Svet kresťanstva 11. december 2018

Kde všade nájdete gréckokatolíkov v bývalej Juhoslávii?

Oriente Cattolico
Oriente Cattolico
V dôsledku vytvorenia dvoch nových exarchátov na územiach Križevackej eparchie dnes jej jurisdikcia zahrnuje len Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu a Slovinsko.
V dôsledku vytvorenia dvoch nových exarchátov na územiach Križevackej eparchie dnes jej jurisdikcia zahrnuje len Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu a Slovinsko.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Oriente Cattolico

Kde všade nájdete gréckokatolíkov v bývalej Juhoslávii?
Križevacký eparcha Nikola Kekić.

Po druhej svetovej vojne Križevci dostalo opäť jurisdikciu nad celou Juhosláviou Titovho komunistického režimu. V Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republike mala gréckokatolícka cirkev veľmi podobné problémy ako latinská katolícka cirkev a nekatolícke cirkvi. V roku 1946, s návratom apoštolskej administratívy Bačka a apoštolskej delegatúry Banátu a Srbska pod jurisdikciu križevackého biskupa, bol pre toto územie zriadený vikariát Bačka, ktorý bol v roku 1963 premenovaný na Vojvodinský vikariát. Pre macedónskych gréckokatolíkov bol v roku 1953 vytvorený Macedónsky vikariát (Arhijerejsko namjesništvo). V roku 1972 Svätá stolica vymenovala latinského biskupa Skopje za apoštolského vizitátora s plnou jurisdikciou nad macedónskymi gréckokatolíckymi, hoci formálne zostávali v Križevackej eparchii. Druhého decembra 1966 bol biskupský úrad eparchie presťahovaný z mesta Križevci do Záhrebu (Kaptol 20). Takto bolo aspoň čiastočne zrealizované povolenie Svätej stolice z roku 1934 k presťahovaniu eparchiálneho stolca do Záhrebu. Názov eparchie zostal nezmenený: Križevacká eparchia. 

Počas osláv 200. výročia vytvorenia Križevackej eparchie (1777 – 1977) boli stále evidentnejšie napätia medzi rusínskou väčšinou na jednej strane a Chorvátmi a Ukrajincami na strane druhej. Z iniciatívy chorvátskych kňazov v roku 1978 Svätá stolica vytvorila štyri vikariáty. Popri už dvoch existujúcich – Vojvodinskom (Rusíni) a Macedónskom (Macedónci) – bol zriadený nový Žumberacký vikariát (Chorváti), zatiaľ čo Bosniansky vikariát bol rozšírený na Slavóniu a premenovaný na Bosniansko-slavónsky vikariát (Ukrajinci).

Apoštolské exarcháty

Po vojnových udalostiach (občianskej vojne) v 90. rokoch minulého storočia a rozpade juhoslovanského štátu sa gréckokatolícki veriaci ocitli rozdelení v nových nezávislých štátoch. Táto situácia priniesla so sebou nové pastoračné a administratívne problémy.

Na túto ťažkú situáciu Svätá stolica zareagovala tak, že namiesto Macedónskeho vikariátu (Arhijerejsko namjesništvo) a Vojvodinského vikariátu vytvorila dva nové apoštolské exarcháty:

Apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu usadených v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (11. január 2001). Stolec má v Strumici a dnes má približne 14 000 veriacich.

Apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu v Srbsku a Čiernej Hore (28. august 2003). Jeho jurisdikcia je od roku 2013 ohraničená na územie Srbska. Stolec má v Novom Sade a dnes má približne 22 000 veriacich.

Územie križevackej eparchie

V dôsledku vytvorenia dvoch nových exarchátov na územiach Križevackej eparchie dnes jurisdikcia tejto eparchie zahrnuje štáty Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu a Slovinsko.

Väčšinu gréckokatolíkov tvoria Chorváti, ktorí dnes žijú v mestách okolo hornatej provincie Žumberak, spomeňme Karlovac, Jastrebarsko, Samobor, Veliku Goricu vrátane Záhrebu, hlavného mesta Chorvátska, a Metliku v Slovinsku.

Ukrajinskí gréckokatolíci zostávajú v Slavónii (východné Chorvátsko) a v Bosne a Hercegovine, zatiaľ čo Rusíni, ktorí prišli v predošlých storočiach z Bačky, sa nachádzajú vo východnej Slavónii.

Dá sa v podstate povedať, že zatiaľ čo na hornatých a poľnohospodárskych územiach sa farnosti zmenšovali, v mestách rástli v dôsledku masového prílevu obyvateľstva.

Veľká časť gréckokatolíkov emigrovala po druhej svetovej vojne a počas občianskej vojny v deväťdesiatych rokoch minulého storočia predovšetkým do Severnej Ameriky a Austrálie, kde vstúpili do jurisdikcie príslušných katolíckych biskupov byzantského obradu.

Chorvátska gréckokatolícka cirkev je cirkvou sui iuris (porov. CCEO kan. 174-176) s vlastným byzantským obradom, ktorý zahrnuje liturgické, duchovné a disciplinárne dedičstvo v rámci tradície byzantsko-slovanského obradu (porov. CCEO, kan. 28).

Križevackým eparchiálnym biskupom, ktorý sídli v Záhrebe, je Nikola Kekić, vysvätený 4. júla 2009 v gréckokatolíckej Katedrále Najsvätejšej Trojice v Križevci. Konkatedrála svätých Cyrila a Metoda a pripojený Križevacký gréckokatolícky kňazský seminár na nachádzajú v Záhrebe.

V súvislosti s oslavami štvorstého výročia Marčanskej únie (1611 – 2011) bol v roku 2005 zakúpený pozemok na mieste strarobylej gréckokatolíckej Archimandrie svätého Michala Archanjela s malou kaplnkou a domom v Marči. V rovnaký deň bol presbyter Zvonimir Kurečić vysvätený za titulárneho gréckokatolíckeho marčanského archimandritu v Chráme Zvestovania Pána v Pribiči, ktorý v roku 1911 postavil biskup Julije Drohobecki na pamiatku trojstého výročia cirkevnej únie v Chorvátsku (1611 – 1911).

Pastoračná správa Križevackej eparchie bola v roku 2009 podelená na tri vikariáty:

Žumberacký vikariát

Žumberački vikarijat zahrnuje chorvátskych gréckokatolíkov, ktorí sú priamymi dedičmi Marčanskej únie a eparchie (r. 1611). Len vo farnosti Záhreb je malá prítomnosť ukrajinských a rusínskych veriacich. Tento vikariát zahrnuje Katedrálny dekanát s deviatimi farnosťami a Žumberacký dekanát s deviatimi farnosťami, sedem v Chorvátsku a dve v Slovinsku. Žumberackému vikárovi je zverený ad interim Dalmácky vikariát s tromi farnosťami a veriacimi rozptýlenými po celej Dalmácii. Počet gréckokatolíckych veriacich vo vikariáte je približne 12 000. Vikárom (synkelom) je Milan Vranešić.

Slavónsko-srijemský vikariát

Slavonsko-srijemski vikarijat zahrnuje ukrajinských a rusínskych gréckokatolíkov. Vikariát zahrnuje Slavónsky dekanát so šiestimi farnosťami s ukrajinskou prevahou a Srijemský dekanát s ôsmimi farnosťami s rusínskou prevahou a jednu chorvátsku farnosť. Počet gréckokatolíckych veriacich vo vikariáte je približne 7 000. Vikárom (synkelom) je Ivan Barščevski. 

Gréckokatolícky vikariát Križevackej eparchie v Bosne a Hercegovine

Grkokatolički vikarijat križevačke eparhije u Bosni i Hercegovini zahrnuje ukrajinských gréckokatolíkov zhromaždených v Bosnianskom dekanáte s desiatimi farnosťami. Počet gréckokatolíckych veriacich vo vikariáte je približne 3 000. Vikárom (synkelom) je Mihal Stahnek.

O približne 21 000 gréckokatolíckych veriacich Križevackej eparchie sa pastoračne stará eparchiálny biskup s 34 kňazmi, ktorí sú inkardinovaní do eparchie a prevažne ženatí.

Rehole v cirkvi

V Križevackej eparchii pôsobia baziliánske sestry: Chorvátska viceprovincia svätého Bazila Veľkého a svätej Makríny zahrnuje štyri monastiere so sídlom v Križevci (od roku 1915) a Ukrajinská provincia sv. Michala Archanjela štyri monastiere so sídlom v Osijeku (od roku 1968). Okrem toho sú tu ukrajinské sestry Služobnice Nepoškvrnenej (Služebnice), ktoré pôsobia na biskupskom úrade v Záhrebe. 

Vychádza s láskavým súhlasom arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0