé rameno. Väčšinou sa pritom potichu alebo v duchu vyslovujú slová: „V mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“ Avšak nie je to nevyhnutná podmienka.

Cirkvi byzantskej tradície uchovali starobylý zvyk prežehnávať sa pri bohoslužbe. Veriaci sa žehnajú aj pri modlitbe doma a pred začiatkom každej činnosti. Tento zvyk je pevnou súčasťou cirkevnej tradície. Dosvedčený je už v teologickom spise „O Svätom Duchu“ (kap. 27), ktorý je z pera kapadóckocézarejského arcibiskupa Bazila Veľkého († 379), veľkého cirkevného učiteľa, ktorého byzantské liturgické texty označujú za „svetlo Cirkvi“.

Kňazské požehnávanie sa uskutočňuje tak, že kňaz požehnáva znakom kríža pristupujúcich veriacich. Znak kríža sa robí pri premenení chleba a vína na Spasiteľovo telo a krv, pri posviacke vody vo sviatosti krstu a pri mnohých ďalších kňazských úkonoch.

Zobrazenia kríža

V byzantsko-slovanskej tradícii narazíme na rozličné formy zobrazenia kríža. Veľmi rozšírený je jednoduchý kríž so štyrmi zakončeniami, ktorý pozostáva z dvoch ramien: v skorej cirkvi sa takýto kríž používal najčastejšie.

V cirkvách byzantskej tradície sa rozšíril kríž s ôsmimi zakončeniami: horné rameno symbolizuje tabuľu s nápisom „Ježiš z Nazareta, kráľ Židov“, spodné rameno predstavuje oporu pre Spasiteľove nohy.

Niekedy sa takýto kríž zobrazuje na „Golgote“ – na dvojstupňovej vyvýšenine. Na takomto zobrazení sa nachádza z perspektívy pozorovateľa na ľavej strane kopija, ktorou vojaci prebodli Spasiteľovi bok, a na pravej strane je trstina so špongiou, ktorú vojaci priložili Spasiteľovi k ústam. Popri týchto symbolických zobrazeniach kríža v chrámoch sa nezriedka vyskytuje „Ukrižovanie“ – zobrazenie Spasiteľa na kríži.

S krížom na každom kroku

Pravoslávni kresťania zvyknú nosiť pod odevom krížik na retiazke. V byzantskom obrade môže každý kňaz nosiť strieborný presbyterský kríž a biskup popri zlatom kríži s ozdobami aj panagiu (ozdobný medailón s ikonou Bohorodičky).

Kríže sa vynímajú na kupolách chrámov a na hroboch. Stavajú sa spomienkové kríže na voľných priestranstvách k uctievaniu veriacimi, napríklad na miestach masových hrobov, na pamiatku vyslobodenia z nebezpečenstva, na pamiatku chrámu, ktorý stál na tomto mieste, alebo na znak toho, že sa tam bude stavať chrám.

Uctievanie kríža zostalo v priebehu stáročí pevnou súčasťou života cirkví byzantskej tradície. Uctievanie kríža je neoddeliteľne späté s uctievaním ukrižovaného Pána a Spasiteľa. V liturgických textoch sú úzko prepojené témy kríž, utrpenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Kristov kríž je prameňom uzdravenia. Kristov kríž vyháňa démonov. Skrze Kristov kríž dostáva veriaci Božie požehnanie. Avšak sila, ktorá pôsobí skrze kríž, nie je nejakou automatickou silou, ktorú má kríž ako taký, ale vychádza zo samotného Pána. Spása, ktorá vychádza z kríža, nemá svoj základ v samotnom kríži, ale v tom, že bol na ňom ukrižovaný Spasiteľ sveta, Pán Ježiš Kristus.

 

Literatúra:

Andrej Lorgus, Michal Dudko: Orthodoxes Glaubensbuch; Metropolit Hilarion (Alfeyev): Katechismus. Kleine Wegbegleitung im orthodoxen Glauben... www.grkat.nfo.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo