Macron prijal cirkevný titul, ktorý Hollande aj Mitterand odmietli

Macron prijal cirkevný titul, ktorý Hollande aj Mitterand odmietli

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v utorok dopoludnia stretol s pápežom Františkom a popoludní prijal titul čestného protokanonika Kapituly sv. Jána v Lateráne.

Dlhé a srdečné. Takto hodnotia talianske médiá historicky prvé stretnutie pápeža Františka s francúzskym prezidentom Macronom.

Kým s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a bývalým americkým prezidentom Barackom Obamom diskutoval pápež 50 minút, s Macronom strávil bezmála hodinu. Naopak, na súčasného šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa mu stačilo necelých 30 minút.

Do Apoštolského paláca so sebou Macron priviedol početnú delegáciu. Okrem prezidentovej manželky Brigitte a ministrov vnútra a zahraničia zahŕňala aj viacero významných osobností. Napríklad exponentov katolíckeho prostredia Xaviera Emmanuelliho a Veronique Fayetovú, sociológa Dominiquea Woltona, ktorý je autorom knižného rozhovoru s pápežom Františkom, filozofa Remiho Braguea či novinárku a spisovateľku Caroline Pigozziovú, ktorá sa venuje náboženským témam a je aj autorkou rozhovoru so súčasným pápežom, ktorý vyšiel v Paris Match.  

Z komuniké, ktoré zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice, nevyplývajú žiadne výnimočné témy, o ktorých by sa pápež s Macronom rozprávali. Nezvyčajnými boli skôr Macronove gestá – pri rozlúčke s pápežom ho pohladil po tvári, objal a pobozkal.

Daroval mu tiež zriedkavé vydanie Františkovej obľúbenej knihy – Denník vidieckeho farára od Georgesa Bernanosa.

Na obe strany

Je známe, že Macron je katolíkom, hoci nepochádza z nábožensky založenej rodiny. Krst prijal až v 12 rokoch, keď študoval na gymnáziu spravovanom jezuitmi. Počas štúdia filozofie istý čas pôsobil ako asistent významného kresťanského filozofa Paula Ricoeura. Neskôr sa však vyhlasoval za agnostika.

Veľkú pozornosť vzbudilo Macronovo tohtoročné vystúpenie na sympóziu organizovanom francúzskymi biskupmi v College de Bernardins v Paríži, kde vyzval k intenzívnejšej prítomnosti katolíkov vo verejnom živote.

Svoju otvorenosť katolíckemu prostrediu deklaroval aj prijatím titulu čestného protokanonika Kapituly sv. Jána v Lateráne, ktorý si prevzal po stretnutí s pápežom Františkom.

Odovzdanie titulu sa odohralo v Lateránskej bazilike, kde ho prijal z rúk vikára Rímskej diecézy a designovaného kardinála Angela De Donatisa počas krátkej liturgickej slávnosti. Nechýbala modlitba, čítanie zo Svätého písma, odovzdanie kópie lateránskeho kríža a predstavenie sochy francúzskeho kráľa Henricha IV.

„Prítomnosť hlavy Francúzskej republiky podčiarkuje vôľu našej krajiny prehĺbiť so Svätou stolicou vzťahy priateľstva, porozumenia a dôvery,“ vyhlásil v ďakovnej reči prezident Macron.

Prečítajte si aj
Macronov nálet na francúzsky sekularizmus Zdieľať

Počas neskoršieho stretnutia s francúzskymi médiami však nezabudol zdôrazniť, že aj keď sú princípy cirkvi jasné a známe, rovnako to platí aj o princípoch sekulárnej spoločnosti. „Musíme vedieť zosúladiť princíp života a princíp slobody ženy nakladať s vlastným telom,“ uviedol Macron, v ktorého krajine práve v týchto mesiacoch prebieha rozsiahla diskusia o novelizácii bioetickej legislatívy.  

V rámci jednodňovej návštevy Vatikánu, počas ktorej sa nestretol so žiadnym talianskym štátnym predstaviteľom, si našiel čas aj na prijatie zástupcov Komunity sv. Egídia pomáhajúcej utečencom prichádzajúcim do Európy.

Čo za titul to dostal

Titul čestného protokanonika Kapituly sv. Jána v Lateráne automaticky prináleží všetkým najvyšším predstaviteľom Francúzska. Udeľuje sa na počesť francúzskeho kráľa Henricha IV., ktorý v roku 1604 konvertoval z kalvinizmu na katolícku vieru.

Kapitule kanonikov pri Bazilike sv. Jána v Lateráne zároveň daroval benediktínske opátstvo Clairac na juhozápade Francúzska, za čo sa mu kanonici odvďačili nielen sochou, ale aj pridelením čestného titulu.

Nie všetci prezidenti piatej Francúzskej republiky (od roku 1958) sa však rozhodli túto poctu prijať. Okrem Macronovho predchodcu Francoisa Hollanda ju odmietli aj Francois Mitterand a George Pompidou. Práve on bol jediným prezidentom piatej republiky, ktorý do Vatikánu nikdy nezavítal.   

Naopak, titul čestného protokanonika si prevzali Charles De Gaulle, Valery Giscard d´Estaing, Jacques Chirac aj Nicholas Sarkozy.

Foto – TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo