Vatikánska záhada ostáva naďalej neobjasnená (Vatikánska sedma)

Vatikánska záhada ostáva naďalej neobjasnená (Vatikánska sedma)

Októbrový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.

Bol to deň ako každý iný. Pätnásťročná Emanuela Orlandiová 22. júna 1983 kráčala na hodinu flauty. S rodičmi a súrodencami bývala vo Vatikáne, kde jej otec pracoval ako zamestnanec Prefektúry pápežského domu.

Nevieme, na čo Emanuela počas cesty do umeleckej školy, ktorá sa nachádzala v susedstve Piazza Navona, myslela. Možno aj na svoju rovesníčku Mirellu Gregoriovú, 16-ročnú Rimanku, ktorá začiatkom mája zmizla bez stopy.

Po skončení vyučovania okolo 19. hodiny Emanuela zatelefonovala sestre – chcela sa s ňou čo najskôr podeliť s ohromnou novinkou. Cestou do školy sa pri nej pristavilo BMW, z ktorého vystúpil muž a ponúkol jej prácu pre kozmetickú spoločnosť Avon. Sľuboval jej plat až 375-tisíc lír mesačne.

Sestre sa to veľmi nepozdávalo a Emanuelu vyzvala, aby bola opatrná. Tá ju upokojila slovami, že mužovi nič nesľúbila – iba to, že sa poradí doma s rodičmi a potom sa mu ozve.

Krátko nato sa Emanuela na autobusovej zastávke stretla s kamarátkou, ktorej sa tiež pochválila skvelou pracovnou ponukou. Zakrátko prišiel autobus, kamarátka nastúpila a Emanuela ostala na zastávke sama. Domov sa už nikdy nevrátila.


Dobový plagát v uliciach Ríma vyzývajúci k poskytnutiu informácií o nezvestnej Emanuele Orlandiovej. Foto – TASR/AP

Uniesla ju mafia? Kauza Emanuely Orlandiovej dodnes hýbe talianskou spoločnosťou. Počas uplynulých 35 rokov sa objavilo množstvo teórií o tom, čo sa v ten osudný večer vlastne stalo. Rozsiahle vyšetrovanie však prinieslo minimum zistení, o ktoré sa mohli vyšetrovatelia reálne oprieť.

Dôležitú informáciu poskytol jeden z mestských policajtov, ktorý po pol ôsmej večer v blízkosti budovy talianskeho senátu stretol dievčinu, ktorej výzor zodpovedal Emanuelinmu vzhľadu. Nebola sama – sprevádzal ju štíhly, približne 35-ročný muž, ktorý predtým vystúpil zo svojho BMW.

Podľa niektorých svedectiev sa podobal na známeho kriminálnika Enrica De Pedisa. Polícia však túto stopu ďalej nesledovala, lebo zo spravodajských informácií vyplývalo, že v tom čase sa De Pedis nenachádzal na území Talianska.    

K spojitosti únosu s činnosťou De Pedisovej mafiánskej skupiny Magliana sa vyšetrovatelia opätovne vrátili po tom, čo vypočuli jeho dlhoročnú milenku Sabrinu Minardiovú. De Pedis podľa nej prepieral špinavé peniaze cez Inštitút pre náboženské diela, známejší pod označením vatikánska banka.

Mal to byť práve vtedajší riaditeľ banky, americký arcibiskup Paul Marcinkus, kto si u De Pedisa objednal Emanuelin únos. Dôvod? Ten už svedkyňa, ktorá bola dlhodobo závislá od drog, nevedela jasne pomenovať. Naznačovala vybavovanie si účtov vnútri Vatikánu aj sexuálne zneužívanie.

A hoci Sabrina Minardiová opísala miesto, kde bola Emanuela po únose zadržiavaná (dom s rozsiahlymi pivničnými priestormi) a po usmrtení pochovaná (betonárka v obci Pomezia neďaleko Ríma), jej telo nebolo nikdy objavené.

Turecká stopa. Prinajmenšom rovnaký priestor by sme mohli venovať aj ďalším teóriám o záhadnom zmiznutí talianskej tínedžerky. Jedna z najčastejších hovorí o tom, že Emanuelu uniesli členovia tureckej ultrapravicovej organizácie Siví vlci.

Práve k nim patril aj Ali Ağca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II., a v čase dievčininho zmiznutia sedel vo väzení. Siví vlci údajne chceli vymeniť Emanuelu za atentátnika. Pôvodne to naznačovali aj záhadné anonymné telefonáty rodine Orlandiovcov.

Tureckí teroristi neskôr blafovali s informáciou, že v rukách majú aj druhé zmiznuté dievča Mirellu Gregoriovú. Vysokopostavený dôstojník východonemeckej tajnej služby Stasi Günter Bohnsack však po páde železnej opony priznal, že išlo o úmyselne podsunutú falošnú stopu, ktorá mala prekryť skutočnosť, že objednávka atentátu na pápeža prišla z východného bloku.

Nájdené kosti Emanuele zrejme nepatria. Prečo to všetko vlastne spomíname? Pred niekoľkými dňami vyvolala obrovský rozruch informácia, že pri rekonštrukcii budovy veľvyslanectva Svätej stolice pri Talianskej republike v rímskej štvrti Salario robotníci objavili úlomky ľudských kostí.

Keďže sa nachádzali pod podlahou, u niektorých ožili spomienky na Minardiovej výpoveď o zadržiavaní Emanuely v pivničných priestoroch. Žeby boli konečne objavené telesné ostatky nezvestnej dievčiny?

Vatikán, ktorý je s tragickým prípadom neustále spájaný, ešte v ten deň vydal vyhlásenie, že o náleze bol okamžite upovedomený šéf rímskej prokuratúry, ktorý nariadil identifikáciu ostatkov.

Expertíza síce ešte nie je ukončená, ale z predbežných laboratórnych vyšetrení podľa talianskych médií vyplýva, že kosti patria dospelej žene, a nie dospievajúcemu dievčaťu.

Rozumnejšie však bude počkať si na finálne výsledky. A veriť, že pravda raz vyjde na povrch a Emanuelina rodina po desaťročiach vnútorného utrpenia dostane odpoveď na svoje otázky.  

Prepustili pakistanskú kresťanku aj misionára v Turecku

Počas uplynulých dní sa dočkali prepustenia z väzenia dvaja kresťania, ktorých prípady sledoval celý svet.

Najprv turecký súd v polovici októbra nariadil prepustenie dva roky väzneného pastora Evanjelikálnej presbyteriánskej cirkvi Andrewa Brunsona, ktorého miestne úrady vinili z terorizmu a špionáže. Prípad vyvolal ostrú diplomatickú roztržku medzi USA a Tureckom.

Súd napokon Brunsona odsúdil pre obvinenie z terorizmu, ale zároveň mu udelil trest v dĺžke, ktorú už strávil ako zadržiavaná osoba v domácom väzení. Vzápätí ho prepustil s tým, že sa môže vrátiť do USA, kde ho po návrate v Bielom dome prijal aj americký prezident Donald Trump.


Osem rokov väznená pakistanská kresťanka Asia Bibi. Foto – TASR/AP

Ešte dramatickejším bol prípad kresťanky a matky piatich detí Asie Bibi, ktorú v roku 2010 pakistanské súdy odsúdili za bohorúhačstvo. Príčina jej utrpenia bola na prvý pohľad banálna – počas práce na poli sa napila z rovnakej studne ako ostatné moslimské ženy. Tie ju následne obvinili, že ju znečistila, na čo Asia Bibi zareagovala slovami, že kým Ježiš Kristus zomrel za ľudí na kríži, Mohamed nič také významné nespravil. Za svoje presvedčenie smerovala pred súdny tribunál a odtiaľ do väzenia.     

Počas ôsmich rokov sa rodina Asie Bibi musela skrývať, zatiaľ čo cirkevní, spoločenskí a politickí lídri z celého sveta vyzývali na jej prepustenie. Po sérii odvolaní proti rozsudku sa k takémuto kroku odhodlal pakistanský Najvyšší súd až na konci októbra 2018.

Oslobodzujúci rozsudok vyvolal masívne protesty iniciované islamistami, advokát Asie Bibi v obave o svoj život dokonca opustil krajinu a ušiel do Holandska. Svetovú verejnosť navyše znepokojilo, že ani niekoľko dní po vynesení oslobodzujúceho rozsudku nebola žena na slobode.

V tomto čase sa už ale podľa medializovaných informácií nachádza na utajenom mieste v Pakistane spolu so svojou rodinou a čaká na povolenie opustiť krajinu. To je však aj vďaka neutíchajúcemu odporu islamistov zatiaľ v nedohľadne.

Evanjelici majú nové vedenie

Kolotoč volieb, ktorý sa v tomto roku roztočil v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), sa zastavil.

V októbri sa evanjelici dozvedeli meno, na ktoré najnetrpezlivejšie a zároveň najdlhšie čakali. Novým generálnym biskupom sa stal doterajší nitriansky farár Ivan Eľko, ktorý v 2. kole volieb porazil žilinského farára Mariána Kaňucha.

Do hlasovania sa zapojilo viac ako 16 500 členov cirkevných zborov – Eľko získal viac ako 50 % hlasov, Kaňuch 41 %, deväť percent hlasov bolo neplatných. Do konca tohto týždňa prebieha apelačná lehota, počas ktorej je možné odvolať sa proti výsledkom volieb.

Pripomeňme, že počas uplynulých mesiacov si evanjelici zvolili aj nového generálneho dozorcu (Ján Brozman), biskupa Západného dištriktu (Ján Hroboň) a dozorcu Východného dištriktu (Ľubomír Pankuch).

Ostáva len veriť, že odovzdanie úradu končiacim generálnym biskupom Milošom Klátikom a rovnako končiacim generálnym dozorcom Imrichom Lukáčom prebehne pokojnejšie a dôstojnejšie ako samotné voľby.

Jednou vetou

Islamskí fundamentalisti v Egypte zaútočili na koptských pútnikov, 11 z nich zabili.

Vo Vatikáne sa skončila trojtýždňová biskupská synoda o mladých.

Zomrel rozhlasový redaktor a dlhoročný vedúci Odbornej redakcie náboženského vysielania Slovenského rozhlasu Pavel Gabriš.

V Martine zasadala Synoda ECAV, ktorá je najvyšším orgánom cirkvi.

Uplynulo 40 rokov od zvolenia kardinála Karola Wojtyłu za pápeža Jána Pavla II.

Pápež František vyhlásil za svätých pápeža Pavla VI. a biskupa Óscara Romera.

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval pápeža Františka na návštevu KĽDR.

Pravoslávny metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav vyjadril podporu moskovskému patriarchovi Kirillovi v súčasnom spore o budúcnosť ukrajinského pravoslávia. 

Slovenskí gréckokatolíci pri príležitosti 200. výročia zriadenia Prešovskej eparchie absolvovali púť do Ríma, kde ich prijal aj pápež František.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní sa stretli na celosvetovej konferencii v Salt Lake City.

V Nitre sa uskutočnila celoslovenská letničná konferencia, ktorú organizovala Apoštolská cirkev.

Foto mesiaca


Po prudkých dažďoch, ktoré v uplynulom období sužovali Taliansko, sa pod vodou ocitla aj Bazilika svätého Marka v Benátkach. Foto – TASR/AP

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Komentár Jaroslava Danišku k čínskej politike Svätej stolice.

Rozhovor Pavla Rábaru s kontemplatívnou mníškou Stellou Máriou Janou Dolníkovou.

Analýza Jána Krupu o komplikovaných vzťahoch moskovského a konštantínopolského pravoslávneho patriarchátu.

Komentár Imricha Gazdu k svätorečeniu pápeža Pavla VI. biskupa Óscara Romera.

Rozhovor Pavla Rábaru a Adama Takáča s dominikánom a botanikom Dominikom Romanom Letzom.

Knižná (dvoj)bodka

Štvorica redaktorov Postoja (J. Daniška, I. Gazda, M. Hanus, J. Majchrák) sa počas letných mesiacov rozprávala s piatimi slovenskými biskupmi pôsobiacimi v zahraničí – Milanom Lachom (USA), Vladimírom Feketem (Azerbajdžan), Mariánom Andrejom Pacákom (Kanada), Ladislavom Hučkom (Česká republika) a Milanom Šášikom (Ukrajina).

Výsledkom je knižná novinka vydavateľstva Postoj Media Choďte do celého sveta s podtitulom Príbehy piatich biskupov pôsobiacich v zahraničí.

„Spravidla sme zvyknutí vnímať biskupov predovšetkým ako tzv. vysokých cirkevných hodnostárov trochu zahalených do obláčkov kadidla a do prítmia svätýň. V predloženej sérii rozhovorov nám redaktori predstavujú v prvom rade plnokrvných ľudí s ich rodinným zázemím, povahou, cestami hľadania, túžbami a radosťami,“ napísal o novej knihe sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ.

Okrem tejto knihy Postoj v spolupráci s biskupom Jozefom Haľkom pripravil jedinečný diár 2019 s názvom Ži dnešok: tu a teraz.

Každý týždeň sa začína dôležitou myšlienkou, ktorá čitateľov upriami na evanjelium, sviatok či svätca daného týždňa alebo na dôležité udalosti kalendárneho roka. Okrem toho sa každý väčší celok, ako začiatok roka, pôst, prázdniny či advent, začína zamyslením, obsahuje aj modlitbu obdobia a občas aj „štuchanec biskupa Haľka“, ktorý je akýmsi dôrazným, no láskavým poštuchnutím na ceste k Dobru.

Obe knihy si navyše môžete kúpiť spolu vo výhodnom balíku.

P. S.

Svet kresťanstva nájdete už aj na sociálnej sieti Instagram.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo