Ak ma miluješ, zachovávaj moje prikázania

Ak ma miluješ, zachovávaj moje prikázania

Svätý Ján Pavol II. sa modlí na Hore krížov v Litve, 7. septembra 1993. Foto: thecatholicthing.org

Sv. Ján Pavol II. mal sklon, ktorý vlastne nie je až taký prekvapivý u niekoho s takou svätosťou a intelektuálnou výškou, artikulovať základy niečoho, čo prišlo v čase vlastne ešte pred ním.

Takéto sú mnohé jeho encykliky. Jeho prvá, Redemptor hominis (1979), vysvetľuje antropologické základy druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa uskutočnil takmer dve desaťročia predtým. Jeho encyklika Evangelium vitae (1995) siaha ešte ďalej do minulosti a identifikuje základy dlhotrvajúceho odporu Cirkvi voči „kultúre smrti“. Tento zápas nebol akousi chvíľkovou „rigiditou“ zoči-voči sexuálnej revolúcii. Ján Pavol II. chápal lepšie než ktokoľvek iný, že „kultúra smrti“ vychádza skôr z ideológií triedy, rasy a neobmedzenej slobody, ktoré zasa vychádzajú z materializmu konca 19. storočia.

Podobne i jeho základná listina slobodnej spoločnosti, Centesimus annus (1991), bola preukázateľne zásadnejšia než prvá moderná sociálna encyklika, Rerum novarum (1891), práve preto, že mala v úmysle byť úplne verná tomuto predchádzajúcemu dokumentu. Podobne sa ukázalo, že i Fides et ratio (1998), „Viera a rozum“, je zásadnejšia než encyklika Leva XIII. Aeterni patris (1879) o obnove tomizmu. Niežeby Ján Pavol II. podceňoval tomizmus, skôr preto, že znovu potvrdil ducha sv. Tomáša.

Vlastne sa zdá, že všetka tvorivá sila učenia Jána Pavla II. bola plodom jeho vedomého zámeru, ktorý sa odrážal v mene, ktoré si zvolil, stať sa služobníkom svojich predchodcov a tradície. Múdry správca v Božom kráľovstve bude nevyhnutne prinášať čosi nové vtedy, keď sa predovšetkým snaží osvetliť to staré.

Zdá sa, že všetka tvorivá sila učenia Jána Pavla II. bola plodom jeho vedomého zámeru, ktorý sa odrážal v mene, ktoré si zvolil, stať sa služobníkom svojich predchodcov a tradície. Zdieľať

Keď bola v roku 1993 vydaná encyklika Veritatis splendor (VS, Jas pravdy), najprenikavejší komentátori ju prijali ako najzákladnejšiu z celého učenia Jána Pavla II. Čoho však bola základom? Pri povrchnom pohľade táto encyklika identifikovala, vyvracala a vylučovala určité idey, ktoré dominovali v akademickej morálnej teológii: „proporcionalizmus“, „základnú voľbu“ a mylné chápanie svedomia ako osobnej autonómie.

Tieto pomýlené pohľady používali najmä morálni teológovia, ktorí sa odchýlili od učenia Cirkvi, na artikulovanie svojho nesúhlasu s encyklikou Humanae vitae. Preto bolo pre nich ľahké vnímať VS jednoducho ako prejav moci. Napokon, títo heterodoxní teológovia nikdy nedokázali pochopiť Lásku a zodpovednosť či Teológiu tela. Podľa nich pápeži prehrali racionálnu debatu – ktorú stotožnili s debatou v prestížnych kruhoch v úzko definovanej akademickej morálnej teológii. VS potom predstavoval iba odvolanie sa na arbitrárnu pápežskú moc, aby sa táto debata ukončila.

Russell Hittinger však vtedy správne videl, že VS ide oveľa hlbšie: podľa neho bol pokusom poskytnúť základ samotnej katolíckej intelektuálnej tradícii. Táto tradícia bola na franforce, predovšetkým v morálnej teológii, ktorá si nenašla cestu späť k tradícii potom, čo sa (pochopiteľne, no azda príliš netrpezlivo) zbavila učebnicovej kazuistiky.

Na franforce však bola i celkovo na katolíckych univerzitách s ich hyperšpecializáciou a hyperprofesionalizmom, vo zvykoch vzdelaných laikov a vo formácii klerikov. Pravda, súčasťou toho, čo nazývame „katolícka intelektuálna tradícia“, je i základná filozofia prírody a metafyzika, no v prvom momente prichádza ku každej osobe a zakladá v jej srdci intelektuálnu a kultúrnu domácnosť ako odpoveď na otázku, ako žiť.

V tom spočíva genialita toho, ako Ján Pavol začína VS rozhovorom medzi Ježišom a „bohatým mladíkom“, ktorý sa pýta: „čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“

VS je len „pokusom“ Jána Pavla dať základ tejto tradícii, nie v zmysle, že by sa pokúsil, a neuspel, ale že urobil, čo mohol (a urobil to veľmi dobre), a teraz je na nás, či sa to podarí alebo nie.

VS treba študovať, zvnútorňovať a absorbovať, aby pôsobil skrze naše skutky ako kvas (Ježišov obľúbený obraz pre vplyv, ktorý nič nestojí). Niektorí z nás, čo vtedy žili, sa smiali, že Ján Pavol II. vyprodukoval viacej „základných listín“ a základných úvah pre toto či tamto, než sa dalo reálne absorbovať. Možno však na to máme čas teraz.

Mnohé z myšlienok vyvrátených vo VS sú opäť v obehu, dokonca na vysokých úrovniach v Cirkvi. Napríklad myšlienka „základnej voľby“ je myšlienka, že záleží len na tom, že sa človek rozhodne obráti k Bohu a to, či sa v konkrétnych skutkoch podriadi etickému zákonu, je dôležité iba mimochodom alebo vôbec.

Jas Pána, ktorý je jasom Pravdy, nám pripomína, že do Božej prítomnosti nemožno pripustiť nič poškvrnené. Zdieľať

Proti tomu VS učí, že rozhodnutie pre Boha „sa uskutočňuje vždy vedomým a slobodným výberom. Práve preto sa táto voľba nemôže uplatniť vtedy, keď človek svoju slobodu zaväzuje vedomým opačným výberom, týkajúcim sa mravne závažnej veci.“

Keby napríklad niekto chcel povedať: „ak je niekto gay, hľadá Pána a má dobrú vôľu, nezáleží na tom ani to neovplyvní to, ako sa k nemu budem správať, ak vykonáva sexuálne úkony mimo manželstva“ – toto by bol presne pohľad „základnej voľby“.

Podobne by bolo odrazom proporcionalizmu a pomýleného chápania svedomia povedať, že nezosobášený pár môže mať sexuálne vzťahy bez toho, aby spáchal závažný hriech, ak sú podľa tohto páru dôsledky lepšie pre deti, o ktoré sa stará, a že duchovní pastieri nie sú vážne viazaní poučiť ich, že porušujú Boží zákon.

Opäť, nielen reakcia Cirkvi na sexuálnu revolúciu, ale i celá katolícka intelektuálna tradícia akoby závisia od toho, ako sa Cirkev vysporiada s týmito zásadne pomýlenými názormi.

Naozaj ide o všetko. VS nebol len tak datovaný 6. augusta, na sviatok Premenenia Pána. Jas Pána, ktorý je jasom Pravdy, nám pripomína, že do Božej prítomnosti nemožno pripustiť nič poškvrnené.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi.

Pôvodný text: If You Love Me, Keep My Commandments.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo