VATIKÁNSKA SEDMA: Nová encyklika a dvaja noví svätí pápeži

V piatok bola zverejnená prvá encyklika Františkovho pontifikátu s názvom Lumen fidei (Svetlo viery). Pápež tiež podpísal dekréty, ktorými dal voľný priechod kanonizácii dvoch svojich predchodcov.

Ako už bolo dávnejšie avizované, prvá encyklika pápeža Františka je venovaná problematike viery (český preklad tutu). V 60 článkoch a štyroch kapitolách prechádza nielen „históriou“ svedkov viery od Abraháma cez Mojžiša až po Pannu Máriu, ale rozoberá aj špecifické prostredia, v ktorom sa viera odovzdáva, najmä cirkev a rodinu. Pri predstavovaní dokumentu v piatok dopoludnia uviedol kardinál Marc Ouellet, že ide o „pilier, ktorý chýbal v trilógii Benedikta XVI. o božských cnostiach“.

Jeden podpis, dvaja autori

Spolu s Alessandrom Specialem z portálu Vatican Insider možno potvrdiť, že z celého textu silno cítiť autorský podiel Benedikta XVI. Nejde len o tradičné témy, akou je relativizmus spomínaný najmä v druhej kapitole, ale aj o početné citáty a odkazy na sv. Augustína alebo nemecky píšucich filozofov: Nietzscheho (čl. 2), Bubera (čl. 13), Wittgensteina (čl. 27) a Schliera (čl. 30). V citačnom aparáte sú zahrnutí aj sv. Tomáš Akvinský, sv. Bonaventúra, Origenes, Rousseau či Dante. František vyslovene zdôrazňuje, že prvotný koncept encykliky pripravil jeho predchodca a že on sám „prevzal jeho vynikajúce dielo a pridal niekoľko vlastných príspevkov“ (čl. 7).

Zdieľať

Svätým bez zázraku

Pri stretnutí s kardinálom Angelom Amatom, prefektom Kongregácie pre kauzy svätých, schválil František promulgáciu dekrétov, vďaka ktorým budú pápežom Jánovi Pavlovi II. a Jánovi XXIII. priznané tituly svätých. Zároveň zvolal konzistórium kardinálov, ktoré by sa malo kanonizáciami zaoberať. Presný dátum stanovený nebol, hoci Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice nevylúčil, že obe slávnosti by mohli prebehnúť súčasne, a to ešte do konca tohto kalendárneho roka.

Na účely svätorečenia je potrebné uznanie druhého vedecky nevysvetliteľného zázraku. Zatiaľ čo v prípade poľského pápeža sa udialo na jeho príhovor zázračné uzdravenie, čo nedávno potvrdila lekárska aj teologická komisia, kauza Jána XXIII. ostáva bez takéhoto „potvrdenia“ svätosti kandidáta. Hovorca Lombardi však uviedol, že otázkou, či je na kanonizáciu naozaj potrebný druhý zázrak, sa už zaoberajú teologickí experti.

Zaujímavosťou je, že Ján XXIII. mohol byť svätorečený už dávno, a to dokonca bez beatifikácie a bez pápežovho rozhodnutia. Píše o tom profesor cirkevných dejín Giuseppe Alberigo vo svojej knihe „Stručné dejiny II. vatikánskeho koncilu“ (Brno: Barrister & Principal, 2008, s. 121-122, 131). Uvádza, že v mesiacoch medzi tretím a štvrtým zasadaním koncilu prichádzali návrhy, aby pápeža, ktorý cirkevný snem zvolal a krátko na to zomrel, vyhlásil za svätého samotný koncil, ako to bývalo zvykom počas prvých kresťanských storočí. Malo ísť „o akt piety voči koncilovému pápežovi, ale aj o záväzok vernosti, súvisiaci s líniou pokroku a obnovy, ktorú on sám vytýčil“ (s. 131). Jánov nástupca Pavol VI. však nebol takémuto postupu naklonený a vízia sa napokon nerealizovala. Jána XXIII. beatifikoval Ján Pavol II. 3. septembra v Jubilejnom roku 2000. On sám bol blahorečený svojím nástupcom Benediktom XVI. 1. mája 2011.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: vaticaninsider.lastampa.it

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo