Prinesme obety tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych

Prinesme obety tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych

Andrea Mantegna: Zmŕvychvstanie. Foto: wikimedia

Veľkonočná úvaha z roku 362.

Je deň Vzkriesenia: začiatok je priaznivý! Nechajme sa preniknúť žiarou tohto sviatku a navzájom sa pozdravme objatím! Nazvime bratmi nielen tých, ktorí z lásky pracovali a trpeli, ale aj tých, ktorí nás nenávidia! Odpusťme všetko pre Vzkriesenie!

Včera bol zabitý baránok a veraje dverí boli potreté jeho krvou. Egypt oplakával svojich prvorodených, ale nás anjel smrti obišiel: toto znamenie mu nahnalo strach a vzbudilo v ňom rešpekt. Boli sme ochránení drahocennou krvou. Dnes sme definitívne ušli z Egypta, od despotického faraóna a bezohľadných dozorcov, a boli sme oslobodení od práce s hlinou a od pálenia tehál.

Už nám nik nezabráni sláviť sviatok exodu na počesť nášho Pána a Boha a sláviť ho „nie v starom kvase hriechu a zlomyseľnosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy“ (1 Kor 5,8), bez kvasu Egypta a bezbožnosti.

Včera som bol ukrižovaný spolu s Kristom, dnes som s ním oslávený; včera som zomieral spolu s ním, dnes sa s ním vraciam do života; včera som bol s ním pochovaný, dnes s ním vychádzam z hrobu.

Nuž, prinesme obety tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych! Azda si myslíte, že hovorím o zlate, striebre, vzácnych látkach, ligotavých a vzácnych kameňoch, o pominuteľnej pozemskej matérii, ktorá zostane tu dolu a jej väčšia časť patrí ničomníkom a tým, ktorí sú otrokmi pozemských vecí a kniežaťa tohto sveta? Nie! Prinesme ako obetu samých seba – najvzácnejší poklad pre Boha a Bohu najviac podobný! Vráťme obrazu Boha v nás to, čo mu patrí, uznajme svoju dôstojnosť, uctievajme model, pochopme význam tohto tajuplného sviatku a účel Kristovej smrti!

Staňme sa ako Kristus, pretože Kristus sa stal ako my! Staňme sa kvôli nemu bohmi, pretože on sa stal kvôli nám človekom! Kristus vzal na seba to horšie, aby nám dal to lepšie. Stal sa chudobným, aby sme sa my skrze jeho chudobou stali bohatými. Vzal na seba podobu služobníka, aby sme my dostali slobodu. Ponížil sa, aby sme my boli povýšení. Nechal sa pokúšať, aby sme my zvíťazili. Nechal sa potupiť, aby nás oslávil. Zomrel, aby nás zachránil. Vystúpil na nebesia, aby pritiahol k sebe tých, ktorých hriech ťahal k zemi. Kiežby sme dali a obetovali všetko tomu, ktorý sa obetoval ako výkupné a zmierenie! No nijaký dar nebude cennejší než vlastná osoba, pokiaľ pochopila toto tajomstvo a kvôli Kristovi sa stala všetkým, čím sa on stal kvôli nám.  

Gregoriou tou Theologou Logos eis to Pascha kai eis ten bradyteta, in Gregorio di Nazianzo. Tutte le orazioni. A cura di Claudio Moreschini, Milano 2000.

Michelangelova štúdia k zmŕtvychvstaniu. Foto: wikimedia

Na záver ešte pár viet o živote a význame autora preloženej homílie. Doslov pripravil a text preložil o. Ján Krupa.

Kto je Gregor Teológ?

Svätý Gregor (cca. 300 (?) alebo už 300-390) bol synom svätého Gregora, biskupa v meste Nazianz v Kapadócii (4 km severozápadne od dnešnej tureckej dediny Bekarlar (predtým Nenezi)).

Počas štúdií v Aténach sa spriatelil na celý život so spolužiakom Bazilom Veľkým (Oratio 43,13), ktorý ho po tom, čo sa v roku 370 stal kapadóckocézarejským arcibiskupom, zapriahal do svojich cirkevno-politických akcií.

Vysokovzdelaný a citlivý Gregor po celý svoj život trpel napätím medzi utiahnutým životom a pôsobením na verejnosti. Keď ho jeho otec v roku 361 (?) vysvätil za kňaza pre cirkevnú obec v Nazianze, Gregor zutekal.

V roku 372 Bazil vysvätil Gregora za biskupa v Sasime, no Gregor do tohto úradu nikdy nenastúpil. Po otcovej smrti (374) Gregor nejaké obdobie spravoval eparchiu Nazianz. V roku 379 sa stal biskupom malej nicejskej komunity v Konštantínopole a v roku 381 nešťastným predsedom Konštantínopolského koncilu. Počas koncilu sa zriekol predsedníctva i biskupského úradu (Oratio 42) a stiahol sa na rodinné hospodárstvo Arianz pri Nazianze.

Cirkevná politika a „teológia ulice“ boli Gregorovi veľmi vzdialené. Jeho silnou stránkou bol rétoricky dokonalý výklad teologických poznatkov. Ten sa mu podaril hlavne v dogmatických rečiach (Orationes 27-31, tzv. Teologické reči). V jasných formuláciách Gregor bránil božstvo Svätého Ducha (Oratio 12,6) a kládol základy pre vydiferencovanie kristologického pojmoslovia v 5. storočí (Epistolea 101-102 adresované Kledoniovi; Epistola 202, tzv. Teologické listy). Ostatné reči oslavujú cirkevné sviatky a svätých. Nájdeme medzi nimi aj pohrebné prejavy a prejavy proti cisárovi Juliánovi Odpadlíkovi, nechýbajú ani prejavy na osobné príležitosti.

Gregorovo básnické nadanie sa vyslovilo v jeho poetickom diele: Carmina dogmatica, moralia, historica. Medzi historickými básňami sa nachádza aj 1949 veršov De vita sua, ktoré patria do dejín autobiografie. Od Gregora sa zachovalo 245 listov, väčšinou osobného obsahu, no poskytujú cenné informácie o jeho dobe a predstavujú pekné svedectvá o literárnej kultúre ich autora.

Obsah jeho diela vyniesol Gregorovi čestný titul „Teológ“. Elegantná vonkajšia forma obstarala spisom kresťanskej teológie pevné miesto vo svete vzdelávania v neskorom staroveku.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo