Gréckokatolícki biskupi upozornili na prenasledovanie kresťanov

Gréckokatolícki biskupi upozornili na prenasledovanie kresťanov

Prešovský arcibiskup metrobolita Ján Babjak. Foto - TASR/Milan Kapusta

O aktuálnom dianí na kresťanskom Východe informuje Ján Krupa.

Gréckokatolícki biskupi upozornili na prenasledovanie kresťanov

Na mimoriadne utrpenie kresťanských bratov, ktorí sú nútení opustiť svoju vlasť pre prenasledovanie a vojnové konflikty, upozornili 25. apríla 2018 vo východomaďarskom Debrecíne zídení biskupi gréckokatolíckej cirkvi krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

„S rastúcim politickým vplyvom Vyšehradskej štvorky, aj my, gréckokatolícki biskupi týchto krajín, chceme zdôrazniť dôležitosť pomoci týmto núdznym, pričom sme za zachovanie kresťanskej identity európskych krajín. Zasadzujeme sa za to, aby týmto kresťanským bratom a sestrám boli dané možnosti dôstojného ľudského prijatia a života, ktorý znamená predovšetkým možnosť návratu do vlastnej krajiny, kde by vo vlastnom prostredí mohli žiť a chrániť svoju identitu...,“ vyhlásila štvorica biskupov, medzi ktorými bol aj prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak. 

Vyhlásenie gréckokatolíckych biskupov nájdete v plnom znení tu

Výročie stretnutia svätca a sultána

Menší bratia františkáni pôsobiaci v Istanbule sa pripravujú na 800. výročie historického stretnutia svätého Františka z Assisi a sultána Malika al-Kamila, ku ktorému došlo v roku 1219 v Damiette v Egypte. Usilovne pracujú na posilňovaní dialógu s moslimami a židmi v metropole na Bospore.

Už v roku 2004 vtedajší generálny minister menších bratov františkánov José Rodriguez Carballo založil v Istanbule Medzinárodné bratstvo pre dialóg, ktoré nadväzuje na skúsenosť svätého Františka. Assiský svätec počas piatej križiackej výpravy kázal pred sultánom a ohlasoval vieru v trojjediného Boha a Ježiša Krista ako vteleného Božieho Syna.

Bratstvo založené pre ekumenický a medzináboženský dialóg má hlavné sídlo v konštantínopolskej farnosti Svätá Mária Draperis, ktorá bola založená už v roku 1584. „Keďže dnes len málo obyvateľov Istanbulu je katolíckych, tak všetko, čo bratia povedia a žijú, sa dotýka sféry dialógu: od jednoduchej práce až po duchovnú a teologickú výmenu. Sunnitskí moslimovia, alaviti a súfijské bratstvá sú najdôležitejšími partnermi v dialógu, no máme aj vynikajúce vzťahy s pravoslávnymi a reformovanými kresťanskými obcami,“ referoval františkánsky páter Eleuthere Makuta, ktorý vedie Medzinárodné bratstvo pre dialóg.

V Istanbule sa nachádza najstaršie vyobrazenie svätého Františka. Pochádza z freskového cyklu z doby Latinského cisárstva (1204 - 1261) v kaplnke Chrámu Theotokos Kyriotissa (dnešná mešita Kalenderhane). Tento freskový cyklus sa teraz uchováva v Archeologickom múzeu v Istanbule.

Maďarsko podporí obnovu kostolov v Libanone

Maďarská republika daruje v tomto roku 1,5 milióna eur na obnovu chrámov v Libanone. Vyhlásil to maďarský štátny vicesekretár Szilveszter Bus minulý týždeň počas oficiálnej návštevy v Libanone na stretnutí s maronitským patriarchom kardinálom Becharom Boutrosom Raiom v jeho sídle v Bkerké pri Bejrúte.

Prečítajte si aj
Orbánov záväzok: Dva milióny eur pre sýrske cirkvi ročne Zdieľať

Cieľom Busovej návštevy Libanonu bolo zozbierať aktuálne informácie o situácii kresťanských spoločenstiev v cédrovej republike a v susedných štátoch. Maďarsko má záujem o posilnenie prítomnosti kresťanov na Blízkom východe, zdôraznil Bus. Jeho krajina sa považuje za kresťanskú európsku krajinu, ktorá je ukotvená vo viere a chce uchovať tradičné hodnoty, myslenie, mentalitu a životný štýl kresťanskej kultúry.

Szilveszter Bus tlmočil maronitskému patriarchovi oficiálne pozvanie na oslavy svätého Štefana v auguste tohto roka. Kardinál Rai prisľúbil, že pri tejto príležitosti pricestuje do Maďarska.

Neutíchajú úsilia o nezávislosť ukrajinského pravoslávia od Moskvy

Napriek ruským varovaniam ukrajinský parlament žiada nezávislosť miestnej pravoslávnej cirkvi od Moskvy. Ukrajinskí poslanci podporili 19. apríla 2018 s 268 proti 36 hlasom list ukrajinského prezidenta Petra Porošenka konštantínopolskému ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi. V ňom Porošenko prosí čestnú hlava byzantského pravoslávia, aby uznala za autokefálnu (samostatnú) pravoslávnu cirkev na Ukrajine.

Nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi od Moskvy je „záležitosťou národnej bezpečnosti a našej obrany v hybridnej vojne“ proti Rusku, povedal Porošenko v prejave v parlamente. „Kremeľ považuje Ruskú pravoslávnu cirkev za hlavný nástroj ovplyvňovania Ukrajiny.“

Naproti tomu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a Ruská pravoslávna cirkev kritizovali hlasovanie ukrajinského parlamentu. „Iniciatívy smerujúce k rozdeleniu cirkvi môžeme len ťažko podporiť a uvítať,“ reagoval Peskov.


Ruský prezident Vladimir Putin sa prežehnáva v pravoslávnom chráme. Foto - TASR/AP

V dôsledku vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa pravoslávna cirkev v tejto krajine rozštiepila. Od tej doby zápasia Ukrajinská pravoslávna cirkev podliehajúca Moskovskému patriarchátu a Kyjevský patriarchát založený v roku 1992 o mocenskú prevahu na Ukrajine.

Bartolomej a vyše tucet autokefálnych pravoslávnych cirkví oficiálne uznáva len Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá má na Ukrajine mnohé farnosti. Aj kvôli konfliktu s Ruskom sa na Ukrajine ozývajú stále silnejšie hlasy za pravoslávnu cirkev nezávislú od Moskvy.

Prečítajte si aj
Usmernenie pre ukrajinskú autokefáliu Zdieľať

Porošenko navštívil v polovici apríla 2018 ekumenického patriarchu v Istanbule a agitoval za samostatnú ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Z Kyjeva bolo počuť, že už v máji by Bartolomej mohol rozhodnúť o otázke autokefálie pre Ukrajinu. S ohľadom na Moskvu sa ekumenický patriarcha vyhýba Kyjevskému patriarchátu.

Vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Ilarion Alfejev zareagoval, že Konštantínopolský patriarchát nemôže sám rozhodovať o autokefálii cirkví. Ukrajinská iniciatíva stroskotá. „Sme jedna cirkev, zrodená v Kyjeve,, zdôraznil metropolita.

Okolo 70 percent zo 45 miliónov Ukrajincov sa hlási k pravosláviu. Podľa prieskumov cirkev požíva najväčšiu dôveru v krajine.

Albánsko speje do Európskej únie

Vietor do chrbta pre Európskou komisiou nedávno odporúčané začatie prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom prichádza teraz od náboženských spoločenstiev prítomných v Albánsku. V spoločnom vyhlásení zverejnenom 21. apríla 2018 sa čelní predstavitelia katolíckej, evanjelickej a pravoslávnej cirkvi, ako aj moslimského a bektašského spoločenstva, vyslovili za pristúpenie Albánska do Európskej únie.

„Veríme, že sloboda prejavu a náboženská sloboda, rodina, mier a solidarita sú hodnotami, na ktorých je založená aj naša spoločnosť, ktorá sa usiluje o to, aby bola súčasťou európskej rodiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Od roku 2014 je Albánsko oficiálnym prístupovým kandidátom do Európskej únie.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza: „Naša cesta do Európy, do ktorej prirodzene patríme, je teraz skutočnosťou a želaním nášho ľudu. Zakladajúci otcovia albánskeho štátu, medzi nimi aj klerici našich náboženských spoločenstiev, boli presvedčení o tejto prináležitosti. Takisto náboženskí vodcovia Albánska minulosti nikdy nespochybňovali európske povolanie Albáncov, povolanie k slobodnej spoločnosti, v ktorej môže každý uplatňovať svoje práva, vrátane základného práva praktizovať náboženstvo.“

Náboženské spoločenstvá naliehali na väčšie úsilia o reformu justície kvôli boju proti korupcii a chudobe v Albánsku, lebo: „My Albánci sme súčasťou Európy.“  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo