Ekumenický patriarchát sa nikdy nezriekol svojich kánonických práv na Ukrajine

Ekumenický patriarchát sa nikdy nezriekol svojich kánonických práv na Ukrajine

Aj v tomto starobylom moldavskom chráme zazneli zvony na pamiatku obetí stalinizmu. Foto - wikimedia

Štyri správy z kresťanského Východu.

Ekumenický patriarcha Bartolomej opätovne zdôraznil, že Konštantínopolská cirkev ako „materská cirkev“ sa musí usilovať o jednotu pravoslávia na Ukrajine, pretože pravoslávna cirkev na Ukrajine vďačí za svoj krst misionárskej aktivite Konštantínopolu.

Aj v iných prípadoch - Bartolomej uviedol výslovne Jeruzalem, Cyprus a Albánsko - Ekumenický patriarchát vzhľadom na svoje „kánonické práva“ a „pastoračnú starosť“ spolupracoval pri riešení ťažkých a komplexných problémov, povedal ekumenický patriarcha 1. júla 2018 pri zádušnej bohoslužbe za zosnulého pergského metropolitu Evangelosa (Galanisa) v Pamfýlii.

Pri týchto úsiliach vždy išlo o „dobro Božieho ľudu“ a „uchovanie celopravoslávnej jednoty“. V duchu „pravdy v láske“ sa Konštantínopolská cirkev aj dnes angažuje za „definitívne vyriešenie“ cirkevných problémov na Ukrajine. 

Niekoľko dní po stretnutí s biskupskou delegáciou autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu si Bartolomej osvojil Moskvou odmietanú interpretáciu ukrajinských cirkevných dejín, ako ju predstavil emeritný metropolita Ioannis (Zizioulas) na stretnutí s ukrajinskými biskupmi: Nesmieme zabudnúť, že Konštantínopol nikdy a nikomu neodstúpil svoje „kánonické teritórium“ na Ukrajine.

V 17. storočí bolo pripustené moskovskému patriarchovi právo vysviacať kyjevského metropolitu pod podmienkou, že voľba tohto metropolitu sa uskutoční zhromaždením kňazov a laikov kyjevského cirkevného územia a že meno ekumenického patriarchu sa bude spomínať v bohoslužbách na prvom mieste.

Bartolomej výslovne pripomenul, ako tomos vyhlásenia autokefálie pravoslávnej cirkvi v Poľsku v roku 1924 ukazuje, že oddelenie Kyjevskej metropólie a jej podliehajúcich pravoslávnych eparchií v Poľsko-litovskom štáte od Konštantínopolu a ich podriadenie „Moskovskej cirkvi“ nezodpovedalo „legálnym cirkevno-právnym predpisom“. Ani nebolo dodržané to, čo bolo kedysi dohodnuté ohľadom plnej cirkevnej nezávislosti kyjevského metropolitu.

Tridsiateho júna 2018 trojčlenná biskupská delegácia z Ekumenického patriarchátu, ktorá pozostávala z emeritného metropolitu Ioannisa (Zizioulasa), parížskeho metropolitu Emmanuela (Adamakisa) a smyrnianskeho metropolitu Bartolomeja (Samarasa), navštívila rumunského pravoslávneho patriarchu Daniela (Cioboteu). Verejnosti bolo oznámené len to, že sa intenzívne diskutovalo o otázke ukrajinskej cirkvi.

Ukrajinský prezident navštívil srbského patriarchu

Diplomatické úsilia o autokefáliu pre pravoslávnu cirkev na Ukrajine pokračujú. Tretieho júla 2018 prijal srbský patriarcha Irinej v Belehrade ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Patriarcha si váži postoj kyjevskej vlády voči z pohľadu Srbska autonómnej provincii Kosovo a Metochia, pretože Ukrajina nikdy neuznala samozvanú Kosovskú republiku. Irinej ocenil tiež ochotu ukrajinského prezidenta pomôcť pri opätovnej výstavbe srbských svätýň v spomenutej provincii. Patriarcha zároveň zdôraznil, že pamätá v modlitbe na mier na Ukrajine. Dúfa, že by tam všetky problémy mohli byť vyriešené „mierovými prostriedkami férovým spôsobom“.  


Ukrajinský prezident Petro Porošenko a jeho manželka Maryna Porošenková počas veľkonočnej pravoslávnej bohoslužby v katedrále Sv. Volodymyra v Kyjeve. Foto - TASR/AP

Srbská pravoslávna cirkev má odmietavý postoj voči Porošenkovým úsiliam vytvoriť s pomocou Ekumenického patriarchu autokefálnu ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá by bola úplne nezávislá od Moskvy. A toto hlavne kvôli zjavným paralelám s Macedónskou pravoslávnou cirkvou, ktorá sa v roku 1967 s politickou pomocou titovskej komunistickej vlády jednostranne oddelila od Srbského pravoslávneho patriarchátu, ale aj preto, lebo zasahovanie politikov do cirkevných otázok protirečí pravoslávnemu kánonickému právu.

Na druhej strane Kyjev má dobré body v očiach Belehradského patriarchátu kvôli svojmu prosrbskému, resp. protialbánskemu postoju v konflikte okolo Kosova a Metochie.

V Moldavsku spomínali na obete stalinizmu   

V Moldavsku zvonili v piatok 6. júla 2018 od 10. hodiny celých desať minút všetky zvony v pravoslávnych chrámoch na pamiatku obetí stalinských represálií. V mnohých moldavských chrámoch sa v spomenutý deň slúžila zádušná bohoslužba za moldavské obete stalinizmu.

Šiesty júl bol vyhlásený v Moldavsku za „Národný smútočný deň“ v súvislosti s deportáciami a inými druhmi prenasledovania v stalinskej dobe.

Podľa slov Valentíny Sturcovej, predsedníčky Združenia bývalých politických väzňov, v stalinskom období bolo z Moldavska deportovaných viac ako 90-tisíc osôb. Vyskytli sa tri deportačné vlny: v júni 1941, v júli 1949 a v apríli 1951. V súčasnosti žije ešte okolo osemtisíc deportovaných.    

Deportácie odrážajú ťažké dejiny Moldavska. Po vyše storočnej príslušnosti k Ruskej ríši (v tej dobe pod názvom Besarábia) bolo v priebehu revolučných vírov roku 1918 pripojené k Rumunskému kráľovstvu. O približne 20 rokov neskôr sovietska vláda, ktorá nikdy neuznala  postúpenie Besarábie, požadovala na konci júna 1940 vrátenie územia medzi riekami Prut a Dnester. O niekoľko dní neskôr Červená armáda zabrala bez boja Besarábiu.

Už o rok neskôr, v júni 1941, sa Rumunsko podieľalo na nemeckom útoku na Sovietsky zväz. Besarábia bola potom opäť rumunská. Ale už o tri roky neskôr, v lete 1944, dosiahla Červená armáda späť kontrolu nad Besarábiou. Táto provincia sa ako „Sovietska republika Moldavsko“ stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nadobudlo Moldavsko nezávislosť.

Častá zmena štátnej príslušnosti viedla k tomu, že mnohí ľudia v Moldavsku sa ocitli v konflikte lojality a skrze to sa stali vítanými obeťami vládcov.   

Mnísi Hory Athos odmietajú kompromis v spore o názov republiky Macedónsko

Grécky a macedónsky premiér sa nedávno dohodli, že štát, ktorý na medzinárodnej úrovni zatiaľ vystupuje ako Bývala juhoslovanská republika Macedónsko, sa má v budúcnosti volať „Severné Macedónsko“. Tento kompromis teraz odmietli aj mnísi Hory Athos.

Vo vyhlásení Hiera Synaxis, do ktorej patria igumeni všetkých dvadsiatich athoských monastierov, sa uvádza, že „Sväté spoločenstvo Hory Athos“ so „smútkom a starosťou“ prijalo správu o dohode ohľadom nového názvu susednej „Republiky Skopje“ (výlučne takto označujú túto susednú krajinu athoskí igumeni vo svojom vyhlásení).

Grécka vláda nesmie akceptovať „ľudom odmietnutú“ dohodu premiérov Alexisa Tsiprasa a Zorana Zaeva. Athoskí mnísi ako „strážcovia duchovnej a kultúrnej tradície“ nemôžu akceptovať, že macedónska identita sa pripíše jazyku a ľudu bez nejakého vzťahu k pôvodnému gréckemu macedónskemu dialektu a ku gréckemu pôvodu antického Macedónska.

Mnísi sa modlia za to, aby politici boli „osvietení“, aby „spoznali svoje chyby, skorigovali ich a konečne dosiahli dohodu, ktorá rešpektuje pravdu a stane sa základom pre jednotu a pokoj medzi oboma národmi, ktoré zdieľajú tú istú vieru pravoslávnej cirkvi“.

Členovia „Hiera Synaxis“ zdôrazňujú, že Athos sa angažuje za jednotu všetkých pravoslávnych kresťanov, za prekonanie schiziem, za mier a proti „vzniku centier fanatizmu a náboženskej a etnickej nenávisti“. Je žiaduce prekonať dlhotrvajúci spor okolo názvu „Republiky Skopje“ a obnoviť plné vzťahy. No nedá sa akceptovať, že riešenie tohto veľkého národného problému sa bude realizovať „improvizovanými, neprezieravými a unáhlenými postupmi“. A toto zvlášť, keď sú pri tom zaujímané pozície, ktoré protirečia akademickej pravde a historickej skutočnosti takým spôsobom, „ktorý uráža národné povedomie gréckeho ľudu“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo