Najväčší problém balkánskeho pravoslávia vstúpil do novej fázy

Najväčší problém balkánskeho pravoslávia vstúpil do novej fázy

Veriaca sa dotýka fresky počas omše v kostole svätého Dimitrija 9. apríla 2012 v Skopje. Foto - TASR/AP

Macedónska pravoslávna cirkev sa za pomoci titovského komunistického režimu v roku 1967 jednostranne odtrhla od srbského patriarchátu.

Macedónska pravoslávna cirkev sa za pomoci titovského komunistického režimu v roku 1967 jednostranne odtrhla od srbského patriarchátu, preto ostatné autokefálne pravoslávne cirkvi dodnes neuznali jej samostatnosť.

Svätý synod Konštantínopolského ekumenického patriarchátu sa pod vedením patriarchu Bartolomeja 30. mája 2018 zaoberal situáciou macedónskej cirkvi. Podnetom bola žiadosť macedónskej cirkvi o obnovenie historickej Ochridskej archieparchie, čo podporil aj macedónsky premiér Zoran Zaev v liste ekumenickému patriarchovi.

V tlačovej správe o zasadnutí Svätého synodu sa uvádza, že vo Fanare sa budú zaberať touto otázkou „za rešpektovania nedotknuteľných kánonických ustanovení“ a „výsad Ekumenického patriarchátu“.

Cirkevní pozorovatelia vidia súvis medzi novým pokusom Skopje a úsiliami macedónskeho premiéra urovnať spor s Aténami okolo názvu krajiny, aby Macedónsko dostalo „zelenú“ na prijatie do NATO a EÚ. Proti používaniu názvu Macedónsko touto bývalou juhoslovanskou republikou Grécko argumentovalo tým, že Macedónsko by si tak mohlo uplatňovať nárok na rovnomennú grécku provinciu.

Na samite EÚ v Sofii 17. mája 2018 bolo síce oznámené, že Zaev sa dohodol s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom v otázke názvu štátu, no v každom prípade je v súčasnosti nejasné, či Grécka pravoslávna cirkev zmierni svoje dosiaľ ostré odmietania akéhokoľvek kompromisu so Skopje v otázke názvu krajiny.

Prečo to neklape medzi cirkvami?

Apelom na Konštantínopol vyložilo macedónske cirkevné vedenie poslednú kartu. V posledných mesiacoch vznikol dojem, že Skopje sa usiluje dosiahnuť kánonický základ svojej existencie orientáciou na Bulharskú pravoslávnu cirkev. No vyvinulo sa to inak. Kameňom úrazu bolo 1000. jubileum Ochridskej archieparchie (neskôr dokonca patriarchátu) 27. - 28. mája 2018. Nielen v macedónskom, ale aj v bulharskom národnom príbehu zohráva toto jubileum centrálnu rolu.

Najvyšší predstaviteľ Macedónskej pravoslávnej cirkvi arcibiskup Štefan (Veljanovski) pozval do Ochridu vrcholné osobnosti štátu a cirkvi z Bulharska. No Svätý synod v Sofii 15. mája 2018 rozhodol väčšinou hlasov prítomných biskupov, že nevyšle delegáciu do Ochridu.

Sekretár Svätého synodu russký metropolita Naum (Andonov Dimitrov) vysvetlil, že bulharská cirkev sa nevzdáva svojho kánonického nároku na Ochridskú archieparchiu. Vyslanie bulharskej cirkevnej delegácie by implicitne znamenalo uznanie macedónskeho nároku na ochridské dedičstvo. Ďalej si treba uvedomiť, že uznanie macedónskej cirkvi len bulharskou cirkvou by vyvolalo ďalšiu schizmu v pravoslávnom svete.


Macedónsky pravoslávny arcibiskup Štefan na fotografii z roku 2006. Foto - TASR/AP

Zástupca promacedónskej frakcie, plovdivský metropolita Nikolai (Metodiev Sevastianov) 23. mája 2018 verejne pripomenul, že Ekumenický patriarchát označil bulharskú cirkev za „prvorodenú dcéru“ medzi slovanskými cirkvami. Bulharská cirkev síce nemôže udeliť autokefáliu, no zaiste môže konzultovať „mladšie sesterské cirkvi“ v regióne.

Dvadsiateho štvrtého mája 2018 (11. mája podľa juliánskeho kalendára), na sviatok slovanských apoštolov Cyrila a Metoda, prišli prvý raz spoločne k Cyrilovmu hrobu v rímskej bazilike svätého Klimenta oficiálne štátne delegácie zo Sofie a Skopje, ktoré viedli premiéri Bojko Borisov a Zoran Zaev. Také niečo tu dosiaľ nebolo. V obidvoch delegáciách boli prítomní aj pravoslávni biskupi. No nekonala sa spoločná božská liturgia pri Cyrilovom hrobe, pretože bulharskí hierarchovia nemohli koncelebrovať s Macedónčanmi, ktorí sú autokefálnymi cirkvami oficiálne považovaní za schizmatikov.

Všetko sa začalo v novembri minulého roka

Začiatkom novembra 2017 Macedónska pravoslávna cirkev vyhlásila v oficiálnom liste sofijskému patriarchátu, že je pripravená akceptovať Bulharskú pravoslávnu cirkev ako „materskú cirkev“, keď Sofia predtým oficiálne uzná „autokefáliu“ macedónskeho pravoslávia. Následne Svätý Synod v Sofii 27. novembra 2017 rozhodol, že podnikne všetko, aby sa dosiahla „normalizácia“ kánonickej situácie macedónskej cirkvi.

Dvadsiateho prvého decembra 2017 skutočne došlo k zasadnutiu bulharsko-macedónskeho výboru po tom, čo už 11. decembra 2017 vzbudilo pozornosť vyslanie bulharského biskupa Sionija (Radeva) na oslavy 15 mučeníkov z Tiberiopolisu v macedónskej Strumici. Na oslavách bol prítomný aj macedónsky premiér Zoran Zaev. Biskup Sionij prečítal pozdravné posolstvo bulharského patriarchu Neofita, ktoré macedónski cirkevní zástupcovia prijali veľmi priaznivo. Veľkú neľúbosť vyvolalo v Konštantínopole, Aténach a Belehrade to, že plovdivský metropolita Nikolai potom vo februári 2018 sprevádzal bulharského prezidenta Rumena Radeva počas návštevy macedónskych kláštorov.

Postoj sofijského Svätého Synodu ostro kritizoval nielen Belehrad, ale aj v Atény. Srbskej cirkvi išlo nielen o udalosti z roku 1967, ale aj o situáciu srbskej pravoslávnej metropólie Ochrid a jej arcibiskupa Jovana (Vraniskovského), ktorý bol dlhé roky prenasledovaný macedónskymi úradmi, ba skončil aj vo väzení. Právny spor trvajúci pätnásť rokov sa skončil 16. novembra 2017 rozsudkom v neprospech Macedónskej republiky. Európsky súdny dvor pre ľudské práva konštatoval porušovanie práva na zhromažďovanie a združovanie a obmedzovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva.


Macedónsky pravoslávny kostol sv. Andreja zo 14.storočia. Foto - TASR/Renáta Minová

Ekumenický patriarcha Bartolomej od počiatku odmietal viacnásobné oznámenia bulharského patriarchu Neofita, že jeho cirkev chce podporiť úsilia macedónskej cirkvi o celopravoslávne uznanie. Jasne to povedal už 7. januára 2018, keď patriarcha Neofit prišiel na posviacku opraveného bulharského „Železného chrámu“ (Hagios Stefanos) v Istanbule. Na zasadnutí Svätého Synodu Konštantínoposlej cirkvi 7. až 9. februára 2018 bolo počínanie bulharskej cirkvi v súvislosti so schizmatickou macedónskou cirkvou označené za „nekánonické“. Podľa Bartolomeja si Sofia musí uvedomiť, že „materskou cirkvou všetkých balkánskych národov“ je Konštantínopol. Ani pri zvyčajnej poveľkonočnej návšteve macedónskeho prezidenta Gjorga Ivanova vo Fanare neprejavil ekumenický patriarcha ochotu pristúpiť na želanie Skopje.  

Historické korene sporu okolo macedónskej cirkvi

Ochrid ako biskupský stolec siaha do ranokresťanského obdobia. Veľmi prekvital od konca 9. storočia v Bulharskej ríši ako jedno z dôležitých centier staroslovienskeho písomníctva. V roku 976 cár Samuel povýšil Ochridskú archieparchiu na patriarchát. Ale už v roku 1018 bola Bulharská ríša začlenená do Východorímskej ríše (Basileia ton Romaion) a z patriarchátu sa stala „autokefálna archieparchia“. Po dobytí Konštantínopolu v roku 1204 križiakmi sa Ochrid stal znovu bulharským, potom gréckym a napokon srbským.

Na základe lojality voči osmanským vládcom mohli ochridskí arcibiskupi budovať svoju jurisdikciu v 16. storočí. V roku 1520 bol zlikvidovaný srbský patriarchát Peć a jeho eparchie boli odovzdané Ochridu. Avšak v roku 1557 za srbského veľkovezíra Mehmeda Sokolovića došlo k obnoveniu patriarchátu Peć. Až do likvidácie v roku 1767 mala Ochridská archieparchia deväť metropólií a päť eparchií. V 16. a 17. storočí sa Ochrid uchádzal o podporu Viedne a Ríma, v prvej polovici 17. storočia štyria ochridskí arcibiskupi uzavreli krátkodobé únie s Rímskou cirkvou. V roku 1767 osmanskí mocipáni rozhodli o likvidácii ochridskej archieparchie, jej eparchie boli odovzdané Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu.  

Ako reakcia sa formovalo bulharské národné hnutie, ktoré sa usilovalo o cirkevnú nezávislosť od Konštantínopolu. V 19. storočí sa vyostril tento konflikt. V roku 1870 bola nariadením (fermanom) sultána vytvorená vlastná Bulharská pravoslávna cirkev, ktorú mal viesť exarcha sídliaci v Konštantínopole. Podľa článku 3 sultánovho nariadenia zvoleného exarchu musel potvrdiť sultán a ekumenický patriarcha. Podľa článku 4 mal exarcha spomínať meno patriarchu na bohoslužbe. Podľa článku 7 mal naďalej odoberať od patriarchu myro (matériu pre myropomazanie/birmovku).

Až do balkánskych vojen 1912/1913 bulharský exarchát zahŕňal 23 eparchií v Bulharsku, Trácii a Macedónsku. Keď prvý exarcha Antim I. v roku 1872 vyhlásil nezávislosť od Ekumenického patriarchátu, pravoslávna synoda zvolaná do Konštantínopolu vyhlásila tento exarchát za schizmatický a obvinila ho z herézy „filetizmu“ (štiepenie cirkvi na základe nacionalizmu). Až v roku 1945 Ekumenický patriarchát obnovil po tlakom Ruskej pravoslávnej cirkvi cirkevné spoločenstvo s Bulharskou pravoslávnou cirkvou. 

V ťažkých sporoch („macedónskych víroch“) druhej polovice 19. storočia a v prvých rokov 20. storočia na území ovládanom v tej dobe ešte Osmanmi bolo politicky mimo pochýb, že slovanskí obyvatelia Macedónska sú Bulharmi. V priebehu balkánskych vojen sa však severné Macedónsko stalo srbským, južné gréckym. Aj po prvej svetovej vojne Sofia išla dôsledne ďalej za svojím cieľom „oslobodiť“ územia pri Vardare a tento cieľ dokázala krátkodobo dosiahnuť ako spojenec nacistického Nemecka v rokoch 1941 až 1944. Vytvorenie macedónskeho národa potom bolo iniciatívou vodcu juhoslovanských komunistov Josipa Broza Tita. Až v roku 1999 Sofia formálne uznala existenciu macedónskeho národa a macedónskeho jazyka. Dodnes existujú v Bulharsku prúdy, ktoré nechcú akceptovať samostatný macedónsky národ. 

Článok bol pôvodne publikovný v plnej verzii na stránke rakúskej nadácie Pro Oriente.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo