Severná Kórea: peklo pre kresťanov

Jediný kostol v hlavnom meste, diecézy bez biskupov a kňazov, veriaci zavretí v pracovných táboroch. Podľa mimovládnej organizácie Open Doors je Severná Kórea už dvanásť rokov najhorším miestom pre život kresťanov.

Už začiatok Františkovho pobytu na Kórejskom polostrove ukázal, aká atmosféra tu vládne. Kým Južná Kórea ho vítala s nadšením, zo severnej časti polostrova vypálili päť rakiet. „Ríša zla“ hneď na úvod pápežovi ukázala, že „diplomacia modlitby“, ktorú použil v prípade sýrskeho či izraelsko-palestínskeho konfliktu, dostane v tomto kúte sveta naozaj zabrať.
Zmierenie národa rozdeleného z vôle mocností do dvoch krajín je jednou z hlavných tém Františkovej návštevy. Vrcholom bude pondelková bohoslužba za pokoj a zmierenie v soulskej katedrále Myeong-dong. Predstavitelia juhokórejskej cirkvi na ňu pozvali aj severokórejských katolíkov. Pozývací list zaslala arcidiecéza Soul priamo severokórejskej vláde. Zamietavá odpoveď neprišla od nej, ale od prorežimného Združenia severokórejských katolíkov.
Jeruzalem Východu
Začiatkom minulého storočia pritom mnohí poznačovali Pchjongjang za „Jeruzalem Východu“. Počas rozdelenia krajiny v 50. rokoch žilo na Kórejskom polostrove okolo 155 000 katolíkov v 150 farnostiach. Tretina z nich sa nachádzala v severnej časti. Dnes sú zvyšky kresťanov v tomto kúte sveta nazývané „cirkvou ticha“.
Akékoľvek štatistické údaje o miestnych kresťanoch sú dlhodobo neznáme. Podľa odhadov ich tu žije niekoľko tisíc. Veľká časť z nich je zadržiavaná v pracovných táboroch. Tí, ktorí sa rozhodli spolupracovať s komunistickým režimom, sú členmi spomínaného Združenia severokórejských katolíkov. Podľa spravodajskej agentúry AsiaNews ich je okolo 800, pričom ide o starých ľudí, ktorí boli pokrstení ešte pred kórejskou vojnou. Jeden katolícky a dva protestantské kostoly, ktoré ostali v štvormiliónovom Pchjongjangu, sú tak len svedkami minulosti. 
Nezvestný biskup – mučeník 
Severná Kórea je podľa portálu Caholic Hierarchy formálne rozdelená na tri cirkevnosprávne celky – diecézy Pchjongjang a Hamhung a opátstvo Tokugen. Všetky tri sú však dlhodobo vakantné – na ich čele nestojí žiaden biskup. 
Posledné známe informácie sú o biskupovi Pchjongjangu Francisovi Hong Yong-hoovi, ktorý sa narodil ešte v roku 1906 a minulý rok bol oficiálne prehlásený za mŕtveho. Bez toho, aby sa vedelo, kedy, kde a ako zomrel. Už po rozdelení polostrova v roku 1948 bol obeťou represií režimu Kim Il-sunga. Cirkevní predstavitelia z Južnej Kórey už požiadali vatikánsku Kongregáciu pre kauzy svätých o otvorenie procesu jeho blahorečenia. 
Apoštolským administrátorom Pchjongjangu je tak arcibiskup Soulu, kardinál Andrew Yeom Soo-jung. V máji tohto roku sa mu podarilo nakrátko navštíviť Severnú Kóreu, kde absolvoval krátku návštevu priemyselnej zóny Kaesong, v ktorej na základe dohody medzi Severnou a Južnou Kóreu pracujú obyvatelia oboch krajín v spoločných podnikoch.
Domáce cirkvi
Keďže v krajine nie sú žiadni kňazi a farnosti – čo sa stalo so 166 kňazmi a rehoľníkmi, ktorí tu boli počas nástupu komunizmu v roku 1948, sa dodnes nič nevie – nie je možné rozvíjať náboženský život. Viera sa tak uchováva len v podzemných domácich cirkvách. 
Z času na čas sa sem podarí zavítať nejakému misionárovi zo zahraničia. Či už tajne, alebo so súhlasom severokórejskej vlády. Jedným z nich je aj páter Gerard Hammond, katolícky misionár z americkej kongregácie Maryknoll, ktorý 38. rovnobežku prekračuje dvakrát až trikrát ročne. Ako člen Nadácie Eugena Bella môže s oficiálnym súhlasom doručovať lieky a zdravotnícke pomôcky. 
Imrich Gazda


Foto: dorjeshugden.com, wikipedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo