Svätý Gregor, ktorého východná cirkev tituluje „Teológ“

Svätý Gregor, ktorého východná cirkev tituluje „Teológ“

Freska troch hierarchov. Foto: wikimedia

Akty Chalcedónskeho koncilu z roku 451 ako prvé dali Gregorovi titul „Teológ“ ako poctu za jeho slávne teologické reči.

Slovné spojenie „Cirkev otcov“ asi najlepšie vystihuje sebavedomie Pravoslávia. Šťastne zhrnuje predstavu, ktorá je základná pre pravoslávnu identitu: Pravoslávna cirkev je v historickej kontinuite s Cirkvou otcov, v ktorej dosahuje svoj exemplárny vrchol Cirkev apoštolov.

Vladyka Kallistos Ware, biskup Konštantínopolského ekumenického patriarchátu a profesor pre pravoslávne štúdiá na Oxfordskej univerzite, napísal: „Pravoslávna cirkev sa nikdy nepokúšala presne definovať, kto sú cirkevní otcovia, a ešte menej zostavovať ich rebríček podľa dôležitosti. No má osobitnú úctu k spisovateľom 4. storočia a hlavne k tým, ktorých nazýva ‚traja veľkí hierarchovia‘: Gregor z Nazianzu, Bazil Veľký a Ján Zlatoústy“ (The Orthodox Church, s. 212).

Pravoslávie síce neodmieta hodnotu a svätosť západných cirkevných otcov prvého tisícročia, no impulzy pre svoj cirkevný a duchovný život zvykne čerpať takmer výhradne z gréckych cirkevných otcov.   

Po tom, čo sme už publikovali životopis svätého Jána Zlatoústeho i svätého Bazila Veľkého, si dnes všimnime životný príbeh svätého Gregora z Nazianzu, ktorý vo svetle najnovších historických výskumov v roku 2007 zhrnul Hubertus Drobner, profesor starovekých cirkevných dejín a patrológie na Teologickej fakulte v nemeckom Paderborne. 

Rodina svätých

Gregor sa narodil v rodine, ktorá bola prinajmenšom z matkinej strany už tri generácie kresťanská. Gregorova rodina vlastnila pozemky v blízkosti mestečka Arianzos a jeho otec svätý Gregor, nazývaný Starec, bol štyridsaťpäť rokov biskupom v mestečku Nazianz (zomrel storočný v roku 374). Takisto Gregorovu matku Nonnu, sestru Gorgóniu a jedného z jeho dvoch bratov, Cézaria, si Cirkev uctieva ako svätých. Gregorov bratanec svätý Anfilochios sa stal biskupom Ikónia. Rodina patrila k vedúcej vrstve, ktorá bola súčasťou najvyššej sociálnej triedy, bola zámožná a vplyvná, a po „konštantínovskom obrate“ sa presadila vo vedení Cirkvi.

Kde a kedy sa narodil?

Podľa niektorých prameňov Gregor sa narodil v mestečku Nazianz. Iné pramene tvrdia, že sa narodil na rodinnej usadlosti neďaleko blízkeho mestečka Arianzos.

Gregor bol tradične považovaný za vrstovníka Bazila Veľkého, ktorý sa narodil okolo roku 329-330. Ale keďže samotný Gregor sa v niektorých poznámkach predstavuje ako starší od Bazila, niektorí historici obhajujú ako dátum jeho narodenia rok 326.

Nové datovanie od J. Mossaya, podľa ktorého sa Gregor mal narodiť už okolo roku 300, naráža na problém, pretože Bazil a Gregor s takmer 30-ročným vekovým rozdielom sotva mohli študovať spolu v Cézarei a Aténach.

Na druhej strane, nové datovanie veľmi dobre ladí s inými údajmi: s faktom, že na Konštantínopolskom koncile (381) bol Gregor prezývaný „Starec“; so správou týkajúcou sa jeho matky Nonny, ktorá podľa Oratio 18,41 bola vrstovníčkou svojho manžela, a preto pri narodení Gregora v roku 326 musela mať približne 50 rokov. A podľa byzantského slovníka Suda (cca. 1000) Gregor mal 90 rokov, keď v roku 390 zomrel.

Štúdiá  

Gregor požíval rovnakú excelentnú školskú formáciu ako Bazil Veľký. Spočiatku v Cézarei v Kapadócii, kde sa prvý raz stretol s Bazilom, potom v Cézarei v Palestíne, v Alexandrii a napokon na Aténskej akadémii, kde spoznal budúceho cisára Juliána a opäť stretol Bazila, s ktorým odvtedy nadviazal celoživotné priateľstvo.

Asketický život

Po Bazilovi sa aj Gregor v roku 356 vrátil do vlasti, aby tam vyučoval rétoriku, no pod vplyvom svojho priateľa veľmi skoro zanechal túto profesiu, aby sa venoval asketickému životu. Gregor strávil nejaký čas v mníšskej komunite, ktorú založil Bazil v Annesi na brehu rieky Iris v civilnej diecéze Pontos. Tam spolu zostavili Filokáliu, teda antológiu z diel alexandrijského cirkevného spisovateľa Origena.

Kňazská vysviacka

Po krste v roku 361 alebo na začiatku roka 362 Gregor prijal kňazskú vysviacku z rúk svojho otca, ktorý ho chcel za spolupracovníka v správe eparchie Nazianz. No keďže Gregor pociťoval svoju vysviacku ako rozkaz, zdráhal sa ujať úradu. Do Nazianzu sa vrátil až na Veľkú Noc roku 362. Počas nej predniesol kázeň (Oratio 1), v ktorej verejne prosil o prepáčenie za svoje otáľanie. Nasledovala druhá apológia vo forme reči, ktorá obsahovala aj dlhú rozpravu o kňazstve (Oratio 2), ktorá neskôr inšpirovala svätého Jána Zlatoústeho k napísaniu svojho slávneho spisu De sacerdotio.

Biskupské menovanie

Gregorovo curriculum nepredstavuje výnimočný jav, ale je typické pre získavanie cirkevného personálu v tej dobe. Podobá sa životopisu ďalších dvoch veľkých Kapadóčanov – svätých Bazila Veľkého a Gregora z Nyssy – a mnohých veľkých cirkevných otcov 4. storočia. Nezriekli sa civilnej kariéry s úmyslom nahradiť ju cirkevnou kariérou, ale aby sa kvôli autentickejšiemu nasledovaniu Krista venovali asketickému a pustovníckemu životu. A predsa ich povolali zastávať úrad biskupa, pretože na základe svojho pôvodu a formácie mali schopnosť tak politického, ako aj cirkevného vedenia.

V roku 372 cisár Valens rozdelil civilnú provinciu Kapadócia. Cézarejský metropolita Bazil reagoval zvýšením počtu biskupských stolcov, aby posilnil nicejskú stranu v rámci svojej civilnej diecézy. Gregora vymenoval za biskupa malého, ale dôležitého mesta Sasima, ktoré bolo obchodným uzlom. No Gregor odmietol prijať tento úrad a naďalej vypomáhal svojmu otcovi v Nazianze až do jeho smrti (374).

Pôsobenie v Konštantínopole

Gregor potom odišiel do Seleukie v Izaurii. Po smrti cisára Valensa (9. august 378) mu bola zverená úloha viesť malú nicejskú komunitu v hlavnom meste. Pretože v Konštantínopole veľká väčšina kresťanov, vedená biskupom Demofilom, patrila k ariánskej konfesii, Gregor musel sídliť v súkromnom dome (ten sa následne stal Chrámom Vzkriesenia) a tam predniesol päť slávnych teologických rečí, v ktorých vykladal nicejskú trojičnú doktrínu. Medzi jeho poslucháčmi bol aj svätý Hieronym, ktorého spomienka v latinskom kalendári pripadá na 30. septembra.

Cisár Teodóz ihneď po svojom nastúpení v Konštantínopole 24. novembra 380 donútil biskupa Demofila opustiť mesto a vymenoval na jeho miesto Gregora.

Konštantínopolský koncil (381) uznal Gregora za konštantínopolského arcibiskupa a po smrti Melétia Antiochijského ho zvolil za koncilového predsedu. Avšak Gregorovi sa nepodarilo nájsť akceptovateľný jednotiaci prvok medzi rozličnými prítomnými stranami, či už vo veci meletiánskej schizmy v Antiochii, alebo v súvislosti so symbolom viery. Z tohto dôvodu ponúkol svoje odstúpenie, ktoré bolo okamžite prijaté.

Gregor ukončil svoje pôsobenie v Konštantínopole „rozlúčkovou rečou“ (Oratio 42). Ešte pred záverom koncilu sa vrátil do Nazianzu, kde pôsobil ako biskup až do zvolenia jeho bratanca Eulalia za biskupa tohto mesta v roku 383. Následne sa Gregor stiahol na rodinnú usadlosť v blízkosti mestečka Arianzos, kde pravdepodobne zomrel v roku 390. Od 11. júna 1580 Gregorove pozostatky odpočívajú v Bazilike svätého Petra v Ríme.

Svätý Gregor Teológ

Na základe jeho eminentnej roly biskupa, teológa a cirkevného politika v období búrlivých teologických kontroverzií (arianizmus, apolinarizmus) ďalšie kresťanské generácie pririekli Gregorovi rozličné čestné tituly: spolu so svojím priateľom z čias štúdií Bazilom Cézarejským a jeho bratom Gregorom z Nyssy patrí do skupiny „troch veľkých Kapadóčanov“. Východná cirkev si uctieva Gregora, Bazila Veľkého a Jána Zlatoústeho ako „troch hierarchov“ – ich spoločný sviatok slávi 30. januára. Akty Chalcedónskeho koncilu z roku 451 ako prvé dali Gregorovi  titul „Teológ“ ako poctu za jeho slávne teologické reči.    

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo