Maďarská gréckokatolícka cirkev počas 20. storočia

Maďarská gréckokatolícka cirkev počas 20. storočia

Maďarskí gréckokatolícki hierarchovia počas púte v Máriapócsi

Cesta k metropolitnej gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku.

S rastom počtu obyvateľstva maďarského jazyka a maďarskej identity sa súčasne vyostroval problém používania maďarského jazyka v liturgii a bola stále pádnejšou požiadavka maďarskej gréckokatolíckej eparchie. V Hajdúdorogu, ktorý bol sídlom najpočetnejšej komunity maďarských gréckokatolíkov, sa v roku 1868 zišiel kongres, ktorý reprezentoval 58 farností maďarského jazyka, aby skúmal spôsob, ako dosiahnuť vytvorenie vlastnej eparchie, v ktorej by sa používala maďarčina ako liturgický jazyk.

Hajdudorožský vikariát

V roku 1873 mukačevský biskup István Pankovics zriadil v Hajdúdorogu biskupský vikariát s vlastným konzistóriom a kanceláriou, v ktorých sa používala len maďarčina. Medzitým niektorí kňazi z vlastnej iniciatívy začali a ďalší ďalej pokračovali v používaní maďarčiny aj v oficiálnej liturgii. Hajdudorožský vikár János Danilovics považoval za primárne dôležitú úlohu preložiť liturgické knihy do maďarskej jazyka. Zriadil hajdudorožskú prekladateľskú komisu, zloženú z deviatich členov, ktorá preložila základné liturgické knihy a v rokoch 1882 až 1892 publikovala prvú sériu prekladov.

Hajdudorožská eparchia

Svätá stolica síce zakázala používanie maďarčiny ako liturgického jazyka, no neodmietla zriadenie novej eparchie. V roku 1912 cisár František Jozef založil Hajdudorožskú eparchiu pre farnosti byzantského obradu a maďarského jazyka, ktorú kánonicky zriadil Pius X. bulou Christifideles Graeci.

Apoštolská stolica dala novej eparchii 162 maďarských farností, ktoré odňala eparchiám Mukačevo (70), Prešov (8), Fagaraš (35), Oradea (44), Gherla (4) a jednu farnosť (v Budapešti) Ostrihomskej latinskej arcidiecéze. 

Bula povoľovala používanie maďarského jazyka len pri neliturgických činnostiach. Pre bohoslužby predpisovala klasickú gréčtinu. Aplikovať tento predpis bolo nemožné. V praxi prevládlo používanie maďarského jazyka a bola publikovaná druhá séria liturgických kníh v maďarčine.

Z gréckokatolíckych cirkví na prihraničných územiach Uhorska prijala gregoriánsky kalendár ako prvá Maďarská gréckokatolícka cirkev (24. júna 1916).

Zakladajúca bula stanovila Hajdúdorog ako centrum eparchie. Keďže toto mestečko nebolo vyhovujúce, prvý biskup István Miklósy, vymenovaný v roku 1913, sa usadil najskôr v Debrecíne a neskôr v Nyíregyháze.

V dôsledku Trianonskej dohody (4. jún 1920) podstúpila Hajdudorožská eparchia mnohé zmeny: stratila 79 zo svojich 162 farností. Dnes má 147 farností.

Miškovecký apoštolský exarchát

Po prvej svetovej vojne zostalo sa maďarskom území 21 farností Prešovskej eparchie a jedna farnosť Mukačevskej eparchie. Tieto boli zhromaždené v Miškoveckej apoštolskej administratúre (neskôr v apoštolskom exarcháte), ktorý zriadil 4. júna 1924 pápež Pius XI.

Za exarchu bol vymenovaný Antal Papp, ktorý už bol mukačevským biskupom, a po jeho smrti (december 1945) bola správa exarchátu zverená hajdudorožskému biskupovi.

Piateho marca 2011 pápež Benedikt XVI. vymenoval biskupa exarchu Atanáza Orosza z mníšskej komunity v Dámóci. V rovnakom čase bolo územie apoštolského exarchátu, ktorý mal 30 farností, prispôsobené politicko-administratívnym a prirodzeným hraniciam. 

Po druhej svetovej vojne

Druhý biskup Hajdudorožskej eparchie Miklós Dudás, ktorý bol vymenovaný v roku 1939, považoval za svoju najdôležitejšiu úlohu skonsolidovať eparchiálne inštitúcie. V Máriapócsi, duchovnom centre Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, založil dom pre pútnikov, v Hajdúdorogu lýceum, kolégium a pedagogický inštitút a v Sátoraljaújhely sirotinec.

Keďže bol baziliánom, pomáhal otcom baziliánom, ktorí sa usadili v Máriapócsi už na začiatku 18. storočia. V roku 1947 bola pre nich zriadená vlastná maďarská provincia. V Máriapócsi biskup Dudás uviedol a podporoval aj baziliánky (1935). Len komunistická éra dokázala zbrzdiť a potom takmer zablokovať rast rehoľného života.

Na rozdiel od gréckokatolíckych cirkví v okolitých štátoch zostala počas komunizmu v Maďarsku povolená existencia gréckokatolíckej cirkvi a cirkevných štruktúr latinského i byzantského obradu.

Po smrti biskupa Dudása (1972) bol vymenovaný Imre Timkó za tretieho biskupa hajdudorožskej eparchie a administrátora miškoveckého exarchátu (1975). Najdôležitejším výsledkom jeho pôsobenia bolo rozšírenie eparchiálneho úradu, zriadenie Budapeštianského biskupkého vikariátu a rozšírenie jurisdikcie hajdudorožskej eparchie na celé Maďarsko.

Jurisdikcia nad celým Maďarskom

Po prvej svetovej vojne začali gréckokatolícki veriaci migrovať z ekonomicky zaostalých východných častí krajiny do rozvinutejších západných zón Maďarska. Mnohí veriaci sa usadili aj na budapeštianskych predmestiach. 

Pre jurisdikčné problémy títo veriaci zostali bez pastoračnej starostlivosti podľa vlastného obradu. Preto už v roku 1935 začala byť pociťovaná potreba dosiahnuť od Svätej stolice rozšírenie jurisdikcie hajdudorožského biskupa na celé Maďarsko.

Dekrétom Kongregácie pre východné cirkvi z 29. júla 1968, ktorý vstúpil do platnosti 12. januára 1969, bola na tri roky rozšírená jurisdikcia hajdudorožského ordinára rozšírená na gréckokatolíckych veriacich v celom Maďarsku. Pápež Ján Pavol II. v roku 1980 definitívne rozšíril jurisdikciu hajdudorožského biskupa na celé Maďarsko.

Po páde komunizmu

Štvrtým biskupom hajdurožskej eparchie a miškoveckého exarchátu (1988-2008) bol Szilárd Keresztes, ktorý začínal svoju aktivitu v rýchlo sa meniacom politickom prostredí. Politické zmeny počnúc rokom 1989 mali bezprostredné následky na cirkevný život. Začalo sa obdobie slobodného pôsobenia a nových výziev.

Naštartoval sa proces obnovy cirkevných štruktúr, hlavne v školskej a sociálnej oblasti, a boli založené nové farnosti. Po páde komunistického režimu sa otcovia baziliáni usilovali obnoviť svoj komunitný život, sestry baziliánky otvorili vedľa svojho monastiera v Máriopócsi aj domov pre seniorov.

Nový impulz pre kontemplatívny život rehoľníkov predstavuje založenie východného Monastiera Vzkriesenia v Dámóci v roku 1999.

Teologická formácia

Zakladajúca bula eparchie predpisovala ako jednu z najnaliehavejších úloh zriadenie väčšieho seminára. Stalo sa tak z iniciatívy biskupa Dudása v roku 1950. Vyšší teologický inštitút svätého Atanáza v Nyíregyháze bol v roku 1995 afiliovaný k Pápežskému východnému inštitútu v Ríme a dostal oprávnenie vydávať magisterské diplomy. Od roku 2006 je tento inštitút pripojený k Pápežskému východnému inštitútu a začal ponúkať licenciátne kurzy východnej teológie s dvomi špecializáciami, teologicko-patristickou a historicko-liturgickou.  

Hajdudorožská metropolitná cirkev sui iuris

Dvadsiateho marca 2015 pápež František zreorganizoval Maďarskú gréckokatolícku cirkev a povýšil ju na metropolitnú cirkev sui iuris.

Svätý Otec prijal nasledovné opatrenia: povýšil Hajdudorožskú eparchiu pre katolíkov byzantského obradu na metropóliu so sídlom v Debrecíne a vymenoval za prvého metropolitiu Pétra Fülöpa Kocsisa z mníšskej komunity v Dámóci a dovtedy eparchiálneho biskupa Hajdúdorogu (od roku 2008); povýšil Miškovecký apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu na eparchiu, pričom ju urobil sufragánnou od Hajdúdorogu a vymenoval za prvého eparchiálneho biskupa Atanáza Orosza, ktorý už bol miškoveckým exarchom, pričom ho presunul z titulárneho stolca Panio; a nakoniec vytvoril eparchiu Nyíregyháza pre katolíkov byzantského obradu s územím vyčleneným z Hajdudorožskej eparchie, pričom ju tiež urobil sufragánnym stolcom Hajdudorožskej metropolitnej eparchie.

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo