O Ukrajinu sa sporia už aj cirkvi (Vatikánska sedma)

O Ukrajinu sa sporia už aj cirkvi (Vatikánska sedma)

Moskovský patriarcha Cyril (vľavo) a konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej počas stretnutia v Istanbule na konci augusta. Foto – TASR/AP

Septembrový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.

Spor, ktorý prebieha medzi moskovským a konštantínopolským patriarchátom o budúcnosť ukrajinského pravoslávia, sa v poslednom mesiaci vyostril.

Začiatkom septembra Konštantínopolský ekumenický patriarchát v rámci príprav na udelenie samostatnosti (autokefálie) Kyjevskému patriarchátu vymenoval dvoch svojich biskupov za exarchov v Kyjeve.

Svätý synod Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorý patrí pod Moskovský patriarchát, ale zároveň má svoju autonómiu, na to reagoval výzvou, aby Konštantínopol oboch biskupov stiahol späť. Zároveň rozhodol, že ukrajinskí pravoslávni biskupi nebudú slúžiť liturgie s biskupmi konštantínopolského patriarchátu.

Rovnaké rozhodnutie predtým urobil aj samotný Moskovský patriarchát vedený patriarchom Cyrilom (Kirillom). Takisto rozhodol, že meno ekumenického patriarchu Bartolomeja nebude spomínané počas bohoslužieb a zástupcovia Moskovského patriarchátu sa stiahnu zo všetkých pravoslávnych komisií, ktorým predsedajú alebo spolupredsedajú zástupcovia konštantínopolského patriarchátu.

O čo vlastne ide? Aktuálny spor nie je nový, výrazne ho ale urýchlilo politické dianie na Ukrajine v posledných rokoch.

Od osamostatnenia Ukrajiny od Sovietskeho zväzu pôsobia v krajine až tri pravoslávne cirkvi. Jedna je verná Moskovskému patriarchátu a vedie ju patriarcha Onufrij. Druhá, vedená patriarchom Filaretom, Moskvu odmieta akceptovať. Tretia, ktorá je z nich najmenšia, patrí pod ukrajinskú pravoslávnu cirkev pôsobiacu v USA.

Ktorá z nich najviac leží na srdci ruskému a ktorá ukrajinskému prezidentovi, nie je ťažké uhádnuť. Ukrajinský parlament už pred dvoma rokmi prijal uznesenie, ktorým vyzval Konštantínopol, aby Kyjevskému patriarchátu udelil samostatnosť. Oficiálnu žiadosť predložil patriarchovi Bartolomejovi aj samotný kyjevský patriarcha Filaret, ktorého však Moskva považuje za schizmatika.

Bartolomej najprv opakovane deklaroval, že za jedinú kánonickú cirkev na Ukrajine považuje tú, ktorú vedie patriarcha Onufrij, ale tento rok otočil a počas stretnutia biskupov (tzv. malá synaxis) Konštantínopolského ekumenického patriarchátu vyhlásil, že keďže Moskovský patriarchát nedokáže zabezpečiť jednotu ukrajinského pravoslávia, preberá iniciatívu do svojich rúk on. Riešením má byť udelenie samostatnosti Kyjevskému patriarchátu, pod ktorým sa majú zjednotiť všetci pravoslávni veriaci na Ukrajine.


Ukrajinskí pravoslávni kňazi sa modlia počas zrážok demonštrantov s políciou v centre Kyjeva 21. januára 2014. Foto - TASR/AP

Konštantínopol ako druhý Rím. Spor o Ukrajinu otvára aj ďalšiu nevyjasnenú otázku – má Konštatntínopol právo udeľovať pravoslávnym cirkvám autokefáliu? Ani najoddanejší prívrženci Moskvy, medzi ktorých na prvom mieste patrí srbský patriarcha Irinej, nespochybňujú, že Konštantínopolu prináleží v pravoslávnom svete status prvého medzi rovnými.    

Zároveň však argumentuje, že tak, ako je zhromaždenie biskupov bez prvého hierarchu neplatné, ani prvý hierarcha nemôže konať bez zhromaždenia biskupov. Podľa Irineja by sa preto o budúcnosti Ukrajiny nemalo rozhodovať iba v samotnom Konštantínopole, ale na všepravoslávnom koncile. Lenže tam by Bartolomej nepochodil, keďže – minimálne nateraz – väčšina autokefálnych pravoslávnych cirkví odmieta udelenie samostatnosti Kyjevskému patriarchátu. Respektíve podmieňuje to súhlasom Moskvy, ktorá považuje, rovnako ako Konštantínopol, Ukrajinu za svoje jurisdikčné územie.

Konštantínopol môže voči týmto výhradám namietať, že to bol práve on, kto v minulosti udeľoval autokefáliu pravoslávnym cirkvám – naposledy v roku 1998 Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. A v roku 1448 aj samotnej Moskve.

Ak by sme pristúpili na to, že Konštantínopol bude rozhodovať svojvoľne bez súhlasu ostatných pravoslávnych cirkví, popreli by sme synodalitu (kolektívnosť) pravoslávia a Konštantínopolu by sme tým priznali status Ríma pravoslávneho kresťanstva – takto by mohli vo svojich výhradách pokračovať prívrženci Moskvy.

Nateraz je tak jasné len to, že jasné nie je vôbec nič a treba byť pripravení na najrôznejšie scenáre.

Tým, ktorí majú záujem o lepšie pochopenie tejto zamotanej témy, a sú zvedaví na jej ďalší vývoj, odporúčam sledovať články kolegu Jána Krupu, ktorý sa východnému kresťanstvu dlhodobo a fundovane venuje.

Ochrana maloletých: pravidlá sú fajn, kľúčové je ich dodržiavanie

O sexuálnom zneužívaní v cirkvi sa neprekvapivo hovorilo aj počas uplynulých týždňov. Tentokrát sa pozornosť uprela najmä na Nemecko, kde biskupi zverejnili informácie o tom, že v rokoch 1946 – 2014 bolo v cirkevnom prostredí 1 670 dospelými osobami zneužitých 3 677 maloletých. Dva dni nato sa postavili pred verejnosť opäť, aby informovali o širokej škále prijatých opatrení.

Na novú lavínu medializovaných prípadov reagoval pápež František povolaním všetkých predsedov biskupských konferencií do Ríma, kde budú vo februári 2019 diskutovať ako ďalej.

September bol ale prelomový v tom, že téma, ktorá doteraz viac-menej Slovensko obchádzala, dorazila k nám v plnej sile. Dodnes nepotvrdené obvinenia košického eparchiálneho biskupa Milana Chautura, ktoré boli zverejnené za zvláštnych okolností, s ktorými má problém dokonca aj samotná žena, ktorá obvinenia vzniesla, vyvolali otázky, čo robí slovenská cirkev pre to, aby nedopadla podobne ako napríklad Nemecko.

Dozvedeli sme sa, že od roku 2014 má Konferencia biskupov Slovenska vypracovanú smernicu s názvom Postup v prípade sexuálneho zneužívania klerikmi a od roku 2016 aj Kódex pastoračného správania. Kým prvý dokument hovorí o tom, ako postupovať v prípade podozrení zo zneužívania, druhý dokument definuje prevenčné opatrenia, aby k takýmto prípadom nedochádzalo.

O oboch dokumentoch, ktoré sú síce neverejné, ale redakcia Postoja ich má k dispozícii (písali sme o nich napríklad aj tu), možno povedať, že predstavujú dobrý základ, na ktorom možno stavať, ale s ktorým sa nemožno uspokojiť.

Popri tom, že treba nástojiť na ich nekompromisnom dodržiavaní (obzvlášť dôležitým je článok 15 hovoriaci o spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní), je potrebné ich – nielen na základe zahraničných, ale už aj domácich skúseností (KBS informovala o 17 prípadoch sexuálnych zneužívaní, ktoré slovenskí biskupi riešili v uplynulých rokoch) – neustále precizovať.

Momentálne najdôležitejším sa zdá byť kompetenčné a personálne posilnenie osobitnej kontrolnej komisie, ktorá má podľa spomenutej smernice sledovať dodržiavanie stanovených pravidiel v jednotlivých diecézach a eparchiách a prípadné nedostatky pri riešení sexuálnych zneužívaní má hlásiť Svätej stolici.

Samotnej cirkvi by pomohlo, keby pred verejnosť mohla predstúpiť s tým, že komisiu netvoria len piati kňazi – cirkevní právnici, ale napríklad aj zástupcovia laikov a príhodných profesií, ktorí vykonávajú pravidelný a dôsledný monitoring dodržiavania stanovených opatrení.

Lebo mnohé cirkvi v zahraničí sa popálili práve na tom, že aké-také pravidlá ochrany síce mali, ale ich dodržiavanie nikto nebral príliš vážne.

Biskupi sa radia, čo s mladými

Takmer celý október vo Vatikáne potrvá 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov, na ktorom viac ako 260 biskupov a kňazov z celého sveta diskutuje na tému Mladí, viera a rozlišovanie povolania.

Slovensko zastupuje bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a prešovský arcibiskup Ján Babjak. Prítomný je aj biskup Reykjavíku David Tencer, rodák zo Slovenska, ktorý reprezentuje škandinávskych biskupov.

Na synodu si biskupi pozvali viac ako tri desiatky mladých ľudí, medzi ktorými je aj 27-ročná animátorka zo Slovenska Viktória Žolnová. Čo si dnešní mladí ľudia myslia o cirkvi a čo od nej očakávajú, sa však biskupi dozvedia nielen od prítomných mládežníkov.

Synode predchádzalo zbieranie názorov medzi mladými z celého sveta, ktorí mohli vyplniť dotazník na stránke youth.synod2018.va. Urobilo tak viac ako 100-tisíc ľudí, medzi ktorými bolo aj takmer 4 600 Slovákov.


Biskupi zhromaždení na Námestí svätého Petra vo Vatikáne počas omše, ktorou pápež František otvoril synodu o mladých. Foto – TASR/AP

„Často počuť obviňujúce hlasy o tom, že sa mladí vzdialili od cirkvi,“ povedal ešte pred začiatkom synody brazílsky kardinál Sérgio da Rocha, ktorý počas synodálnych rokovaní zastáva dôležitú pozíciu generálneho relátora. „Lenže mnohí z nich zažili situácie, na základe ktorých tvrdia, že je to práve cirkev, ktorá sa vzdialila od mladých. A hovoria nám to otvorene.“

To, že ide o celosvetovú skúsenosť, potvrdil v rozhovore pre Postoj prešovský arcibiskup Babjak: „Niekde sú mladí frustrovaní dokonca aj z cirkvi, keď kňazi nemajú o nich veľký záujem.“

Tak to by sme mali. Teraz už len zistiť, ako priepasť medzi cirkvou a mnohými mladými prekonať.

Jednou vetou

Pápež František navštívil pobaltské krajiny Litvu, Lotyšsko a Estónsko.

Novozvolený biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň nastúpil do úradu.

V košickej mestskej časti Západ posvätili nový evanjelický kostol, v mestskej časti Nad jazerom zasa posvätili gréckokatolícky chrám.

Svätá stolica a Čína uzatvorili Predbežnú dohodu o menovaní biskupov.

Okresný súd v Humennom oslobodil bývalého kňaza Antona Pavlíčka spod obžaloby zo sexuálneho zneužívania maloletej.

V evanjelickej cirkvi prebiehalo 2. kolo volieb nového generálneho biskupa.

Slovenská biblická spoločnosť sprístupnila audio nahrávky Biblie na internete.

V Banskej Bystrici-Radvani ordinovali štyroch evanjelických novokňazov.

Prešovská archieparchia oslávila 200. výročie svojho založenia.

Predseda Ekumenickej rady cirkví v SR a generálny biskup ECAV Miloš Klátik a predseda KBS Stanislav Zvolenský rokovali s premiérom Petrom Pellegrinim o pripravovanom zákone o štátnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.

Výbor Slovenského združenia Cirkvi adventistov siedmeho dňa sa zišiel na rokovaní v novej budove modlitebne v rómskej osade Rakúsy, Rada Cirkvi bratskej zasa rokovala v Leviciach.

V Michalovciach vysvätili a neskôr v Toronte intronizovali Mariána Andreja Pacáka, nového biskupa Eparchie svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte.

Pápež František pri príležitosti 25. výročia zabitia kňaza Pina Puglisiho navštívil Sicíliu, prihovoril sa aj mafiánom.

Generálnym sekretárom Rady európskych biskupských konferencií sa stal slovenský kňaz Martin Michalíček.

V Bratislave sa stretli katolícki biskupi strednej a východnej Európy.

OSN vyhlásila deň úmrtia Matky Terezy z Kalkaty (5. september) za Medzinárodný deň charity.

Foto mesiaca


Biskup Východného dištriktu ECAV Slavomír Sabol a podpredseda Ústredného zväzu židovskej náboženskej obce Richard Duda počas Dňa zmierenia v Aréne Poprad, v rámci ktorého zaznelo ospravedlnenie obetiam holokaustu a komunizmu zo strany evanjelickej cirkvi. Foto – Ľubo Bechný

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Komentár Ľubomíra Martina Ondráška k zápasu o budúcu tvár katolíckej cirkvi.

Reportáž Adama Takáča o slovenských kapucínoch pôsobiacich na Islande.

Komentár Imricha Gazdu k mediálnej diskusii o zmysle celibátu.

Rozhovor Lukáša Krivošíka so starším Kresťanského zboru v Bratislave-Rači Tracym Lesanom.

Reportáž Pavla Rábaru z komunity pavlínov v Šaštíne-Strážach.

Očakávané udalosti

3. – 28. 10. – vo Vatikáne bude prebiehať 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov

12. 10. – v tureckom Izmire bude pokračovať súdne pojednávanie s väzneným americkým pastorom Andrewom Brunsonom, ktorého miestne úrady vinia z podpory terorizmu

14. 10. – vo Vatikáne svätorečia pápeža Pavla VI. a sansalvadorského biskupa Óscara Romera

16. 10. – svet si pripomenie 40. výročie zvolenia pápeža Jána Pavla II.

18. 10. – pápež František prijme vo Vatikáne juhokórejského prezidenta Mun Če-ina

19. – 20. 10. – v Martine bude zasadať Synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

Knižná bodka

Profesor sociológie na baptistickej Baylor University v Texase Rodney Stark sa pred dvoma rokmi podujal pomenovať a vyvrátiť najčastejšie mýty kolujúce o katolíckej cirkvi. V knihe Vyriekli krivé svedectvo píše o inkvizícii, križiackych výpravách, údajnom odpore cirkvi k vede či o jej postoji k slobodnému podnikaniu. V slovenskom preklade Lukáša Obšitníka vydáva knihu vydavateľstvo POSTOJ MEDIA.

P. S.

Svet kresťanstva nájdete už aj na sociálnej sieti Instagram.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo