Objasnená vražda opáta Kláštora svätého Makária v Egypte

Objasnená vražda opáta Kláštora svätého Makária v Egypte

Zavraždený biskup Anba Epifánios počas eucharistickej bohoslužby. Foto: tellerreport.com

V rubrike Z kresťanského Východu sa dozviete aj o ukončení 27-ročnej schizmy v Etiópskej pravoslávnej cirkvi a o novej publikácii o skrytých Arménoch v Turecku.

Egyptskej polícii sa už podarilo objasniť vraždu biskupa Anbu Epifánia, opáta Kláštora svätého Makária v egyptskom Wadi Natrun.

K smrteľnému útoku so železnou tyčou sa priznal Wael Saad Tawadros, ktorý v čase vraždy 29. júla 2018 bol ešte mníchom Izaiášom v Kláštore svätého Makária, no 5. augusta 2018 ho už laicizoval koptský pravoslávny patriarcha Tawadros II.

Šesťdesiatštyri ročný Anba Epifánios, ktorého našli v kaluži krvi na chodníku smerujúcom do kláštorného chrámu, bol považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností koptskej pravoslávnej cirkvi. Do kláštora vstúpil v roku 1984. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2002. Venoval sa prekladom starozákonných kníh z gréčtiny do arabčiny. Mnísi Kláštora svätého Makária si ho zvolili za opáta 3. februára 2013.

Anba Epifánios bol duchovným žiakom Mattu al-Maskina (1919-2006), obroditeľa koptského mníšstva a kľúčovej duchovnej postavy novších dejín koptskej pravoslávnej cirkvi.

Tridsaťštyri ročný Wael Saad Tawadros vstúpil do Kláštora svätého Makária v roku 2010. Veľmi skoro sa uňho prejavila neochota dodržiavať kláštorné pravidlá. Nezriedka proti výslovnému zákazu opáta Anbu Epifánia opúšťal kláštor, čo dosvedčili kamery nainštalované v kláštore. Vážne priestupky preukázala aj kontrola Tawadrosovho mobilu.

Počas rozhovoru s vyšetrovateľmi sa Wael Saad Tawadros rýchlo zamotal v protirečeniach. Štvrtého augusta 2018 sa pokúsil spáchať samovraždu požitím pesticídov, no podarilo sa zachrániť ho v nemocnici v Damanhure.

Vyšetrovanie medzi mníchmi preukázalo, že šesťčlenná skupina mníchov v Kláštore svätého Makária neustále protirečila a odmietala poslušnosť opátovi, patril k nim aj Wael Saad Tawadros, ktorý nosil mníšske meno Izaiáš.

Koniec dvadsaťsedem ročnej schizmy v etiópskej pravoslávnej cirkvi

Po zmene vlády v etiópskej Addis Abebe v roku 1991 došlo k zosadeniu vtedajšieho patriarchu Abunu Merkuria, ktorý následne s niekoľkými biskupmi odišiel do USA, kde v kalifornskom Oaklande vybudoval centrálu „Legitímneho Svätého Synodu Etiópskej pravoslávnej cirkvi v exile“ a v New Jersey zriadil svoju osobnú rezidenciu.

Vo vlasti patriarchálny úrad prevzal najskôr Abuna Paulos († 2012) a po ňom Abuna Mathias. Patriarchovia a synody  sa navzájom neuznávali, hoci od nástupu Abunu Mathiasa boli hmatateľné pokusy o zmierenie.  

Ukončiť schizmu sa podarilo vďaka činorodej pomoci nového etiópskeho premiéra Abiya Ahmeda Aliho. Slávnostné zmierenie sa uskutočnilo 27. júla 2018 počas jeho návštevy vo Washingtone v USA.

Etiópska pravoslávna cirkev bude mať počas prechodného obdobia dvoch patriarchov: 80-ročný Abuna Merkurios sa vráti späť do Addis Abeby a bude slúžiť cirkvi „modlitbou a požehnávaním“; 77-ročný Abuna Mathias sa bude starať o administratívu cirkvi, no „modlitba a požehnávanie“ bude patriť aj k jeho úlohám.

Obidvaja patriarchovia budú do konca života považovaní za „rovnocenných“, mená obidvoch sa budú spomínať na liturgii. Obidve Sväté Synody sa zlúčia, všetky vzájomné exkomunikácie sa rušia.  

Etiópska pravoslávna cirkev patrí do rodiny orientálnych pravoslávnych cirkví. Počet jej veriacich sa odhaduje na 60 miliónov.

Nová publikácia o „skrytých Arménoch“

Osud „skrytých Arménov“ v Turecku približuje Avedis Hadjian v novej knihe s názvom „Secret Nation: The Hidden Armenians of Turkey“ (I.B. Tauris London, 624 strán).

„Skrytí Arméni“ sú potomkami Arménov - najmä žien a detí -, ktoré boli od roku 1915 integrované do moslimských rodín, keď mladotureckí vládcovia spúšťali v Konštantínopole genocídu na Arménoch.

Hoci všetci „traja Pašovia“ a ich pomocníci vo „Výbore pre jednotu a pokrok“ boli osobne väčšinou presvedčenými ateistami alebo prinajmenšom agnostikmi, počas genocídy hrali s islamskou kartou, aby pritiahli záujem, pretože „neveriacich kresťanov“ nútili na „pravú islamskú vieru“. V tejto súvislosti boli násilne islamizované nielen ženy a deti, ale občas aj vplyvní arménski obchodníci.

Títo násilne islamizovaní Arméni skrývali kvôli opatrnosti svoju kresťanskú minulosť, ale nie všetci. Predovšetkým arménske deti adoptované tureckými rodinami objavovali často v neskorších rokoch svoj skutočný pôvod a identitu.

V priebehu desaťročí bolo aj v kemalistickou Turecku bežné, že takíto „tajní Arméni“ zostávali za zamknutými dverami verní svojim kresťanským a arménskym tradíciám. V posledných rokoch však stále častejšie vychádzali na verejnosť. Dôležitú rolu pri tom zohrávala v roku 2007 zavraždená novinárka Hrant Dink, ktorá apelovala na skrytých Arménov, aby sa prihlásili k svojmu pôvodu a k svojej kresťanskej viere.

Avedis Hadjian ponavštevoval v Turecku mestá a dediny, v ktorých do apríla 1915 prekvital arménsky život ako niečo samozrejmé. Zozbieral veľké množstvo príbehov prežitia a „znovuobjavenia arménskej identity“. Svojou knihou sa Hidjianovi podarilo prelomiť vyše sto rokov trvajúcu špirálu mlčania a ukázať realitu, o ktorej oficiálne Turecko často ani dnes nechce nič počuť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo