Blokovali Ján Pavol II. a Benedikt XVI. svätorečenie biskupa Romera?

Blokovali Ján Pavol II. a Benedikt XVI. svätorečenie biskupa Romera?

Pápež Ján Pavol II. s arcibiskupom Óscarom Romerom.

Obraz o tom, že pápež František uvoľnil v prípade svätorečenia arcibiskupa Óscara Romera brzdu, ktorú zatiahli jeho predchodcovia, nie je pravdivý.

Hoci sa nedeľnou slávnosťou proces kanonizácie pápeža Pavla VI., biskupa Óscara Romera a ďalších piatich nových svätcov skončil, k jednej veci sa oplatí vrátiť.

Stále sa totiž ozývajú hlasy, že k Romerovmu svätorečeniu došlo len vďaka sympatiám súčasného pápeža k osobe zavraždeného sansalvadorského arcibiskupa. Na rozdiel od Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ktorí údajne tento moment odďaľovali. Takto to však nebolo.

Proces blahorečenia otvoril práve Ján Pavol II.

Poľský katolícky publicista Filip Mazurczak už v minulosti napísal, že neplatia tvrdenia o tom, že by bol pápež Ján Pavol II. s Romerom nespokojný a rešpektovať ho začal až po jeho smrti. Takúto interpretáciu označil Mazurczak za mýtus.

Spomína denník arcibiskupa, v ktorom opisuje, ako ho Wojtyła pozorne počúval a povzbudzoval. „Budúci mučeník bol veľmi šťastný. Vo svojom denníku píše, že cítil od pápeža plnú podporu,“ uviedol poľský publicista krátko po tom, ako pápež František pred tromi rokmi schválil blahorečenie arcibiskupa Romera.

„Po jeho smrti Ján Pavol II. nepočúval prelátov, ktorí ho vykresľovali ako skrytého komunistu. Po atentáte na Romera v roku 1980 poslal telegram, v ktorom čin odsúdil, a poslal svojho osobného delegáta, aby predsedal pohrebnej omši.“

K téme:
Zavrhovaní svätí Zdieľať

Mazurczak spomína tiež Wojtylovu návštevu Salvadoru tri roky po Romerovej smrti. Latinskoamerickí preláti vtedy pápeža odhovárali, aby navštívil jeho hrob, no on napriek tomu s papamobilom odbočil ku katedrále. „Potom sa pomodlil pri Romerovom hrobe a chválil ho ako horlivého pastiera, ktorý sa pokúšal zastaviť násilnosti.“

Znovu tak urobil aj pri ďalšej návšteve o trinásť rokov neskôr. V roku 2000 zasa pri slávnosti v Ríme nevyhovel prosbám niektorých latinskoamerických kardinálov, aby ho nespomínal ako mučeníka. Wojtyła urobil presný opak.

Napokon bol to práve on, kto v roku 1994 otvoril cestu k Romerovmu blahorečeniu. „Ján Pavol ho nikdy neodďaľoval, naopak, podľa jeho slov americkému novinárovi Kennethovi Woodwardovi už samotný fakt, že Romero bol zabitý pri slúžení omše za zosnulého priateľa, stačil na to, aby bol uznaný za mučeníka,“ napísal Mazurczak.  

Marxista? Je to ďalší mýtus

Óscar Romero bol arcibiskupom San Salvadoru počas ťažkého obdobia, keď sa krajina nachádzala na pokraji občianskej vojny. Spočiatku nebol príliš angažovaný, no neskôr začal ostro kritizovať pravicovú vládnu juntu, ktorá na obyvateľoch krajiny páchala kruté násilie. Jej terčom boli najmä chudobní a práve ich sa Romero horlivo zastával.

Arcibiskupove kázne počúvala celá krajina. „V mene Boha a tohto trpiaceho ľudu vás žiadam, prosím vás, prikazujem vám, upustite od represií,“ povedal počas svojej poslednej homílie 23. marca 1980. O deň nato ho zavraždili priamo pri omši.

Romera dodnes obviňujú z toho, že bol marxistom a podporovateľom ľavicovej teológie oslobodenia. „Keď som písal jeho životný príbeh, prezrel som si jeho knižnicu. Samozrejme, podporovatelia teológie oslobodenia ho vždy navštevovali a nechávali mu knihy. Videl som ich, boli ako nové, nikdy ich neotvoril. Nikdy ich nečítal. Na druhej strane, všetky knihy cirkevných otcov nosil so sebou a boli zdrojom jeho inšpirácie,“ povedal pred Romerovým blahorečením jeho bývalý sekretár Jesus Delgado. „Nevedel nič o teológii oslobodenia, nechcel o tom vedieť. Dodržiaval učenie katolíckej cirkvi a pápežov.“

Rovnako to vidí aj poľský publicista Mazurczak: „Nie je žiaden dôkaz, že by Romero čítal teológiu oslobodenia (jej vplyv naňho bol maximálne nepriamy, prostredníctvom niektorých jezuitských priateľov ovplyvnených teológiou oslobodenia). Vo svojich kázňach cituje Písmo, pápežské encykliky, dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a latinskoamerickej biskupskej konferencie, nikdy však marxizmus či teológiu oslobodenia, ktorým sa starostlivo vyhýbal.“

Sv. Oscar Romero (Óscar Arnulfo Romero Galdámez) sa narodil 15. augusta 1917 v salvádorskom Ciudad Barrios. Po prijatí kňazskej vysviacky v roku 1942 bol dvadsať rokov farárom v diecéze San Miguel. V roku 1970 bol menovaný za pomocného biskupa San Salvadora, neskôr za biskupa Santiaga de Maria a v roku 1977 za arcibiskupa San Salvadora. Medzičasom vypukla v krajine ťažká politická kríza, ktorá vyústila do občianskej vojny. Keď Mons. Romero sledoval násilie páchané na slabších a vraždy kňazov a katechétov, cítil pastoračnú povinnosť zaujať postoj nebojácnosti. Bol zavraždený 24. marca 1980 pri slávení omše. V roku 2015 ho pápež František vyhlásil za blahoslaveného.

zdroj: Vatican News


Vražda pre politiku alebo vieru?

Romerovu cestu k blahorečeniu nekomplikovali iba kontroverzie okolo jeho názorov. Špekulovalo sa tiež o tom, či jeho smrť skutočne bola mučeníctvom pre vieru, na základe čoho by mohol byť blahorečený bez potreby zázraku na jeho príhovor. Niektorí totiž poukazovali na to, že nájomní vrahovia ho zabili pre jeho politické postoje, nie pre jeho vieru.

Keďže v čase, keď Kongregácia pre náuku viery pozastavila Romerov proces blahorečenia, bol na jej čele kardinál Joseph Ratzinger, aj on sa ocitol na zozname údajných neprajníkov. 

Postulátor prípadu blahorečenia Vincenzo Paglia však pripomenul, že to bol práve emeritný pápež Benedikt XVI., kto v roku 2012, necelé dva mesiace pred svojou abdikáciou, presunul prípad z Kongregácie pre náuku viery na Kongregáciu pre kauzy svätých, čím vydláždil cestu k Romerovej beatifikácii.

Cirkev tak nakoniec uznala, že dnes už svätý sansalvadorský arcibiskup bránil princípy sociálnej náuky cirkvi a zavraždili ho ako ochrancu chudobných a prenasledovaných.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo