Kvôli nim i kvôli nám

Kvôli nim i kvôli nám

Biskup fotografuje pápeža Františka počas jeho prejavu na synode pre mladých, 3. 10. 2018. Foto: TASR/AP

Treba obnoviť dôveru k biskupom. Zdá sa, že veci sa slimačím tempom hýbu pozitívnym smerom.

Opäť je tu čas synody a nástupcovia apoštolov sa na Petrov pokyn zhromažďujú v Ríme. Táto synoda má byť chvíľou načúvania, rozlišovania a dialógu – časom uvažovania nad potrebami mladých ľudí a nad výzvami, ktorým čelia. A opäť je tu aj čas škandálu a biskupi zhromaždení s pápežom dali rozličné odpovede na najnaliehavejší problém súčasnosti.

Pápež František sa jasne vyjadril, že nechce, aby kríza nasledujúca po zneužívaní vytlačila diskusiu o pastoračných potrebách mladých ľudí. (Na ochranu nedospelých sa má sústrediť februárový samit predsedov biskupských konferencií z celého sveta.) Je to pochopiteľné, no téme zneužívania sa takisto nedá vyhnúť. Ako povedala jedna z anglicky hovoriacich skupín na synode, táto kríza „podkopala prácu Cirkvi prakticky v každom ohľade, práve preto, že skompromitovala našu vierohodnosť“.

Ďalšia pracovná skupina sa sťažovala na „zničenú dôveru, traumu a celoživotné utrpenie tých, čo prežili zneužívanie; katastrofálne zlyhania pri riešení prípadov; pretrvávajúce mlčanie o týchto odporných zločinoch a hriechoch a ich popieranie zo strany niektorých“. Arcibiskup Anthony Fisher z austrálskeho Sydney urobil dojemný krok a ospravedlnil sa nielen za zneužívanie a jeho krytie, ale i za dlhý a pôsobivý zoznam cirkevných zlyhaní.

Americké debaty o Viganòvom liste sa väčšinou sústredili na podrobné obvinenia zo skazenosti a z chýb na vedúcich pozíciách. Rím sa však sústredil na čosi iné: arcibiskup Viganò žiadal rezignáciu pápeža Františka. Zdieľať

Dôveryhodnosť biskupov je na bode mrazu – a to nielen v Spojených štátoch, ale i v mnohých častiach sveta. Ako na začiatku tohto týždňa zdôraznil Robert Royal, dve nedávne vyhlásenia z Ríma naznačujú, že táto skutočnosť pomaly všetkým začína dochádzať. Nebudem tu opakovať Bobov rozbor; niečo z týchto vyhlásení je povznášajúce, niečo menej. Naozaj si však myslím, že veci sa slimačím tempom hýbu pozitívnym smerom.

Rím ešte stále odmietol menovať apoštolského vizitátora na vyšetrovanie McCarricka, no preskúma McCarrickove zložky a sľubuje, že: „pôjde po ceste pravdy, kamkoľvek povedie“. Niekto by mohol povedať, že reči nič nestoja, a je to tak, no takéto reči sú oveľa lepšie než dusné ticho, ktoré im predchádzalo.

Dokonca i plamenný list kardinála Ouelleta arcibiskupovi Viganòvi v určitom ohľade objasnil niektoré veci, ak už nič iné. Poskytol jednu z prvých priamych odpovedí Ríma na špecifické Viganòve obvinenia: áno, Benedikt XVI. uvalil na McCarricka určité obmedzenia; nie, neboli to formálne kánonické sankcie.

Ouelletov list takisto potvrdil, že akokoľvek sa Američania môžu cítiť poškodení a zradení, aféra Viganò zanechala pocit zrady i v Ríme. Americké debaty o Viganòvom liste sa väčšinou sústredili na podrobné obvinenia zo skazenosti a z chýb na vedúcich pozíciách, ako i na to, čo tieto obvinenia odhaľujú alebo neodhaľujú o príčine a pokračovaní krízy zneužívania klerikmi. Skrátka, Američania sa sústredili najmä na to, kto čo kedy vedel.

Rím sa však sústredil na čosi iné: arcibiskup Viganò žiadal rezignáciu pápeža Františka. Práve tento akt nelojálnosti, a nie množstvo ďalekosiahlych obvinení, ktoré Viganò vzniesol, je prizmou, cez ktorú sa Rím pozerá na celú vec.

Treba obnoviť dôveru s Rímom. No aj pápež František by mal prestať počúvať tých, čo by chceli americký episkopát vykresľovať ako svorku ideológov, ktorí sa snažia získať pápežov skalp. Takto rozpráva Ted McCarrick. Zdieľať

To, ktorá prizma je tá „správna“, je otázkou na inokedy. No zjavne je to tak, že obe strany vidia vec veľmi odlišne. Obe strany sa cítia zákerne napadnuté. Je nevyhnutné, aby Američania, a zvlášť americkí biskupi, pochopili, že bude treba obnoviť vzájomnú dôveru s Rímom, ak sa má reforma biskupov ukázať ako úspešná. Nezáleží na tom, či je to fér. Potrebné je vyvinúť snahu o obnovenie dôvery.

A zasa Rím musí uznať, že dobro amerických veriacich, nehovoriac už o dôveryhodnosti reakcie Cirkvi na zneužívanie po celom svete, si vyžaduje úplné a dôkladné rozmotanie sietí klamstva a zlyhaní, ktoré Cirkvi tak poškodili. Môže to znamenať, že pápež František bude musieť začať počúvať hlasy, ktoré mal doteraz sklon odmietať, a prestane počúvať tých, čo by chceli americký episkopát vykresľovať ako svorku ideológov, ktorí sa snažia získať pápežov skalp. Takto rozpráva Ted McCarrick.

Povedal som to už aj predtým: ak reforma nepríde od a cez pápeža a biskupov, nepríde vôbec. Kristus miloval svojich apoštolov a bol ochotný za nich trpieť. A je tiež jasné, že boli časy, keď ich síce miloval, no jednoducho ich musel strpieť. Ak sa Rím a americkí biskupi musia naučiť kvôli nám spolu vychádzať, my laici musíme byť ochotní ich strpieť. Nazvime to nasledovaním Krista.

To neznamená, že máme zo seba robiť hlupákov. No onen tvrdý cynizmus s neustálym upodozrievaním našich pastierov je pre dušu smrteľný. Musíme sa zaliečať, volať a občas aj kritizovať, no ak si zo svojich duchovných otcov dobrovoľne spravíme nepriateľov, riskujeme zatratenie.

Tvrdý cynizmus s neustálym upodozrievaním našich pastierov je pre dušu smrteľný. Ak si zo svojich duchovných otcov dobrovoľne spravíme nepriateľov, riskujeme zatratenie. Zdieľať

Minulý mesiac predniesol pápež František homíliu, ktorá bola pre mnohých ako soľ do otvorenej rany. Rozprával o Veľkom žalobcovi, ktorý napáda biskupov a šíri pohoršenie. Stojí za to sa vrátiť k tejto homílii, zvlášť k tomuto úryvku:

V týchto časoch sa zdá, akoby bol vypustený „veľký žalobca“ a zameral sa na biskupov. Je pravda, že my všetci biskupi sme hriešnikmi. Snaží sa odhaliť hriechy, aby boli na očiach a aby tak pohoršil ľud. Veľký žalobca sám hovorí Bohu v Prvej kapitole Knihy Jób, že „blúdil po svete hľadajúc, ako obžalovať“. Silou biskupa proti „veľkému žalobcovi“ je modlitba – tá Ježišova, ktorý sa za neho modlí, a aj jeho vlastná modlitba; a potom pokora cítiť sa byť vybraný a zotrvať nablízku Božiemu ľudu, bez toho, aby sa vybral za akýmsi aristokratickým životom, ktorý ho oberá o toto pomazanie. Modlime sa dnes za našich biskupov – za mňa, za tých, ktorí sú tu predo mnou a za všetkých biskupov sveta.

Môže niekto povedať, že sa pápež František mýli? Naši biskupi, náš pápež, sú zo všetkých strán napádaní za to, čo spravili alebo nespravili, a mali. Okrem túžby po pravde potrebujú od nás i modlitby. Kvôli nim i kvôli nám.

Stephen P. White
Autor je akademickým pracovníkom Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

Pôvodný text: For their sake and for ours….

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo