Prvý pittsburský arcibiskup metropolita

Prvý pittsburský arcibiskup metropolita

Ruténski gréckokatolícki biskupi v USA. Zdroj: wikimedia

Jedenásteho júna 1969 sa Stephen John Kočiško stal prvým arcibiskupom metropolitom v dejinách karpatsko-rusínskej komunity.

V tom čase archieparchia mala 84 farností, 87 kňazov a 151 000 veriacich. Pod vedením arcibiskupa Kočiška a s pomocou pomocného biskupa Johna Bilocka (1973 – 1994) boli dosiahnuté rozličné pokroky. Hlavne sa podarilo znovu otvoriť teologickú fakultu v Kňazskom seminári svätých Cyrila a Metoda, ktorá zostala zatvorená dva roky. V súlade s predpismi Druhého vatikánskeho koncilu tento seminár skoncipoval nové programy pre pastoračnú službu a dal nový dôraz na východné zvyky a teologické tradície. Kočiško, ktorý bol presvedčený o potrebe väčšieho poznania náboženských tradícií medzi veriacimi, ustanovil úrad pre náboženskú formáciu. Nový úrad začal publikovať materiály pre katechézu mladých, medzi nimi edíciu kníh pre vyučovanie náboženstva s názvom God with us, ktorá sa stala veľmi populárnou medzi katolíkmi byzantskej tradície v Spojených štátoch amerických a Kanade.

Arcibiskup Kočiško veľmi pamätal aj na záchranu náboženských a kultúrnych diel. V roku 1971 podnietil vytvorenie múzea s cieľom zozbierať a zachovať náboženské články, ikony, knihy, maľby a ďalší z historického hľadiska zaujímavý materiál. Okrem toho podporoval úsilia bádateľov niektorých prestížnych univerzít, ktorí zbierali a fotili na mikrofilmy časopisy, knihy a ďalší dokumentárny materiál vytvorený karpatskými Rusínmi, aby po archivácii mohli byť študované budúcimi generáciami. V každom prípade, arcibiskup Kočiško nezanedbával pastoráciu. Vytvoril nové farnosti a misijné stanice v niektorých predmestiach Pittsburgu, ako Upper St. Clair, North Huntigton a Gibsonia, a takisto v Houstone, Dallase a San Antoniu v štáte Texas. Po páde komunizmu vo východnej Európe arcibiskup Kočiško viedol vo februári 1990 delegáciu ruténskych biskupov zo Spojených štátov amerických, ktorá na znak solidarity s gréckokatolíkmi, ktorí sa nedávno oslobodili od potláčateľského ateistického režimu, zavítala do Prešova a Mukačeva. Táto cesta mala veľmi silný morálny a duchovný vplyv na veriacich a ich biskupov vo východnej Európe. V roku 1990 Kočiško rezignoval z dôvodu veku na úrad arcibiskupa, a to v súlade s Kódexom kánonov východných cirkví (CCEO).

Eparchie Parma a Van Nuys/Phoenix

Dvadsiateho prvého februára 1969 Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Christi Ecclesia vytvoril na západných územiach Munhallsko-Pittsburskej eparchie novú sufragánnu eparchiu s hlavným centrom v Parme v štáte Ohájo.

Vytvorením novej eparchie Parma bolo drasticky zmenšené enormné územie Munhallsko-Pittsburskej archieparchie. Nová Pittsburská archieparchia teraz zahŕňala západnú polovicu Pensylvánie, východné Ohájo, celú Západnú Virgíniu, Kentucky, Tennessee, Alabamu, Mississippi, Arkansas, Louisianu, Oklahomu  a Texas. Parmská eparchia zahŕňala zostávajúcu západnú časť USA. Rastúce sťahovanie sa Ruténov za prácou na západ Spojených štátov amerických si vyžiadalo vytvorenie nových farností, ktoré boli založené v Anaheime v štáte Kalifornia, v Denveri v štáte Colorado, v Albuquerque v štáte Nové Mexiko, v Daytone v štáte Ohájo, v Tucsone v štáte Arizóna, v Spokane v štáte Washington, v Sugar Creek v štáte Missouri, v Indianapolise v štáte Indiana a v Las Vegas v štáte Nevada.

Otec Emil Mihálik, kancelár Passaickej eparchie, bol vymenovaný za prvého biskupa novej eparchie Parma (1969 – 1984). V roku 1970 bol založený v Nord Royaltone v štáte Ohájo monastier byzantského obradu Poor Clare of the Holy Protection of the Mother of God, ktorý ako prvá predstavená viedla Mary Philomena Horkavi. Po Mihálikovi nastúpil biskup Pataki (1984 – 1996), ktorý pred príchodom do Passaicu bol biskupom v Parme. Po Patakim nastúpil biskup Basil Myron Schott (1996 – 2002), ktorého v roku 2002 nahradil biskup John Kudrick.

Tretieho decembra 1981 Svätá stolica ďalej rozdelila Parmskú eparchiu, pričom vytvorila novú eparchiu s centrom vo Van Nuys, predmestí Los Angeles v štáte Kaliformia. Novovzniknutú eparchiu tvorili štáty Aljaška, Arizona, Kalifornia, Kolorádo, Havaj, Idaho, Montana, Nevada, Nové Mexiko, Oregon, Utah, Washington a Wyoming.

Biskupa Thomas Dolinaya (1923 – 1993), ktorý už bol pomocným biskupa v Passaicu (1976 – 1981), vybrali za biskupa Van Nuys. Nová eparchia bola kánonicky ustanovená 9. marca 1982. Po odchode biskupa Dolinaya do Pittsburgu v roku 1990 nastúpil na biskupský stolec George Kuzma (1991 – 2000), ktorý bol predtým pomocným biskupom v Passaicu (1987 – 1990). Po penzionovaní biskupa Kuzmu sa biskupom stal William Charles Skurla (2002 – 2007). V roku 2009 bola táto eparchia premenovaná na Holy Mary of Protection Byzantine Catholic Eparchy of Phoenix.

Terajšia situácia

V 90. rokoch minulého storočia všetky štyri okruhy (Pittsburgh, Passaic, Parma, Van Nuys) zažili rozličné zmeny vo svojom vedení kvôli odstúpeniam z dôvodu veku, úmrtiam, presunom. Len Pittsburská archieparchia mala počas piatich rokov štyroch biskupov.

Dvadsiateho deviateho mája 1990 bol Thomas Dolinay, biskup vo Van Nuys, vymenovaný za arcibiskupa koadjútora Pittsburgu. Po penzionovaní Kočiška v roku 1991 sa biskup Dolinay automaticky stal druhým metropolitom tejto karpatsko-rusínskej metropolitnej cirkvi, no 13. apríla 1993 Dolinay po krátkej chorobe zomrel. A tak za administrátora eparchie až do vymenovania nového metropolitu (1993 – 1994) vybrali Johna Bilocka, pomocného biskupa v Pittsburgu.

Štrnásteho novembra 1994 Svätá Stolica vymenovala za tretieho metropolitu a šiesteho riadneho biskupa Pittsburskej archieparchie Judsona Procyka (1931 – 2001), rektora Katedrály svätého Jána Krstiteľa a rektora Kňazského seminára svätých Cyrila a Metoda. Siedmeho februára 1995 bol Procyk intronizovaný za arcibiskupa metropolitu.

Vladyka Procyk, ktorý podporoval väčšie priľnutie veriacich k východným tradíciám a zvykom, ustanovil nové normy pre vysluhovanie sviatostí v rámci nového Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO) a plánoval obnovenie trvalého diakonátu v rámci archieparchie. Okrem toho bol strojcom citeľného zblíženia s karpatsko-rusínskou pravoslávnou eparchiou, ktorá sa nachádza v Johnstowne v štáte Pensylvánia. Vladyka Procyk promulgoval normy partikulárneho práva Pittsburskej karpatsko-rusínskej metropolitnej cirkvi sui iuris, ktoré vstúpili do platnosti 1. októbra 1999. Nanešťastie, aj jeho kariéra bola prerušená 23. apríla 2001 predčasnou demisiou.

Po vladykovi Procykovi nastúpil 9. júla 2003 metropolita arcibiskup Basil Myron Schott, františkánsky rehoľník a parmský biskup, ktorý viedol pittsburskú metropolitnú cirkev až do svojej smrti v roku 2011.

Terajším arcibiskupom metropolitom Pittsburgu Byzantíncov je William Charles Skurla, ktorý pred svojím zvolením v roku 2012 bol biskupom Passaicu (2007 – 2012).

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil otec Ján Krupa.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo