Veľká noc je vo svojej podstate apoštolská

Veľká noc je vo svojej podstate apoštolská

Ilustračné foto: wikimedia.org

Veľká noc je taký veľký sviatok a jej význam je taký úžasný, že Cirkev od nás žiada, aby sme ju nielen slávili, ale ju aj prežívali počas celého jedného obdobia.

Akoby jedna nedeľa nestačila, najprv slávime „dokonalý“ týždeň nedieľ v tomto veľkonočnom týždni a potom vynásobíme tento dokonalý počet sedem dokonalým počtom a dostaneme celú dĺžku tohto obdobia, ktoré siaha až po Päťdesiatnicu (ako nazývajú Turíce či Letnice gréckokatolíci, pričom toto číslo dostaneme, keď budeme podľa starovekého zvyku rátať štyridsaťdeväť dní inkluzívne).

Možno sa vám pôst zdal príliš dlhý. Predpokladám však, že väčšine z nás ide smútok a skrúšenosť lepšie než radosť a nádej. Ako sa nám podarí prežiť bez ochabnutia kresťanskú Veľkú noc až do 20. mája? Stačí jednoduché rozhodnutie: nájdite si iných kresťanov a dohodnite sa s nimi, že sa budete každý deň zdraviť starobylým pozdravom: „Kristus vstal z mŕtvych!“ – „Naozaj vstal z mŕtvych!“ Alebo si do tohto podniku priberte za spoločníčku samotnú Máriu a na poludnie sa modlite alebo spievajte „Raduj sa, nebies kráľovná“.

Toto obdobie lepšie pochopíme, a vďaka tomu azda i lepšie prežijeme, keď si ho porovnáme s iným, vianočným obdobím. Vtelenie a Umučenie sú dve veľké udalosti v dejinách ľudstva. Obe sa spájajú v obeti svätej omše: prvé tajomstvo sa skutočne sprítomňuje v premenených spôsoboch, druhé v oddelení tela a krvi. A predsa sú tieto sviatky a obdobia veľmi odlišné.

Veľký piatok je aj sviatkom narodenia Cirkvi. Okrem toho je i sviatkom nášho prijatia do Cirkvi ako Máriiných detí: „Hľa, tvoja matka“. Všetko sú to „rodinné“ sviatky. Zdieľať

Vianoce sú akoby sviatkom sveta, kým Veľká noc je napriek všetkej svojej verejnej pompe liturgie veľkonočného rána a kráse veľkonočného odevu sviatkom Cirkvi. Svet veľmi rád slávi vianočné obdobie, len si trochu pletie dátumy. Slávi toto obdobie pár týždňov vopred. Dokonca aj keby nebolo vzájomného obdarúvania sa, ktoré je tak očividne atraktívne pre obchod vo svete, každému sa páči spev kolied kráľovskému dieťaťu v jasliach či prísľub uzmierenia medzi Bohom a človekom.

Svet však nepozná veľkonočné obdobie. Svet akoby cítil, že má jar, aspoň v severných krajinách, a preto nepotrebuje žiadne sviatky nadprirodzenej proveniencie. Správne úsilie kresťanstva privlastniť si pohanské symboly jari bolo celkovo neúspešné. V súčasnosti vidíme, že svet sa už posunul na golfový turnaj Masters a na začiatok bejzbalovej sezóny. A už sa teší na opekačky a grilovačky počas Dňa obetí vojny (posledný májový pondelok).

Veľká noc však nie je v prvom rade pre svet: je pre Cirkev. Tá napokon pri Pánovom narodení ešte nebola. Toto tajomstvo malo svedkov, ktorí boli vybraní zo sveta akoby náhodne. A títo svedkovia potom nemali žiaden úrad či úlohu. Mudrci sa vrátili do svojej krajiny, pastieri sa vrátili na svoje polia a naďalej pásli ovce. Evanjelista Marek dokonca ani nezaraďuje Pánovo narodenie do svojho evanjelia.

Príbeh o narodení sa mohol stratiť, a pre kresťanské učenie to nemusela byť žiadna zásadná strata. Zaiste, Mária skúmala tieto udalosti, „uchovávala ich vo svojom srdci“ a premýšľala o nich. Určite bola zdrojom ostatných evanjelistov, no vo svojej úlohe v podstate ako Matky kontemplatívneho života Cirkvi.

Cirkev sa však zrodila z umučenia, pričom svedkovia zmŕtvychvstania boli vopred vybraní a pre tento úrad pripravovaní. Dá sa pochopiť, že chceme predstavovať evanjelium ako zamerané na každého. Žijeme v časoch krehkého ega a cítime, že ostatní celkovo túžia po prijatí a potvrdení. A predsa je Zelený štvrtok aj výročím založenia kňazstva. Je to sviatok nového prikázania, ktoré môže úmyselne zachovávať len Kristov nasledovník.

Veľký piatok je aj sviatkom narodenia Cirkvi. Katechizmus veľmi krásne hovorí: „Ako bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama, tak sa Cirkev zrodila z prebodnutého srdca Ježiša Krista zosnulého na kríži.“ Okrem toho je i sviatkom nášho prijatia do Cirkvi ako Máriiných detí: „Hľa, tvoja matka.“ Všetko sú to „rodinné“ sviatky.

Keby sa Ježiš zjavil všetkým ľuďom, ako to robieval počas svojho verejného účinkovania, najprv by ich ohromil, no potom by ho znovu zavrhli. Len niekoľko ľudí poznalo Ježiša tak dobre, aby mali istotu, že tento vzkriesený človek je ten istý, ktorý bol umučený. Zdieľať

Pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, vždy je záhadou, prečo sa náš Pán zjavil takmer výlučne svojim nasledovníkom: „Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil.“ (Sk 10, 40)

Kardinál Newman vo svojej duchaplnej kázni o tomto probléme („Svedkovia zmŕtvychvstania“) vraví, že Boh si určite vybral ten najlepší spôsob. Keby sa Ježiš zjavil všetkým ľuďom, ako to robieval počas svojho verejného účinkovania, najprv by ich ohromil, no potom by ho znovu zavrhli. Len niekoľko ľudí poznalo Ježiša tak dobre, aby mali istotu, že tento vzkriesený človek je ten istý, ktorý bol umučený. A azda najdôležitejšie je, že Boh mal v úmysle šíriť radostnú zvesť „prostredníctvom svojich blízkych priateľov.“ (kurzíva u Newmana)

Zmŕtvychvstanie je teda tajomstvom v prvom rade zjaveným Cirkvi a prijatým Cirkvou. Veľká noc je tak vo svojej podstate apoštolský sviatok. Nedá sa sláviť bez súčasného slávenia apoštolskej tradície. Preto sa naši protestantskí bratia, ktorí to druhé nemajú, občas pokúšajú spraviť z viery vo vzkriesenie vec forenzného dôkazu.

Vo vzťahoch so svetom môžu byť kresťania občas v pokušení nejaký ten krok vynechať. Vo svojej knihe o druhom vatikánskom koncile Zdroje obnovy vtedajší krakovský arcibiskup Karol Wojtyla povedal, že základná otázka koncilu znie: Ecclesia, quid dicis de teipsa? („Cirkev, čo hovoríš sama o sebe?“)

Odpoveď koncilu vyrastá z Veľkého týždňa. Vo veľkonočnom období nemôžeme spraviť nič lepšie než sa opäť zamilovať do Cirkvi a stať sa väčšmi apoštolskými.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi.

Pôvodný text: Easter Is Fundamentally Apostolic.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo