Myslí si, že tento svetový šampionát nebude patriť Nemecku. Je zvedavý, aké formy presingu budú jednotlivé mužstvá uplatňovať a aké bude ich postprepresingové správanie. Hovorí, že slovenský národný tím má veľkú šancu prejsť generačnou obmenou bez vážnych problémov, vysvetľuje tiež, prečo používa cudzie slová a akému futbalu najviac fandí. Futbalový komentátor a analytik Ladislav Borbély. 

Budete majstrovstvá sveta sledovať doma alebo v Rusku? 

Budem doma, lebo netúžim ísť do Ruska. 

Prečo? 

Lebo nemám rád tú krajinu. Zhnusili mi ju už v mojom detstve. Pokiaľ tam bude nejaké spolukomentovanie a budem na to určený, tak to budem rešpektovať. Ale netúžim tam ísť. Nemám rád tú ich falošnosť a potemkinovský prístup. Bol som pred časom v Soči na konferencii Európskej únie trénerov. Keď som sa pozrel z hotela, tak som na mori videl dvesto plachetníc. Pekne to vyzeralo. Večer tam boli opäť, aj ráno. Boli to makety. Pekná ilustrácia toho, ako to tam funguje. 

Už ste stavili na víťaza majstrovstiev? 

V živote som nestávkoval. Niekoľkokrát som pre stávkové kancelárie urobil na požiadanie svoj tip, ale to je všetko. Keď ste tréner, tak žijete len svojím mužstvom a existuje pre vás len jednotka. A keď hráte vonku, tak, samozrejme, iba dvojka. 

Ako to odhadujete, vyhrá niekto z okruhu tradičných favoritov alebo dávate šancu nejakému prekvapeniu? 

Je tu skupina prirodzených favoritov, teda krajín, ktoré sú schopné vychovať hráčov, ktorí hrajú v špičkových kluboch. Z tohto pohľadu tradičné bašty futbalu, ako Brazília, Argentína, Nemecko či Španielsko, budú mať určite čo povedať. Potom je tam také malé stádo čiernych koní. Medzi nimi sú dve mužstvá, ktoré mám futbalovo rád a fandím im, sú to Chorváti a Belgičania.

„Každý vidí iba Brazíliu a Argentínu, ale ja by som nepodceňoval ani Uruguaj či Kolumbiu.“ Zdieľať

Belgičania sú presne v tom štádiu, keď by mali výsledkovo potvrdiť prognózy, ktoré sa s nimi už dlhší čas spájajú. Že ide o jedno z najtalentovanejších mužstiev. Tieto dve mužstvá by mohli zamiešať kartami. Majú na to tímovú aj personálnu výbavu. Veľa ich hráčov hrá v špičkových kluboch.

Čo im doteraz chýbalo? 

Potvrdenie tejto ambície. Ambíciu môže mať kdekto, keď ju však nepotvrdíte, tak to zostáva v rovine teórie. Ďalším výborným tímom sú Portugalci. Aj keď často nehrajú pekne, dokážu hrať veľmi pragmaticky a efektívne. Majú na to hráčsku výbavu. Či už je to v obrane Pepe, cez stredovú formáciu, kde je Moutinho či mladý Carvalho, vpredu André Gomes či Cristiano Ronaldo, čo sú silní hráči do koncovky.

Potom je tu silný juhoamerický tábor. Každý vidí iba Brazíliu a Argentínu, ale ja by som nepodceňoval ani Uruguaj či Kolumbiu. To sú veľmi silné mužstvá, ktoré majú hráčov v špičkových kluboch. 

Môže prekvapiť nejaké africké mužstvo? 

To ešte nejakú chvíľu nehrozí. Na africkom kontinente je veľa špičkových futbalistov, ktorí, keď sú zaradení do európskeho taktického konceptu, môžu sa výrazným spôsobom presadiť. Ale nie som presvedčený, že nejaké africké mužstvo by sa mohlo dostať ďalej ako do štvrťfinále. 

Problémom je taktika? 

To by som netvrdil. Zoberme si také Maroko, s ktorým sme nedávno hrali. Taktiku mali veľmi dobre zvládnutú. Afriku musíme rozdeliť na sever a juh. Veľa neobrúsených hráčskych diamantov je na juhu, ale sever – Alžírsko, Maroko, Tunisko –, to sú krajiny, kde už fungujú európske koncepty. Maroko má francúzskeho trénera. Potom je tu Nigéria, kde môžu vždy traja, štyria hráči zažiariť, ale neverím, že to žiarenie bude trvať dlhšie ako po štvrťfinále. 

Čo je potom problém? 

Stred a juh Afriky má problémy organizačného a infraštrukturálneho charakteru. Tiež mentalita, tieto mužstvá majú problém s dodržiavaním určitých konceptuálnych vecí. 

A ázijské mužstvá? Mnohé tieto krajiny v posledných rokoch veľa investujú do futbalu. 

Takí Číňania môžu investovať aj raz toľko, ale bude im ešte dlho trvať, aby sa na medzinárodnej úrovni presadili. Zatiaľ investujú hlavne do nákupu európskych hráčov pre svoju ligu, čo je hlavne marketing a príležitosť pre týchto hráčov si zarobiť. Ale časom sa to, samozrejme, môže odraziť aj v kvalite. Potom je konglomerát arabských štátov, z ktorých žiadny nemá na to, aby sa dostal zo skupiny. Podobne to platí aj pre Austráliu a Oceániu. 

Aký futbal možno na majstrovstvách sveta očakávať? Pragmatický alebo kreatívny? 

Je to turnaj. Budú to tiež iné majstrovstvá, ako boli tie, keď tam bolo iba šestnásť mužstiev. Dnes je tridsaťdva mužstiev, teda nemôžeme čakať pravidelné výborné zápasy v skupinách. Vo futbale platí pravidlo, že slabšie mužstvo môže so silným uhrať dobrý výsledok v jednom zápase z desiatich. Nejakú futbalovú nádheru v skupinovej časti neočakávam. Určite tam budú kvalitné zápasy, napríklad keď sa stretnú Španieli s Portugalcami. Ale tiež tam určite bude fungovať malá turnajová aritmetika.

Keď si zoberieme skupinu, v ktorej je Španielsko, Portugalsko, Maroko a Irán, tak iný postupujúci ako Španielsko a Portugalsko by bol senzáciou, ktorú neočakávam. Potom aj pre nich by bolo najlepšie, keby sa ich vzájomný zápas skončil remízou. Od pragmatických Španielov a ultrapragmatických Portugalcov nemožno čakať nejakú krásu, keď im bude stačiť výsledok nula nula. 

Oproti majstrovstvám v Brazílii či v Južnej Afrike očakávate nejaký posun v štýle hry? 

Prirodzená evolúcia futbalu neprebieha na takýchto šampionátoch. Tá sa deje na najvyššej klubovej úrovni. V Lige majstrov či na Copa Libartadores, kde hrajú kluby, pretože tie určujú vývojové trendy. Nie reprezentačné mužstvá. Tie sa iba snažia zachovať to, čo bolo na klubovej úrovni, ale v novej konštelácii.

V reprezentácii sa stretnú kvalitní hráči z viacerých klubov, ale tréner im už nedáva nejaký nový koncept. To je nezmysel. Snaží sa ich prednosti dať do nejakého herne eklektického celku. Národný tréner, samozrejme, má svoj koncept, ale ten musí prispôsobiť materiálu, s ktorým pracuje. To znamená, že on sa prispôsobuje hráčskej typológii, nie hráči jemu. Do klubu sa kupujú hráči „na mieru“, ktorí pasujú do klubovej filozofie. 

„Pre nemecký tím môže byť kontraproduktívne, že napriek mnohým kvalitným hráčom sa úroveň tímovej synergie nemusí premietnuť do efektívnej  formy.“ Zdieľať

Samozrejme, že aj na majstrovstvách sa objavia niektoré herné trendy či vývojové tendencie. Ja osobne som zvedavý, akú mieru hernej proaktivity, aké formy presingu budú jednotlivé mužstvá uplatňovať a aké bude ich postprepresingové správanie.

Čo to presne znamená?

V rámci evolúcie taktiky sme sa posunuli k tomu, že už nestačí nasadiť presing. To už musí vedieť každé mužstvo. Už nestačí byť len herne reaktívny, ale byť aj vo fáze bez lopty proaktívny. Keď to nevie, tak na medzinárodnej úrovni nemá šancu. Dôležité však je, čo bude po presingu. Ako sa bude správať, aké má schémy, automatizmy, ako je rezistentné na presing. To nám ukazujú mužstvá ako Real Madrid, ktorý má obrovský potenciál odolávať presingu a úspešne hrať pod presingom.

Ktorá reprezentácia je v tejto postpresingovej fáze najlepšia? 

To sa uvidí teraz. Samozrejme, tie mužstvá, ktoré majú hráčov z tých najlepších klubov a dobre zapracujú na ich súčinnosti, sú o krok vpredu. Keď v anglickom mužstve bude Harry Kane, Delle Ali a Eric Dier, tak vieme, že tam je nejaká presingová os, ktorá bude používať ten model, ktorý má zaužívaný  z Tottenhamu od Pocchettina. V tomto sú možnosti reprezentačných trénerov limitované. 

Nehrozí teda ani konfrontácia európskej disciplinovanosti a latinsko-americkej hravosti?

Jasné, že áno. Len to nebude mať také vyhranené kontúry ako na klubovej scéne. Chytrý tréner sa snaží vlastnosti hráčov čo najlepšie využiť a tú eklektickú skladačku urobiť tak, aby bola čo najefektívnejšia. Diváci však určite nemôžu čakať takú vysokú kvalitu, aká je v klubovom futbale. To nie je možné. O to viac, že v dnešnom taktickom trende sú vysoko sofistikované taktické formy, ktoré sa za krátky čas len veľmi ťažko dajú vniesť do mužstva. Pokiaľ tam už neboli prinesené z klubovej úrovne. Účasťou bloku hráčov, ktorí to robia na klubovej úrovni, sa tento proces transferu urýchli.

Ktorí z hráčov majú najväčšie šance stať sa hviezdami majstrovstiev? 

V minulosti som bol vždy trochu skeptický k Brazílčanom, ale toto budú majstrovstvá, na ktorých sa môžu dostať veľmi ďaleko. Majú vyvážené mužstvo. Z hľadiska formácií. Majú silné individuality, ale cítiť z nich aj tímovosť. Majú zároveň dobrého trénera, ktorý dokáže vyselektovať spôsob hry tak, aby čo najlepšie vyhovoval výsledku, hernému zámeru aj kvalitám hráčov.

Som zvedavý aj na Argentínu. Tréner Sampaoli na to, aby presadil ten štýl hry, ktorý robil s Čile, potrebuje veľa času. Nie som si istý, či sa tie hviezdy budú vedieť s týmto konceptom rýchlo identifikovať. Sampaoli je veľmi silný z pohľadu rukopisu, ale jeho štýl je veľmi náročný na súčinnosť. Z tohto pohľadu som skeptický.

A čo európske mužstvá?

Myslím, že Nemcom tento turnaj patriť nebude. Majú obrovský hráčsky potenciál, ale to môže byť aj problém. Je tam strašne veľa hráčov, ktorí by mohli byť reprezentantmi, ale nie sú. Poviem vám to na príklade. Leroy Sané je podľa mňa jeden z piatich najlepších krídelníkov na svete. Vďaka lokomočnej rýchlosti, schopnosti technicky sa presadiť, ísť do kombinácie, zakončenia a priamočiarej hre na bránu. Navyše, mal fantastickú sezónu, bol jedným z ťahúňov Manchestru City, ktorý jasne dominoval v jednej z najťažších ligových súťaží. 

Je mi záhadou, že sa takýto hráč nedostal do výberu 23 hráčov Nemecka. Na druhej strane vidím hráčov ako Thomas Müller, ktorý je tradičný reprezentant, a preto sa mi zdá, že tu išlo o konzervatívny výber v zmysle – ten už zažil majstrovstvá, bol v reprezentácii, vezmeme ho.

Lenže presne toto môže byť pre nemecký tím kontraproduktívne, že napriek mnohým kvalitným hráčom sa úroveň tímovej synergie nemusí premietnuť do efektívnej  formy.

Čo Španieli? Nehrozí im niečo podobné? 

Je pravda, že niektorí hráči sú tam ešte z majstrovského tímu v Afrike, niekoľko nosných hráčov odišlo, ale majú aj nových hráčov. Predsa len, španielska liga prináša obohatenie a tréner si môže z nej vybrať široký repertoár hráčov. Čiže môže to byť výhoda, ale aj nevýhoda, o čom som hovoril pri Nemcoch. 

Hendikepom bude bezpochyby aj výmena trénera Lopeteguiho na poslednú chvíľu, ktorá je z hľadiska zásahu do tímu neakceptovateľná, i keď etické dôvody k tomuto zásahu sú jednoznačné, a relevantným spôsobom sa môže prejaviť najmä po postupe zo skupiny vo vyraďovacej fáze turnaja, keď absencia pôvodného coacha už bude zreteľná.

Aj Francúzi majú silné mužstvo.

Áno, ale niečo mi pri nich vadí, len to ešte neviem presne definovať. Nie sú stopercentní v obrannej fáze. Majú veľa kvalitných stredových hráčov, ktorí ale nemusia do seba optimálne typologicky pasovať, a skvelých útočníkov. No aj na základe majstrovstiev Európy si myslím, že v rozhodujúcich zápasoch nie sú schopní potvrdiť optimálny výkon vzhľadom na svoje možnosti. 

Rusi sú doma, na Eure však veľkú dieru do sveta neurobili. Majú šancu zamiešať kartami? 

U mňa určite nie. Videl som ich hrať asi tri zápasy v Pohári konfederácií, drvivú väčšinu hráčov majú z ruskej ligy, čo je priemerná ligová súťaž, ktorá vyhovuje domácim typom hráčov, ktorí iste majú aj svoj potenciál, ale aj mentálne a herné osobitosti, ktoré z hľadiska medzinárodnej konfrontácie nemusia byť dostatočné na dobrý výsledok. 

Navyše, myslím si, že domáce prostredie bude na nich pôsobiť kontraproduktívne, systematicky znižovať ich výkonnosť. Maximum pre Rusov bude postúpiť zo skupiny.

Veľa ľudí považuje slovenskú reprezentáciu za najlepšiu, akú si pamätajú. Čo nám chýbalo, že sme sa nedostali na tieto MS?

Tiež si myslím, že máme veľmi dobrú reprezentáciu, ktorá by bola v súčasnej konštelácii konfrontovateľná so svetom. Myslím si, že by sme mali na postup zo skupiny. 

Prečo sme nepostúpili?

Príliš veľa zápasov sme prehrali. Navyše, rozbroje medzi hráčmi a zväzom v otázke prémií boli veľmi zle načasované. Bolo to v čase, keď sme prehrali doma s Angličanmi, ani raz sme nevystrelili na bránu, potom sme prehrali v Slovinsku, keď sme mali premiešanú zostavu pre absenciu viacerých hráčov.

Tréner Kozák musí pracovať s limitovanou skupinou najlepších hráčov. Joachim Löw má k dispozícii 40 špičkových hráčov a pri ich výbere má stres. Jano Kozák môže počítať s 13 až 14 hráčmi, ku ktorým môže pribudnúť ďalších 5 až 6 hráčov – a finito. 

„Keď už máme nastavené kultúrne vzorce tak, že pejoratívum nemôžeme používať, i keď je nosičom fantastických emócií, tak prečo by sme nepoužívali cudzie slová, keď nie sú zakázané?“ Zdieľať

Takisto je kľúčové, aby boli v reprezentácii hráči zo zahraničných líg. Aj keby išlo o náhradníka v Bundeslige, tak je to pre nášho trénera lepšia voľba ako hráč zo slovenskej ligy. Lebo keď sa pozrieme na domácu súťaž, tak to by nedopadlo dobre. Veď naše kluby už koncom júla nie sú v žiadnych medzinárodných súťažiach. Čo tiež o niečom svedčí. 

Ako by sa podpísal na kvalite reprezentácie prípadný odchod Marka Hamšíka do Číny? 

Určite by to malo výrazný vplyv. Hamšík je herný líder tohto mužstva, určuje jeho herné smerovanie, je rozhodujúcim faktorom pri väčšine útočných sekvencií. Dnes sa k nemu pridáva Stano Lobotka, ktorý vyletel ako kométa. Aj v španielskej La Lige ukázal, že je to hráč, ktorý prekročil parametre slovenského futbalu. Keď sa k nemu pridá Škriniar a ešte Duda, tak to môže byť výrazný faktor, ktorý pomôže trénerovi Kozákovi preklenúť generačný prechod.

Takže vo futbale nám na rozdiel od hokeja nehrozí generačná diera? 

Myslím, že nie. Vďaka tomu, že sa objavila silná a aj úspešná 21-tka a v nej hráči, ktorí sa presadili i v seniorskej reprezentácii, kde sú nie radovými členmi, ale lídrami. Minimálne o Škriniarovi a Lobotkovi to platí. 

Bude to ale stačiť na udržanie súčasnej kvality?

Predovšetkým Duda musí hrávať a, samozrejme, tí, čo sme ich spomínali, musia byť doplnení ďalšími hráčmi. Vývoj nemôže zastať. Škriniar, Duda, Lobotka sú dobrá východisková pozícia, ale musia sa k nim pridať ďalší štyria až piati, aby to malo reálne kontúry. Aby bol generačný prerod bezbolestný, prirodzený a pri zachovaní akej-takej kvality. 

Prísľubom je aj brankár Dúbravka.

Martin Dúbravka v Anglicku presvedčil. Keby sa takéto niečo podarilo ešte ďalším hráčom, náš národný manšaft by sa bezbolestne mohol generačne prebudovať. 

A útok? 

Zatiaľ je jednočlenný. Adam Nemec čoraz častejšie presviedča, že je dobrou voľbou trénera Kozáka. Pre ten typ futbalu, ktorý chce hrať slovenský národný tím, je Adam Nemec ideálnym človekom v útoku. Uhrá telom veľa lôpt, aj chrbtom bráni a vie ísť do koncovky. V našej lige sa možno črtá mladý Samuel Mráz, ale to je predčasné, nevyskúšané. Vo futbale na najvyššom leveli to môže byť zradné, možno dá v našej lige aj 20 gólov, ale v reprezentácii už nemusí byť strelecky taký efektívny.

Titulujú vás ako futbalového analytika. Čo to znamená a ako sa ním človek stane? 

Najideálnejšie je, keď niekto hral futbal a potom sa z neho stane tréner. Musím však upozorniť na jednu vec: profesionálny hráč a profesionálny tréner sú dve absolútne odlišné povolania. Za istých okolností môže hráčska kariéra trénerovi pomôcť. 

No ak si hráč myslí, že môže byť len tak trénerom, je na omyle. Lebo na trénovanie potrebuje nielen odborné vedomosti, ale hlavne prerod v hlave, zmenu optiky.

Ako pristupujete k analyzovaniu futbalu? Ako sa pripravujete? 

Mám dve formy sledovania futbalu. Prvé je tzv. konzumné, pri tom si niekedy aj pospím. Zrazu počujem gól, tak sa preberiem a pozerám ďalej. 

No a potom sú normálne pozerania, keď si vytypujem cez víkend dva zápasy. Mám pri sebe zošit a sledujem hráčov, robím si poznámky, lebo reálne herné situácie a herný kontext je neopakovateľný a prinesie také konštelácie, že keby sa človek nad tým len teoreticky zamýšľal, tak k nim nemôže dôjsť. Až konkrétna situácia vás donúti položiť si otázku, či to hráč dobre riešil, ako to mal riešiť, a vtedy to treba zalgoritmizovať, urobiť štandardné riešenie. 

Chodíte aj na futbalové zápasy?

Chodím na slovenskú ligu, aj komentovať. Niektoré zápasy boli solídne. Ukázalo sa, že v prvej šestke tímov sa do poslednej chvíle hralo o pohárovú Európu.

Chodíte aj do zahraničia?

Chodil som tiež na zápasy do Maďarska, do Čiech, párkrát som bol v Rakúsku a sem-tam idem aj na anglickú ligu. 

Keď vás pozvú do štúdia komentovať konkrétny zápas, nejako špeciálne sa pripravujete?

Najradšej mám, keď sa v piatok dozviem, že v stredu idem do štúdia Ligy majstrov. V takom prípade si pozriem cez víkend konkrétne ligové zápasy a film toho manšaftu mi zostáva v hlave. Viem to dať potom do súvislostí plus mám svoje poznámky.

Súčasťou vášho štýlu je, že používate pri komentovaní a analyzovaní veľa cudzích slov. Prečo to robíte?

Lebo existujú. Prečo by sme ich teda nemohli používať? Ja by som napríklad sem-tam použil rád aj pejoratívum, lenže rigidné sociálno-kultúrne vzorce správania to neumožňujú.

Pri ktorých hráčoch najviac?

To sa vždy ukáže v kontexte hry. Každý by zbadal, ktorému to patrí. Podľa mňa možno použiť niekedy aj neštandardné, expresívne slová na vyjadrenie štandardných situácií. 

Nemali ste pri tých cudzích slovách spätnú väzbu, že tomu ľudia nerozumejú?

Ani nie. Dokonca poznám nie príliš erudovaných ľudí, čo s tým nemali žiadny problém. Myslím si, že keď už máme nastavené sociálne a kultúrne vzorce tak, že pejoratívum nemôžeme používať, i keď v športovom kontexte by sa malo používať, lebo je nosičom fantastických emócií, tak prečo by sme nepoužívali cudzie slová, keď nie sú zakázané?

Používate ich aj bežne?

Sem-tam. Záleží na situácii. Je to aj vec improvizácie, veľmi situačné. Tým, že som študoval psychológiu a trénerstvo, tak som sa oboznámil s odbornou terminológiou, a nie je mi cudzia. Tak prečo by som ju nepoužíval? 

Jedna vec sú však vaše cudzie slová, ale potom viete ponúknuť aj bonmoty typu „mali dieru v obrane, že by tam mohlo pristáť aj Apollo 14“. 

(Smiech.) Áno, to hrali Brazílčania proti Nemcom, bolo tam zlé priestorové krytie a absolútne zlá pozičná hra. To bolo prvé, čo mi napadlo.

… alebo „Nemci prilievajú bavorské pivo do holandského kakaa“.

To sú prvotné asociácie. Ako chlapec som vyrastal na holandskom kakau. Záleží aj, v akom prostredí sa človek formoval, čo používal v druhej signálnej sfére. Druhá signálna sféra ponúka dobré predpoklady, aby bol človek dostatočne kreatívny. No záleží aj na nálade. Niekedy je taký na h... futbal, že nemám chuť ani nič hovoriť.

Ale musíte…

Presne tak. Niekedy sa človek dostane úplne do varu, naposledy keď hral Liverpool a Manchester City, bol som úplne vo vytržení. To isté v Paríži. Boli sme s Marcelom Merčiakom v Saint-Denis a komentovali zápas Eura Španielsko – Taliansko. Čo predvádzali Taliani, to nebola moderna, ale rovno akadémia vied defenzívnej hry. Zožrali tých Španielov aj s trenkami. 

Ale potom sú zápasy, kde sa človek vyslovene potí, aby niečo povedal. Pokiaľ je herný prejav dostatočne epický, viem sa okolo toho točiť. A spontánne naskakujú aj pointy.

Ale keď je to prázdne a nuda, je to trápenie. „Das ist eine Flasche leere,“ povedal raz Trapattoni ako tréner Bayernu, keď chcel nahnevať hráča Strunza, že je sprostý ako „prázdna fľaša“. A presne tak, keď je futbal prázdny, je to zlé.

Sú potom momenty, keď sa nezdržím. Raz jeden klub tak zle hral, že ma musel Marcel Merčiak brzdiť, lebo som sa dostal skoro až k funkcionárom. 

To u nás bežne komentátori asi nezvyknú. 

V tomto sme trochu škrupulózni. Aj pri Petrovi Saganovi. Keby som ho ja komentoval, tak neviem, aké superlatívy by som používal, aj keby nevyhral. Vedieť sa nadchnúť a takisto, keď je zle, tak by človek najradšej ukázal tú zlosť a negatívne nastavenie. U nás sa stále žiada miernosť, striedmosť, my sme taký holubičí národ. Nám keď niekto nas... na hlavu, tak nás budú v škole učiť, aby sme sa mu pekne poďakovali. 

Čomu sa ešte okrem komentovania venujete? 

Pred rokom som dopísal trilógiu o presingu. Sú to štyri knihy plus DVD. Pracovali sme na tom tím ľudí z Rakúska i Čiech. Je to o histórii, teórii a tréningu presingu. Vyjde to v nemeckom nakladateľstve Mayer & Mayer, druhom najväčšom športovom vydavateľstve na svete. Dokonca aj v anglickom vydaní a možno aj v španielskom. 

Čiže tréner Kozák dostane darček? 

Myslím, že Janko toto nepotrebuje. On má jasno v taktických veciach. Možno je aj lepší taktik, než si myslíme. My na Slovensku máme totiž problém aj s toleranciou. Keď niekto spravil niečo zlé, treba to povedať. Keď dobré, zase pochváliť. No keď už niekto pre krajinu niečo spravil, treba byť k nemu tolerantný.

Napríklad som nepochopil, keď ľudia pískali a skandovali na Roba Vitteka. Pritom spravil, čo sa dalo, napríklad na MS v Afrike. Toto sú miesta, kde nám chýbajú kultúrne vzorce, ako sa správať. 

Človek sa nevie na internete dopátrať, aký je váš obľúbený klub.

Je ich viacero. Kedysi to bol Arsenal, dnes sa mi páči súčasný Real Madrid. A pre štýl trénera Jürgena Kloppa aj Liverpool. Pripomína mi to, čo Klopp stváral s Borussiou Dortmund, teda istý heavy-metal futbal. 

To je čo? 

Absolútna dominancia, lietanie zo strany na stranu, rýchlosť, vášeň pre hru, vzrušenie, totálny gegenpresing, nabehané kilometre, veľa emócií. Taký futbal sa mi páči. 

Foto: Pavol Rábara