Čo bezprostredne predchádzalo vzniku ruténskej metropólie v USA

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo bezprostredne predchádzalo vzniku ruténskej metropólie v USA

Ikonostas ruténskeho byzantského chrámu v USA. Foto: wikimedia

Vladyka Elko považoval za potrebné, aby ruténska gréckokatolícka cirkev v USA bola „americkejšia“ a modernejšia, a preto rozbehol program reforiem.

Nečakaným odstúpením biskupa Daniela Ivanča padla zodpovednosť za Pittsburský gréckokatolícky apoštolský exarchát na plecia generálneho vikára Nicholasa T. Elka (1909 – 1991). Nicholas Thomas Elko sa narodil v meste Donora v štáte Pensylvánia. Svoje teologické štúdium dovŕšil v Užhorode a Leuvene (Belgicko). Po kňazskej vysviacke v roku 1934 slúžil v rozličných farnostiach a bol rektorom kňazského seminára. Druhého decembra 1954 ho Svätá stolica vymenovala za apoštolského administrátora sede plena exarchátu. Šiesteho marca 1955 v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne ho kardinál Eugène Tisserant vysvätil za biskupa. Vladyka Elko bol prvým biskupom ruténskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorý sa narodil v Spojených štátoch amerických. Piateho septembra 1955 sa oficiálne stal tretím biskupom exarchátu.

Angličtina ako liturgický jazyk už pred koncilom

Vladyka Elko považoval za potrebné, aby ruténska gréckokatolícka cirkev v USA bola „americkejšia“ a modernejšia, a preto rozbehol program reforiem, ktorý mal pozitívne i negatívne stránky. V roku 1955 mu Rím udelil povolenie používať anglický jazyk v liturgii. Na tú dobu to bola radikálna inovácia, pretože ešte bolo zakázané používanie anglického jazyka v liturgii latinskej cirkvi. Exarcha Elko zaviedol aj prax prijímať do cirkvi veriacich, ktorí nemali rusínsky pôvod. Všetky tieto zmeny pomohli otvoriť exarchát americkému katolicizmu. No v tom istom čase povzbudzovali deti prisťahovalcov, aby sa stali súčasťou veľkého amerického melting pot, takže oslabovali ich etnické a kultúrne charakteristiky. V roku 1956 vladyka Elko založil týždenník The Byzantine Catholic World, ktorý mal šíriť cirkevné správy medzi veriacimi. Názov časopisu bol emblematický pre prebiehajúci prelom a odrážal tendenciu, začatú na konci 40. rokov, nahrádzať tradičnú definíciu „gréckokatolíci“ pojmom „byzantskí katolíci“, a to v snahe vyzdvihovať hlásenie sa k cirkvi skôr na základe obradu než na základe spoločných etnických koreňov.

Pripodobňovanie sa latinskej cirkvi

Elkova správa exarchátu sa vyznačovala masívnou budovateľskou kampaňou v exarcháte. Pod jeho vedením sa postavilo vyše sto chrámov a škôl. Tento program expanzie bol potrebný kvôli zaobstaraniu vhodného prístrešia pre väčšie farnosti. No v snahe prispôsobiť sa americkým katolíckym chrámom latinského obradu boli v novopostavených chrámoch zámerne vynechávané mnohé aspekty tradičnej byzantskej architektúry, ako napríklad ikonostas a ikony, alebo boli odstraňované z rekonštruovaných chrámov. V mnohých prípadoch boli chrámy vyzdobované podľa umeleckého a architektonického vkusu obdobia druhej svetovej vojny a veľmi málo sa podobali na svoje európske prototypy. 

V úsilí zostať v kontakte s veriacimi, ktorí sa sťahovali za prácou, exarcha Elko založil rozličné farnosti v Spojených štátoch amerických mimo tradičných území ruténskeho exarchátu, kde gréckokatolícki veriaci vytvorili nové komunity: Van Nuys v štáte Kalifornia (1956), Anchorage v štáte Aljaška (1957) a ešte Fontana a San Diego (1958) v štáte Kalifornia. Štvrtého decembra 1967 exarchu Elka odvolali do Ríma, kde prijal arcibiskupské menovanie s poslaním vysviacať kňazov pre katolíkov byzantského obradu v Ríme. Na pittsburskom exarchátnom stolci ho nahradil exarchátny kancelár Edward V. Rosack, ktorý bol vymenovaný za dočasného apoštolského administrátora. Arcibiskup Elko sa vrátil do Spojených štátov amerických v roku 1970, no nie do gréckokatolíckej cirkvi, ale ako pomocný biskup latinského obradu v arcidiecéze Cincinnati v štáte Ohájo, kde zostal 14 rokov. 

Zriadenie dvoch oddelených eparchií Passaic a Munhall-Pittsburgh

V roku 1963 Pavol VI. zareagoval na nepretržitý rast exarchátu povýšením jeho postavenia a jeho rozdelením na dve rozličné cirkevné jurisdikcie: prvá jurisdikcia, ktorá bola sústredená v Passaicu v štáte New Jersey, zahŕňala štáty New Jersey, Connecticut, Delaware, Floridu, Georgiu, Maine, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New York, Severnú Karolínu, Južnú Karolínu, Rhode Island, Vermont e Virgíniu, celú východnú časť Pensylvánie a oblasť Columbie. Druhá jurisdikcia, ktorá bola sústredená v Munhalle-Pittsburgu, zahŕňala zvyšok Spojených štátov amerických. Ešte dôležitejší bol fakt, že dekrét povýšil obidve jurisdikcie do kánonického postavenia eparchie.

Tridsiateho prvého júla 1963 bol biskup Stephen J. Kočiško (1915 – 1995) vymenovaný za prvého biskupa Passaicu. Stephen John Kočiško sa narodil v Minneapolise. Študoval v Ríme. Za kňaza ho vysvätil v roku 1941 ruský biskup Alexander Evreinoff, ktorý bol poverený vysviacaním katolíkov byzantského obradu v Ríme. V roku 1956 bol Kočiško vymenovaný za pomocného biskupa exarchátu a zastával funkcie rektora seminára a generálneho vikára. Keď sa stal biskupom Passaicu, rozbehol vydávanie nového týždenníka Eastern Catholic Life. Počas Druhého vatikánskeho koncilu sa aktívne podieľal na formulovaní koncilových uznesení a po návrate do Spojených štátov amerických sa usiloval zavádzať do života koncilové dekréty, ktoré prikazovali východným katolíckym cirkvám, aby sa vrátili k svojim pôvodnejším zvykom a obyčajom. Keď biskupa Elka odvolali do Ríma, 22. decembra 1967 Svätá stolica vymenovala Kočiška za nového biskupa eparchie Munhall-Pittsburgh.

V roku 1963 bol založený v Matawane v štáte New Jersey Monastier otcov baziliánov z Máriapócsu.  

Munhallsko-Pittsburská ruténska metropolitná cirkev sui iuris

Dvadsiateho prvého februára 1969 Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Quandoquidem Christus ďalej povýšil postavenie karpatsko-rusínskej cirkvi v Spojených štátoch amerických, pričom vytvoril metropóliu s veľkými samosprávnymi právomocami. Munhallsko-Pittsburská eparchia bola povýšená na archieparchiu a zverená vedeniu arcibiskupa. Apoštolská konštitúcia určila eparchie Passaic a Parma za sufragánne eparchie Munhallsko-Pittsburskej metropólie.

Biskup Stephen J. Kočiško bol vymenovaný za nového arcibiskupa metropolitu Munhallu-Pittsburgu. V roku 1977 bola Munhallsko-Pittsburská archieparchia premenovaná na Pittsburskú karpatsko-byzantskú katolícku metropolitnú archieparchiu.

V roku 1968 biskup Michael Dudick nastúpil po Kočiškovi vo vedení eparchie Passaic a zostal tam až do roku 1996. V roku 1977 bosé karmelitánske sestry byzantského obradu založili v Sugarloafe v štáte Pensylvánia Monastier Zvestovania Pána pod vedením matky Márie Shieldsovej. Po Dudickovi nastúpil v roku 1996 biskup Andrej Pataki.

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo