Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
17. marec 2018

Osudný rok 1054

Schizma Michala Kerullaria.
Osudný rok 1054

Dvaja z kresby šiestich patriarchov, kresba bratov Fossatiovcov, ilustračný obrázok, zdroj: wikimedia

Fotiovská schizma bola ešte raz urovnaná a mohli byť obnovené normálne vzťahy medzi Rímom a Byzanciou. Ale vášeň a nedostatok pochopenia pre tú druhú časť, ktoré charakterizovali boj medzi Východom a Západom vo Fotiovej dobe, už natoľko prehĺbili vzájomné odcudzenie, že k definitívnemu zlomu bol už len krok.

Hlboký úpadok, v ktorom sa ocitlo pápežstvo v 10. storočí, nebol spôsobilý k tomu, aby posilnil jeho prestíž na Východe. V Byzancii boli stále menej ochotní uznávať ešte skutočnú zvrchovanosť pápeža.

Keď sa teraz pápeži stali závislými od nemeckých cisárov, ktorí robili v južnej Itálii politiku nepriateľskú Byzantíncom podporovanú nemeckými pápežmi, v Konštantínopole uznávali viac protipápežov postavených rímskymi šľachtickými stranami.

Zvyčajne sa považuje za dátum definitívneho rozkolu rok 1054, v ktorom došlo k zlomu s patriarchom Michalom Kerullariom. Je sporné, či táto epizóda bola začiatkom schizmy alebo len neúspešným pokusom uzdraviť už existujúci rozkol.

Už za patriarchu Sergia (999 – 1019) zmizlo pápežovo meno v Konštantínopole definitívne z diptychov. V každom prípade pápeži po roku 1054 považujú Grékov za schizmatikov a onedlho aj za heretikov.

Osudný rok 1054

Najskôr sa krátko pozrime, ako sa odohrali udalosti v osudnom roku 1054. V dobe Michala Kerullaria stálo oproti energickému patriarchovi, ktorý žiarlivo dbal na uchovanie svojej samostatnosti, silné pápežstvo, ktoré nebolo naklonené nijakému kompromisu. Cisár, ktorý mal záujem o mier medzi cirkvami, nemal moc sa presadiť.

Spor sa začal v Konštantínopole už na jar 1053, keď tam Michal Kerullarios nechal zavrieť kláštory latinských mníchov a všeobecne latinské chrámy s odôvodnením, že slávenie svätej obety s nekvasenými chlebmi je absolútne neprípustné, ba neplatné.

"Gréci nohami pošliapali konsekrované hostie Latiníkov, pretože neuznávali ich konsekráciu. Apropo, to isté urobili neskôr Latiníci pri dobytí Konštantínopolu (1204) s najsvätejšou sviatosťou Grékov. Tak ďaleko zašiel grécky i latinský fanatizmus." Zdieľať

Došlo pritom k veľmi poľutovaniahodným výtržnostiam: Gréci nohami pošliapali konsekrované hostie Latiníkov, pretože neuznávali ich konsekráciu. Apropo, to isté urobili neskôr Latiníci pri dobytí Konštantínopolu (1204) s najsvätejšou sviatosťou Grékov. Tak ďaleko zašiel grécky i latinský fanatizmus.

Opatrenia v Konštantínopole mali zasiahnuť vlastne Rím. Avšak Michal Kerullarios neprešiel do útoku sám, ale predoslal od seba závislého gréckeho arcibiskupa Leva z Ochridu, ktorý napísal list biskupovi Jánovi z Trani v Južnej Itálii, v ktorom sa uvádzalo, že jednota cirkvi je možná len vtedy, keď sa Latiníci vzdajú svojich omylov.

Z tohto listu hovorí povedomie nadradenosti Byzantíncov hrdých na svoju kultúru voči barbarskému Západu. Správne je len to, čo platí v Byzancii. Podľa toho sa musia riadiť nekultúrni Latiníci.

Kardinál Humbert zo Silvy Candidy preložil tento list pre pápeža Leva IX. Povýšenecký tón Byzantíncov musel ťažko raniť pápeža, najmä v období, keď sa pápežstvo skrze clunyjské reformy prepracovalo z úpadku k novej svetovej platnosti.

Škriepny kardinál Humbert redigoval odpoveď v pápežovom mene. Bol to on, kto aj inokedy viedol pápežovo pero, podobne ako to robil Anastáz Bibliotekár pre Mikuláša I.

Humbert skrze svoju prudkosť a svoje nepochopenie pre iný ráz Byzantíncov nesie bezpochyby značnú mieru objektívnej viny za rozkol, aj keď si to sotva uvedomoval.


Michal Kerullarios, konštantínopolský patriarcha v rokoch 1043 - 1058. Foto: wikimedia

V 40 kapitolách kardinál rozvíja ideu pápežstva, ako ju v tom čase videli v Ríme, a vyvracia viac ako 90 omylov Východných. Aj priamo útočí na patriarchu a dáva mu na vedomie, že jeho zosadenie je nanajvýš vhodné.

Tento prvý list, vďaka Bohu, nebol poslaný; lebo na začiatku roku 1054 prišli do Ríma zmierlivé listy cisára a patriarchu. Podnietil ich byzantský miestodržiteľ v južnej Itálii Argyros, ktorý, pričom on sám bol latinský katolík, naliehal na mier medzi cirkvami kvôli rastúcej moci Normanov v južnej Itálii, ktorí ohrozovali Byzanciu i Rím.

Inzercia

Patriarcha sa dokonca vyhlásil za pripraveného opäť vložiť pápežovo meno do diptychov.

Pápežská delegácia v Konštantínopole

Pápežove odpovede cisárovi a patriarchovi redigoval opäť Humbert s trocha menej agresívnym tónom než predtým, ale stále ešte dosť nešikovne. Listy do Konštantínopolu prinieslo vyslanectvo, na ktorého čele stál samotný kardinál, pričom tam došli v júni 1054. Na ceste sa vyslanci radili v Bari s Argyrom, v ktorom patriarcha Michal videl svojho osobného protivníka.

V Konštantínopole pápežských vyslancov prijal cisár Konštantín IX. priateľsky, no patriarcha dôrazne nevľúdne. Podľahli zdaniu, že cisár je dôležitejšou osobnosťou, a patriarchu nechávali bokom. Tento, ťažko ranený pápežskými listami, sa považoval sa rovnoprávneho s pápežom a chcel s ním rokovať na rovnoprávnej úrovni, v žiadnom prípade však nechcel byť karhaný ako jeho podriadený.

Michal bez okolkov vyhlásil listy za Argyrov falzifikát a v legátoch videl jeho poslov. A tak nebol ochotný rokovať.


Pápež Lev IX. bol pápežom v rokoch 1049 - 1054. Foto: wikimedia

V týchto dňoch sa v Konštantínopole stala známou správa o smrti pápeža Leva IX., ktorá nastala 19. apríla 1054. Dvadsiateho štvrtého júna došlo k teologickej dišpute medzi Humbertom a gréckym mníchom Niketasom Stethatosom, v ktorej išlo najskôr o otázku nekvasených chlebov.

Tu Humbert s nepochopiteľnou nešikovnosťou opäť hodil do diskusie otázku Filioque, ktorá sa v samotnom Konštantínopole pri patriarchovi našťastie ocitla opäť v zabudnutí. Kardinál obvinil Grékov, že vyčiarkli Filioque z kréda. Dišputa sa skončila plným víťazstvom kardinála. Niketas musel svoje spisy proti Latiníkom vydať plameňom.

Exkomunikácia patriarchu a jeho stúpencov

Patriarcha sa nezúčastnil na dišpute a ďalej ignoroval legátov. A tak kardinál nakoniec stratil trpezlivosť a položil 16. júla 1054 počas bohoslužby na oltár chrámu Hagia Sofia exkomunikačnú bulu proti Michalovi Kerullariovi a jeho stúpencom. O dva dni neskôr sa vydal na cestu domov.

Bula bola napísaná s takými nemiernymi výrazmi, že ju stačilo len zverejniť, aby sa poštval klérus a ľud proti legátom. Patriarcha požadoval od cisára, aby zavolal späť legátov, aby sa ospravedlnili kvôli predloženým neslýchaným útokom. Cisár sa najskôr domnieval, že Michal sfalšoval bulu, musel sa však presvedčiť, že Michalom predložený grécky preklad latinského textu bol presný.


Veľkoleposť interiéru Chrámu sv. Múdrosti dnes. Foto: wikimedia

Vyslanci prišli späť, no zdráhali sa objaviť pred synodou pod patriarchovým predsedníctvom a urýchlene opäť odcestovali. Cisár dal spáliť opis exkomunikačnej buly. Dvadsiateho štvrtého júla stála synoda odsúdila konanie legátov. Toto odsúdenie sa však netýkalo priamo Svätej stolice, pretože Michal považoval legátov za Argyrových poslov.

Touto udalosťou z roku 1054 bol však skutočne spečatený zlom medzi Východom a Západom. Pápeži od tohto času považovali grécku cirkev za oddelenú od Ríma. Už Gregor VII. sa usiloval v roku 1073 o to, „aby sa obnovila skoršia svornosť medzi Rímskou cirkvou a jej dcérou, Konštantínopolskou cirkvou“. Pre neho „východná cirkev z diablovho vnuknutia odpadla od katolíckej viery“.

Gréci sú teda v očiach pápeža nielen schizmatikmi, ale aj heretikmi.

Zdroj: Wilhelm de Vries: Orthodoxie und Katholizimus: Gegensatz oder Ergänzung?, Herder Freiburg – Basel – Wien 1965.

Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. Vychádza s láskavým súhlasom vydavateľstva HERDER.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Inzercia

Inzercia

Odporúčame