Z kresťanského Východu: Oživenie kláštora svätého Marona

Z kresťanského Východu: Oživenie kláštora svätého Marona

Maronitskí mnísi a Kláštor sv. Marona v pozadí. Foto: wikimedia

Výročné zasadanie chaldejskej biskupskej konferencie. Prírodné nešťastia zbližujú indických kresťanov. Syn nemeckého dôstojníka vrátil ruskú ikonu.

Skalný kláštor svätého Marona v Libanone, miesto dôležitých historických a duchovných spomienok pre maronitských kresťanov, je po niekoľkých storočiach opustenosti znovu otvorený. Ďakovnú bohoslužbu spojenú s posviackou kláštora viedol 31. júla 2018 maronitský biskup Youhanna Rahmé, ktorý vedie diecézu Baalbek-Deir el Ahmar.

Skalný kláštor, ktorý leží neďaleko sýrskej hranice a prameňa rieky Orontes, je súčasťou spomienok na svätého Marona. Tento svätec, ktorý žil na prelome 4. a 5. storočia, je považovaný za otca mníšsko-duchovnej tradície, z ktorej vznikla maronitská cirkev. Už v 5. storočí boli obývané jeho prvými žiakmi jaskynky, v ktorých biskup Rahmé slávil Eucharistiu.

Sprístupneniu kláštora predchádzali právne spory, ktoré trvali celé desaťročia. „Podarilo sa nám získať späť tento kláštor po podvode, ktorý bol na nás spáchaný v 30. rokoch minulého storočia,“ povedal biskup Youhanna v kázni: „Teraz sa chceme deliť o toto miesto s našimi kresťanskými a moslimským bratmi. Azda tu bol zvolený náš prvý maronitský patriarcha. Ktokoľvek sem príde, cíti Božiu prítomnosť.“ Biskup oznámil, že prinajmenšom raz denne sa tu má sláviť Eucharistia.

Keď maronitskí mnísi v osmanskom období opustili toto miesto, zostalo celé stáročia zabudnuté. V 30. rokoch minulého storočia bolo predmetom sporu medzi maronitskou diecézou Baalbek-Deir el Ahmar a niekoľkými vplyvnými moslimskými rodinami v tejto oblasti. Právnici rodín tvrdili, že diecéza si v roku 1923 protiprávne uzurpovala areál kláštora. V ďalšom spore stáli proti sebe diecéza Baalbek-Deir el Ahmar a libanonské ministerstvo energetiky. Dohoda sa dosiahla, keď vláda pri vyjednávaniach s maronitskou diecézou súhlasila s obnovením kláštora a sprístupnením jaskyniek.

Výročné zasadanie chaldejskej biskupskej synody

Pozvaním k modlitbe a spoločnému úsiliu o mier v Sýrii a na celom Blízkom východe sa 14. augusta 2018 skončilo výročné zasadanie Svätého synodu Chaldejskej katolíckej cirkvi pod vedením patriarchu Mar Louisa Raphaela kardinála Saka v Bagdade.

Chaldejskí biskupi sa intenzívne zaoberali vývojom vzťahov medzi USA a Iránom, ktorý hlboko zasahuje celkovú situáciu na Blízkom východe a tým aj situáciu kresťanov. Výslovne varovali pred sankciami, ktoré postihujú predovšetkým civilné obyvateľstvo.  

Pri pohľade na Irak biskupi konštatovali, že kresťanská komunita v krajine sa „po divokých prenasledovaniach teroristami samozvaného Islamského štátu" nachádza v „pomalom procese opätovnej výstavby“. Rozhodujúci význam má posilňovanie národnej jednoty v Iraku, preto cirkev podporuje politikov, ktorí pracujú s týmto zámerom. Takisto dôležitý je rozvoj priemyslu, aby sa odstránila nezamestnanosť, hlavne medzi mládežou. Predpokladom pre takýto rozmach je boj proti korupcii. Biskupi veria vo vytvorenie silnej vlády národnej jednoty, ktorá bude zaobchádzať so všetkými občanmi na základe slobody, demokracie a rešpektovania pluralizmu.

Chaldejskí biskupi zdôrazňujú, že nová vláda v Bagdade sa musí vážne usilovať predovšetkým o návrat kresťanských rodín, ktoré boli vyhnané z Ninivskej planiny. Nutným predpokladom sú garancie bezpečnosti, opätovná výstavba infraštruktúry a veľkorysá podpora pastoračných, sociálnych a humanitárnych iniciatív. Biskupi apelujú na kresťanov, aby sa v tejto ťažkej situácii prejavili ako „trpezliví a stáli“.

Prírodné nešťastia zbližujú indických kresťanov

Najťažšie záplavy od roku 1924 zasiahli juhoindický štát Keralu, ktorá je kolískou indických kresťanov východosýrskej a západosýrskej tradície (teda malabárov a malankárov). Prudké monzúnové dažde prekročili o 40 percent ročný priemer zrážok. Počet smrteľných obetí bol odhadovaný na 300, bez strechy nad hlavou zostalo 200-tisíc ľudí.

K solidarite a modlitbe za ľudí postihnutých prírodnou katastrofou v Kerale vyzval pápež František i generálny sekretár Svetovej rady cirkví Olaf Fykse Tveit. Naliehavé posolstvo solidarity zverejnil aj sýrsky pravoslávny patriarcha Antiochie Ignatius Aphrem II., ktorý ocenil dobrú spoluprácu keralských úradov s cirkevnými inštitúciami a humanitárnymi organizáciami pri pomoci.  

Biskup Teodoro Mascarenhas, generálny sekretár katolíckej biskupskej konferencie v Indii, zdôraznil, že solidarita voči obetiam záplav prekračuje všetky konfesionálne, politické a triedne hranice.

Svedčí o tom aj pozoruhodný spoločný apel: juhoindický katholikos Mor Basilios Thomas I., ktorý je v  cirkevnom spoločenstve so sýrskym pravoslávnym patriarchom, a Mor Basilios Thomas Paulos II., najvyšší predstaviteľ nezávislej malankárskej pravoslávnej cirkvi, vyzvali spoločne k modlitbe, pôstu a darom pre obete povodní. A pritom vzťahy medzi týmito pravoslávnymi cirkvami západosýrskej tradície sa vyznačujú značnými napätiami. 

Traduje sa, že kresťanstvo v Kerale siaha k apoštolovi Tomášovi. Od 17. storočia prestúpila veľká časť pôvodne východosýrskych kresťanov v Kerale na západosýrsky obrad a do cirkevného spoločenstva so Sýrskou pravoslávnou cirkvou.

Bližšie informácie o podobách východného kresťanstva nájdete tu.

Syn nemeckého dôstojníka vrátil ruskú ikonu

Pozoruhodná slávnosť vrátenia divotvornej ikony sa konala v polovici augusta 2018 v ženskom Spaso-Borodinskom monastieri západne od Moskvy.

Nemecký gróf Wolfgang Castell odovzdal borodinským mníškam tichvinskú ikonu Božej Matky. Jeho otec gróf Georg Castell bol dôstojníkom nemeckého Wehrmachtu a v roku 1941 vzal so sebou spomenutú ikonu do Nemecka, kde ju potom celé desaťročia mal v úcte na svojom zámku vo Fransku. Po smrti svojich rodičov sa gróf Wolfgang Castell rozhodol vrátiť ikonu do ženského monastiera v Borodine.

Borodinský kláštor založila v roku 1817 vdova po ruskom generálovi, ktorý padol v bitke proti Napoleonovi v roku 1812 na borodinskom poli. V roku 1920 komunistické úrady skonfiškovali monastier. K jeho vráteniu pravoslávnej cirkvi došlo až v roku 1992.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo