Pravoslávni veriaci slávia Veľkú noc

Pravoslávni veriaci slávia Veľkú noc

Ilustračné foto – TASR/František Iván

Pravoslávni veriaci vo svete i na Slovensku dnes slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete slávia Veľkú noc. Starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci, ktorého sa východné kresťanské cirkvi pridržiavajú, sa podľa tajomníka tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Petra Soroku odlišuje od toho, ktorý používa západné kresťanstvo.

Pravoslávna Veľká noc sa slávi až po židovskom Pesachu

Okrem rokov, kedy tento najväčší sviatok cirkevného roka oslavujú všetci kresťania spoločne, prichádzajú podľa jeho slov i roky, kedy medzi západnou Veľkou nocou a východnou Paschou je až niekoľkotýždňový rozdiel.

"Dôvod je pomerne prozaický. Západné kresťanské spoločenstvá sa pri výpočte dátumu Veľkej noci striktne pridržiavajú pravidla, že to má byť najbližšia nedeľa po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca. Pravoslávne cirkvi a väčšina kresťanských spoločenstiev Východu na základe tradície, pripisovanej prvému všeobecnému snemu, ktorý sa konal v roku 325 nášho letopočtu v Nicei k týmto dvom požiadavkám, jarnej rovnodennosti a splnu mesiaca pripájajú ešte tretiu – kresťanská Veľká noc môže byť až po židovskom Pesachu. Keďže ten podľa židovského lunárneho kalendára tohto roku vyvrcholil v sobotu (7.4.), až v nedeľu pravoslávni kresťania po celom svete začínajú oslavy sviatku Veľkej noci – Christovho Vzkriesenia," uviedol Soroka.

Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú podľa neho charakteristické kajúcne bohoslužby, Veľká noc prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien.

Prečítajte si aj
Vykúpenie v pravoslávnej tradícii Zdieľať

"Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná takzvaná Utreňa Vzkriesenia, ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali – rôzne druhy mäsa, vajcia či syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha," doplnil Soroka.

Ako dodal, okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari – napríklad takzvaná oblievačka či šibačka na Veľkonočný pondelok.

Blahodatný oheň privezú pravoslávnym veriacim z Božieho hrobu v Jeruzaleme 

Blahodatný oheň, symbolický pred pravoslávnou Veľkou nocou, prinesú dobrovoľníci na Slovensko z Chrámu Vzkriesenia v Jeruzaleme. Oheň pravoslávnemu patriarchovi schádza z neba už niekoľko storočí v sobotu pred slávením Veľkej noci. TASR o tom informoval tajomník tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Peter Soroka.

"Podľa historických údajov sa počiatky schádzania ohňa datujú do roku 162, keď sa počas bohoslužieb v Jeruzaleme minul v chrámových lampách olej a tie sa napriek tomu samé zapálili," priblížil Soroka. Podľa jeho ďalších slov je zaujímavosťou, že oheň prvé minúty po zídení vôbec nepáli. "Ľudia si ho prikladajú k tvári alebo naň kladú ruky a vôbec sa nepopália," priblížil. 


Pravoslávni veriaci zapaľujú sviečky v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme počas obradu zapálenia Svätého ohňa 7. apríla 2018. Foto - TASR/AP

Jednotlivé miestne pravoslávne cirkvi posielajú špeciálne lietadlá po oheň do Jeruzalema, ktorý schádza okolo 13. hodiny, a potom si ho v rámci štátu rozvážajú na všetky strany. Týmto ohňom sa v chrámoch zapaľujú sviečky a lampy počas veľkonočných sviatkov. "Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku zabezpečuje prinesenie ohňa z Jeruzalema skupina dobrovoľníkov, ktorí poň cestujú na letisko do rumunského mesta Satu Mare," povedal Soroka. Odtiaľ ho distribuujú do rôznych kútov nielen východného Slovenska, kde žije väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku, ale aj do Bratislavy, Komárna, Trnavy a ďalších miest západného aj stredného Slovenska.

Každý rok sa ráta aj s možnosťou, že svätý oheň z neba nezíde. "Existujú proroctvá, že v roku, keď oheň nezíde, sa má narodiť Antikrist a koniec sveta bude blízko," uzavrel Soroka.

Zázrak zostúpenia Svätého ohňa prilákal do Jeruzalema tisíce pravoslávnych

Tisíce pravoslávnych veriacich z celého sveta sa v sobotu Jeruzaleme zúčastnili na zázraku zostúpenia Svätého ohňa, ktorý sa každoročne odohráva v Chráme Božieho hrobu na oslavu Ježišovho zmŕtvychvstania a je tradičným vyvrcholením pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Informovala o tom agentúra AP.

Prečítajte si aj
Veľká noc skorých kresťanov Zdieľať

Rituál sa vždy začína okolo poludnia, keď do chrámu vstúpia izraelskí predstavitelia, symbolizujúci Rimanov z Ježišovej doby. Vnútri vojdú do edikuly (menšia sakrálna stavba), kde sa podľa tradície nachádza Ježišov hrob, a skontrolujú, či v nej nie je nič, čím by bolo možné zapáliť oheň. 

Keď vylúčia možnosť podvodu, edikulu zapečatia. Až potom vstúpi do hrobky jeruzalemský patriarcha s dvoma zväzkami nezapálených sviec. Keď opäť vyjde, sviečky horia - veriaci to považujú za zázrak - a svetlo je odovzdané patriarchom arménskej a koptskej cirkvi a potom aj zhromaždeným veriacim.

Kým pravoslávni veriaci považujú zapálenie Svätého blahodatného ohňa za zázrak, katolícka cirkev ani protestanské cirkvi ho neuznávajú. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo