Nech exarchovia opustia Ukrajinu

Nech exarchovia opustia Ukrajinu

Hierarchovia na Svätom Synode Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Foto: news.church.ua

Svätý Synod autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu vyzval ekumenického patriarchu Bartolomeja, aby stiahol arcibiskupa Daniela Zelinského a biskupa Ilariona Rudnyka.

Svätý Synod autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu označil vyslanie dvoch exarchov Konštantínopolského ekumenického patriarchátu na Ukrajinu za hrubé zasahovanie do vnútorných záležitosti ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.  

Biskupi zhromaždení pod predsedníctvom kyjevského metropolitu Onufrija Berezovského v Kyjevsko-pečerskej lavre 25. septembra 2018 vyzvali ekumenického patriarchu Bartolomeja, aby stiahol arcibiskupa Daniela Zelinského a biskupa Ilariona Rudnyka.

Svätý Synod v Kyjeve zároveň rozhodol, že ukrajinskí pravoslávni biskupi už nebudú koncelebrovať s biskupmi Konštantínopolského patriarchátu. Rovnaké rozhodnutie prijal už 14. septembra 2018 aj Svätý Synod Moskovského patriarchátu.

Svätý Synod autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu zároveň vyzval svoj klérus, mníchov, mníšky a všetkých svojich veriacich, aby zintenzívnili modlitby za uchovanie „jednoty svätého Pravoslávia“.

Ukrajinskí biskupi zhromaždení v Kyjevsko-pečerskej lavre ďalej žiadali stiahnutie návrhov zákona, ktorých prijatie by zlegalizovalo „juristickú likvidáciu“ autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Ide o návrh č. 4128 (o zmene cirkevnej príslušnosti farností), č. 4511 (o postavení náboženských organizácií) a č. 5309 (o zmene pomenovania náboženských organizácií).

Svätý Synod autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu poukázal na to, že presadzovanie týchto návrhov zákona „umelo rozdelí národ“ a „spraví z miliónov ukrajinských občanov cudzincov vo svojej vlasti“.

Reakcie z Konštantínopolu

Arcibiskup Job Getcha, ktorý je zástupcom Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pri Svetovej rade cirkví, rozhodne odmietol  konštatovania Svätého Synodu autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu: „Akým právom robí ukrajinská pravoslávna cirkev výčitky Ekumenickému patriarchátu, keď predsa nie je nezávislým spoločenstvom, ktoré by mohlo viesť dialóg.“ V skorších časoch patriarcha Bartolomej prichádzal na Ukrajinu bez dohovoru s vedením ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, na ktorej čele vtedy stál metropolita Vladimír Sabodan. A neviedlo to ani ku konfliktu, ani k odmietnutiu koncelebrácie. Mimo Ukrajiny je episkopát ukrajinskej pravoslávnej cirkvi považovaný za súčasť episkopátu Ruskej pravoslávnej cirkvi a to znamená, že všetky otázky vnútropravoslávnej povahy, ktoré sa týkajú tejto cirkvi, musia byť prerokovávané Svätým Synodom Moskovského patriarchátu. Svätý Synod v Kyjeve preto prekročil svoju kánonickú kompetenciu, keď sa vyjadril k aktivitám Ekumenického patriarchátu. Historicky vzaté, Ukrajina je kánonickým územím Ekumenického patriarchátu, ako to neustále pripomína patriarcha Bartolomej.

A teraz je čas pre Ukrajinu

Ekumenický patriarcha Bartolomej naposledy v nedeľu 23. septembra 2018 po božskej liturgii v chráme Agios Fokas v Istanbule vyhlásil, že čoskoro bude proklamovaná autokefália pre novú samostatnú pravoslávnu cirkev na Ukrajine. V Agios Fokas, kde sa na bohoslužbe zúčastnil aj ukrajinský generálny konzul v Istanbule, patriarcha pozdravil prítomného českého pravoslávneho teológa a pri tejto príležitosti pripomenul, že Pravoslávna cirkev v Českých krajinách a na Slovensku je najmladšou spomedzi autokefálnych pravoslávnych cirkví, príslušný tomos od Konštantínopolu dostala v roku 1998. „A teraz je čas pre Ukrajinu,“ dodal ekumenický patriarcha.

Ekumenický patriarcha len potvrdil vyjadrenia zo svojho listu, ktoré jeho dvaja exarchovia na Ukrajine prečítali na svojom prvom stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v Kyjeve: „Nastal čas, aby Ukrajina dostala status autokefálie – napriek existujúcim reakciám. Stane sa tak, lebo táto cirkev má na to právo.“ K svojej vlastnej úlohe Bartolomej povedal: „Ekumenický patriarchát má právo udeliť autokefáliu.“ Z týchto slov je jasné, že Konštantínopol chce splniť túžbu Kyjeva a udelí ukrajinskému pravosláviu plnú nezávislosť od Moskvy.

Čisto cirkevné pohnútky

Konštantínopolský patriarchát zverejnil pred dvoma týždňami na svojej stránke príspevok Hierothea Vlacha, metropolitu Navpaktosu, ktorý má názov „Ekumenický patriarchát – matka Ukrajiny“. Vlachos sa pousiloval spochybniť obvinenie, že ekumenický patriarcha začal byť aktívny na Ukrajine „z poverenia západných mocností“.

Spravodlivý nový cirkevný poriadok pre pravoslávie v bývalom východnom bloku zastupoval dnešný patriarcha už počas perestrojky a ešte pred obratom, keď bol metropolitom a blízkym spolupracovníkom konštantínopolského patriarchu Dimitria. Autokefália pre gruzínske pravoslávie a obnovenie úplne zničených cirkevných štruktúr v Albánsku sa uskutočnili v epoche, keď USA a NATO stavili na Michaila Gorbačova.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 začal Bartolomej pracovať na cirkevnom osamostatnení Estónska a už aj Ukrajiny. V tom období ešte neexistovalo súčasné napätie medzi Východom a Západom. Ekumenického patriarchu viedli čisto cirkevné pohnútky.

Keď dnes USA alebo Grécko vítajú ukrajinskú autokefáliu a tým sú na strane Ekumenického patriarchátu, je to sekundárny vývoj, ktorý je výsledkom Božej prozreteľnosti. Hierotheos Vlachos v tejto súvislosti odkázal na ruského teológa a filozofa dejín Georgija Florovského (1839 – 1979), ktorý učil, že „Boh kráča po cestách ľudí“.

Fenomén autokefália

Na Florovského sa odvoláva aj jeho nástupca v teologickom inštitúte Svätého Sergeja v Paríži Jivko Panev, ktorý pochádza z Macedónskej pravoslávnej cirkvi. Vo výskume „Quelques remarques sur l'autocephalie“ predstavuje autokefáliu ako hlavný ekleziologický fenomén v pravosláví 19. a 20. storočia.

Myšlienku samostatnej pravoslávnej cirkvi v každom nezávislom štáte zastupoval grécky teológ Theoklitos Pharmakidis (1784 – 1860). Ako poradca kráľa Ota I., ktorému bolo zverené od Osmanskej ríše oslobodené Grécko, mohol Pharmakidis uskutočniť v roku 1833 túto víziu autokefálnej cirkvi, teda Gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá je nezávislá od Ekumenického patriarchátu. S tým istým odôvodnením patriarcha Joakimom III. udelil autokefáliu cirkvi v nezávislom Srbsku (1879). Ruka v ruke s osamostatňovaním ďalších štátov vznikali aj ďalšie autokefálne cirkvi. V rámci tejto logiky je teraz na rade Ukrajina.

Z estónskej univerzity Dorpat (Tartu) prišiel posudok k spornej otázke medzi Konštantínopolom a Moskvou, či Ekumenický patriarchát voľakedy definitívne odovzdal Ukrajinu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Makarios Griniezakis napísal príspevok „Spomínanie Ekumenického patriarchu kyjevským metropolitom“. V ňom podčiarkuje skutočnosť, že v liste z roku 1686 Konštantínopol síce povoľuje moskovským patriarchom vysviacať ukrajinských metropolitov, no týmto prikazuje, aby naďalej spomínali na bohoslužbe ako najvyššieho miestneho biskupa ekumenického patriarchu. Toto nariadenie sa neskôr v Kyjeve síce ocitlo v zabudnutí, no Konštantínopol ho nikdy nezrušil. Preto je príslušnosť Ukrajiny ku Konštantínopolskému jurisdikčnému územiu dodnes nespochybniteľná.

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo