Svet kresťanstva 29. október 2018

Najnovšie roky v pittsburskej cirkvi sui iuris

Daniel Černý
Daniel Černý
Máj 2016 priniesol byzantským katolíkom v USA skutočné zemetrasenie a otvoril novú éru.
Máj 2016 priniesol byzantským katolíkom v USA skutočné zemetrasenie a otvoril novú éru.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Daniel Černý

Najnovšie roky v pittsburskej cirkvi sui iuris

Siedmeho mája bolo oznámené, že biskup John Kudrick z eparchie Parma rezignoval na svoju funkciu a administrátorom eparchie sa stal pittsburský metropolita William Charles Skurla. Zároveň po dovŕšení kánonického veku odišiel do dôchodku eparcha Phoenixu Gerald Nicholas Dino. Na jeho miesto bol vymenovaný dovtedajší eparcha pre Slovákov v Kanade John Stephen Pazak (Pažák) CSsR.

Phoenixská eparchia

Nový biskup Pažák ustanovil emeritného biskupa Dina aj vzhľadom na jeho skúsenosti za protosynkela (generálneho vikára) eparchie. A tak môžeme hovoriť o kontinuite i dobrej spolupráci v rámci eparchie. Eparchia bola rozčlenená na štyri vikariáty a po rokoch snaženia v nej vznikol ďalší tradičný monastier, nazvaný príznačne „Duchovný dom“. Táto mužská mníšska komunita v tomto roku slávila posviacku nového chrámu na svojom pozemku. Prispieva k duchovnému životu nielen v štáte Oregon, ale na celom severozápade USA.   

Biskup Pažák si popri povinnostiach v eparchii Phoenix plnil aj povinnosti administrátora slovenskej eparchie v Kanade. Tento stav trval až do roku 2018, keď Svätá stolica vymenovala Mariána Andreja Pacáka CSsR za tretieho sídelného biskupa Eparchie svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Kanade.

Prvého augusta 2018 bol za apoštolského administrátora eparchie Phoenix vymenovaný miestny rímskokatolícky biskup Thomas James Olmsted. Vznikla tak zaujímavá situácia, pretože biskup Pažák neodišiel z čela eparchie, ale jeho pôsobenie sa zredukovalo na liturgické slávenia a všetka výkonná moc je v rukách biskupa Olmsteda.

Internetové zdroje, ako aj vyhlásenie samotného biskupa Olmsteda pri nástupe do funkcie potvrdzujú, že v rámci gréckokatolíckej cirkvi v USA došlo k vážnym sporom medzi biskupom Pažákom a metropolitom Skurlom. Keďže biskup Olmsted má v Arizone povesť biskupa svätého života a šikovného organizátora, jeho ustanovenie bolo duchovenstvom i veriacimi prijaté bez vážnejších problémov. Je to viac-menej dočasné riešenie, pretože o tri roky vladyka Pažák dosiahne dôchodkový vek a predpokladá sa, že jeho nástupca bude mať riadnu moc.

Parmská eparchia

Emeritný parmský biskup John Michael Kudrick bol dobre známy aj gréckokatolíkom na Slovensku, pretože svoje korene má na Zemplíne a často sem prichádzal upevňovať putá medzi cirkvami rovnakej tradície. Vladyka Kudrick rezignoval na úrad biskupa v Parme vyše šesť rokov pred dovŕšením kánonického veku na emeritovanie.  

Po páde komunistického režimu v strednej a východnej Európe prišli mnohí americkí biskupi osobne podporiť Slovensko a cirkev na historickej Podkarpatskej Rusi (dnes nazývanej Zakarpatská Ukrajina). Starnutím biskupov, ich rezignáciou a nástupom nových generácii sa tieto kontakty značne obmedzili. Práve biskupovi Kudrickovi vďačíme za obnovu týchto kontaktov, pretože nebolo iného zámorského biskupa, ktorý by počas svojho pôsobenia tak pravidelne prichádzal na Slovensko, do Mukačevskej eparchie alebo do Maďarska.

Obrovská vďaka patrí biskupovi Kudrickovi za snahu obnoviť ženaté duchovenstvo vo svojej eparchii Parma, a to spočiatku hlavne prostredníctvom ženatého duchovenstva prichádzajúceho z Európy. Nebyť Kudrickovej osobnej zaangažovanosti, tento výrazný krok v dejinách amerických gréckokatolíkov by nebol možný. Pravdou je, že o tomto kroku hovorili mnohí, ale najväčšie zásluhy o ženaté duchovenstvo patria vladykovi Kudrickovi. A tak počnúc rokom 2004 u neho pôsobia ženatí duchovní aj zo Slovenska. Časom ich počet rástol aj vďaka ženatým duchovným z radov vlastného kňazského dorastu a ďalším kandidátom z Európy.

Parmský eparcha Milan Lach SJ

Na základe toho, čo sme práve uviedli, sa voľba Kudrickovho nástupcu, aj napriek prvotnému šoku, javí ako celkom logická. Vladyka Milan Lach SJ, dovtedajší pomocný bisdkup prešovskej archieparchie, bol 24. júna 2017 menovaný za apoštolského administrátora eparchie Parma. Bolo to teda dočasné menovanie, aby sa ukázali adaptačné schopnosti vladyku Lacha. Pripomeňme, že to bolo ďalšie menovanie rodom Európana do Pittsburskej metropólie po takmer 100 rokoch (z Európy pochádzal Basil Takáč, ktorý sa v roku 1924 stal prvým gréckokatolíckym biskupom Pittsburgu).

Prvého júna 2018, presne na piate výročie jeho biskupskej služby, bol vladyka Milan potvrdený Svätou stolicou za sídelného biskupa eparchie Parma. Medzičasom mu prišli na pomoc ďalší dvaja ženatí kňazi zo Slovenska. Vladyka Lach vymenoval za svojho generálneho vikára otca Mareka Višňovského, ktorý pôsobí v USA ako misionár aj s rodinou už od roku 2004.

Úpadok cirkvi

Menovanie biskupa Lacha treba vnímať v dvoch rovinách.

Prvou rovinou je trend, ktorý je badateľný v ostatných rokoch pri východných katolíckych cirkvách v diaspóre, že Svätá stolica ustanovuje do ich vedenia biskupov z domovských krajín (pekne to vidno pri Ukrajincoch a Melchitoch – Araboch a ďalších). Cieľom je podporiť oživenie väzieb s cirkvami rovnakej tradície.

Druhou rovinou je to, že v cirkvách v USA žije 95 percent duchovenstva v celibáte a teda predstavuje adeptov na biskupskú hodnosť. Táto zlá vizitka zámorského kléru núti k hlbšej reflexii nad ostatnými desaťročiami cirkevného života, ktorý po zlatom období 50. rokov začal v USA a Kanade po Druhom vatikánskom koncile stagnovať a po roku 2000 prechádza hlavne kvantitatívnou krízou. Rapídne klesli počty farníkov. Mnoho starých farníkov odišlo do večnosti a ich miesta v chrámoch zostali uprázdnené.

Kríza nezasiahla len počty farníkov, ale aj rehoľný či mníšsky život, ktorý bol vždy považovaný za baštu kresťanstva. Zanikli mnohé rehoľné spoločenstvá. Medzi nimi aj ojedinelý pokus o vlastnú ženskú rehoľu v rámci gréckokatolíckej cirkvi  v USA – rehoľa sestier Krista Učiteľa, ktorá bola založená za čias biskupa Nicholasa Thomasa Elka. Sestry baziliánky sú komunitou bez mladých povolaní. Sestry benediktínky sa presťahovali do domova pre seniorov a obdobne sú na tom aj gréckokatolícke klarisky.

Z mužských komunít ostali len zvyšky františkánov. Redemptoristi už ani nie sú medzi gréckokatolíkmi v USA. Dožívajú aj benediktíni. V rámci eparchie Parma existuje tradičný žensky monastier Krista Ženícha, ktorý má povolania. Nejaké nové adeptky majú aj gréckokatolícke karmelitánky v Pensylvánii. Ďalšou oblasťou, z ktorej ustúpila gréckokatolícka cirkev v USA, je školstvo. Počet cirkevných škôl možno zrátať na prstoch jednej ruky.

Hľadanie identity

Cirkev v USA hľadá svoju identitu v americkom priestore. Situácia gréckokatolíkov v USA v mnohom pripomína dejiny gréckokatolíkov na Slovensku. Tiež prechádzali zápasmi okolo zavádzania živého jazyka do liturgie, okolo čistoty obradu a hľadania vlastnej tradície. Vyskytli sa latinizačné obdobia, keď sa z chrámov odstraňovali ikonostasy, ale aj obdobia návratu k autentickej tradícii.

Najnovšia situácia je taká, že liturgia je postupne očisťovaná od cudzích vplyvov. Tento proces má obrovskú oporu v katechetických programoch. Sú postavené na katolíckej vierouke a ukazujú, ako možno byť východným kresťanom v dnešnej dobe. Neboja sa preberať dobré nápady v oblasti katechetiky aj od pravoslávnych cirkví. Katechetické programy majú na muške veriacich od kolísky až po dospelosť. Miestni duchovní naliehavo potrebujú prebudiť v ľuďoch záujem o sviatosti a vďaka mnohým kňazom svätého života badať určitý pokrok v tomto smere.

Pri americkom spôsobe života, ktorý sa vyznačuje častým sťahovaním za prácou, neprekvapuje, že mnohé gréckokatolícke farnosti zanikajú, no vznikajú nové na miestach, kde kedysi nebolo ani chýru ani slychu o gréckokatolíkoch.

V Amerike síce nezažili zrušenie gréckokatolíckej cirkvi ako na Slovensku, no nebolo im ľahostajné, čo sa dialo na Slovensku. Pamätajme, že procesy blahorečenia biskupov Romžu, Hopka a Gojdiča boli zahájené v USA, keď na Slovensku ešte vládol komunizmus. A po páde komunizmu boli s radosťou postúpené domovským eparchiám.

Spolupráca ochabovala v dôsledku vymierania tej generácie v USA, ktorá ešte hovorila pôvodnými nárečiami domovského územia. No kontakty nikdy neboli úplne pretrhnuté. Aj dnes blahodarne pôsobia v USA kňazi z eparchií zo Slovensku a Podkarpatia. Navyše je tu ešte stále záujem na oboch stranách, aby sa pokračovalo v spolupráci vo viacerých rovinách, pretože sme dedičmi rovnakej tradície.

Cirkev v USA sa pomaly oslobodzuje aj od národnostných zviazaností. Samozrejme, že aj dnes na otázku, že odkiaľ sú, veriaci i duchovní odpovedajú, že sú zo „Starého kraju“. Väčšina z nich pri podrobnejšom skúmaní naozaj uvedie územie dnešného Slovenska. No gréckokatolícka cirkev v USA sa riadi slovami svätého apoštola Pavla, že v Kristovi už viac niet nielen Žida či Gréka, ale ani Slováka či Rusína. Tradície gréckokatolíckej cirkvi – liturgické, hudobné i duchovné – oslovujú aj ľudí iných národností, od Írov, Mexičanov, Filipíncov až po Afroameričanov.

Dejiny gréckokatolíkov v sekulárnych Spojených štátoch amerických môžu byť poučením aj pre nás. Pravda, ak sme ochotní sa nechať poučiť. 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0