Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia

Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia

Výrez z ikony svätého Bazila Veľkého.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa 1. januára spoločne so sviatkom Obrezania Pána slávi pamiatka Bazila Veľkého.

V cirkvách byzantskej tradície sa 1. januára spoločne so sviatkom Obrezania Pána slávi pamiatka kapadóckocézarejského arcibiskupa svätého Bazila Veľkého, ktorý sa narodil pre nebo práve 1. januára.

Na večierni gréckokatolíci na počesť tohto významného gréckeho teológa a otca východného mníšstva spievajú:

„Vhodne ťa nazvali Bazilom – Kráľom, lebo si prijal kráľovské kňazstvo. Múdro a láskyplne si pásol svätý ľud Kristov... Odetý nádherným veľkňazským rúchom radostne si hlásal evanjelium kráľovstva, Bazil. Cirkev si obohatil pravovernou náukou, ktorá nás osvecuje. Preto velebíme a oslavujeme jedno božstvo v Otcovi Stvoriteľovi i v jeho jednorodenom Božom Slove, ako aj v presvätom Duchu, jedného a nedeliteľného Boha v troch osobách. Jeho pros, Bazil, aby osvietil a spasil naše duše.“

Otec východného mníšstva

Bazil sa narodil okolo roku 330 v kapadóckej Cézarei v príkladnej kresťanskej rodine, ktorá darovala Cirkvi niekoľko svätcov a svätíc a bola v kontakte so svätým Gregorom Divotvorcom, apoštolom Kapadócie.

Bazil prijal krst v dospelosti po absolvovaní humanitného štúdia v Konštantínopole a Aténach. Táto „konverzia“ sa časovo prekrývala s jeho príklonom k začínajúcemu mníšskemu hnutiu. Bazil podnikol cestu po Egypte, Palestíne a Sýrii, aby osobne spoznal asketický život. Rozhodne uprednostňoval koinobitické pred eremitickým mníšstvom. No odmietal veľké komunity pachomiánskeho typu. Preferoval osobnejšie bratstvá.

Bazil založil niekoľko monastierov a napísal pre ne Pravidlá založené na Svätom písme. Baziliánske monastiere boli otvorené potrebám, aj materiálnym, miestnych obyvateľov, ktorí boli často sužovaní epidémiami alebo hladom.

Kapadóckocézarejský arcibiskup

Okolo roku 364 kapadóckocézarejský arcibiskup Euzébios udelil Bazilovi presbyterát. V roku 370 Bazil po ňom nastúpil ako arcibiskup, ktorým zostal až do svojej smrti 1. januára 379 (jeho podrobný životopis sme publikovali tu).

Neskoršie kresťanské generácie dali svätému Bazilovi prímenie Veľký. V Katolíckej cirkvi patrí medzi „učiteľov Cirkvi“. Kallistos Ware napísal: „Pravoslávna cirkev sa nikdy nepokúšala presne definovať, kto sú cirkevní otcovia, a ešte menej zostavovať ich rebríček podľa dôležitosti. No má osobitnú úctu k spisovateľom 4. storočia a hlavne k tým, ktorých nazýva „traja veľkí hierarchovia“: Gregor z Nazianzu, Bazil Veľký a Ján Zlatoústy."

Zatiaľ čo cirkvi byzantskej tradície slávia pamiatku svätého Bazila Veľkého 1. januára, v latinskej cirkvi sa Bazil oslavuje 2. januára spolu so svätým Gregorom Naziánskym, ktorý bol jeho celoživotným priateľom.

Bazilova liturgia

Bazilova starostlivosť o modlitbový život v bratstvách a neskôr v cézarejskej cirkvi vysvetľuje jeho angažovanosť v liturgickom hnutí.

Bazilovo meno nesie prekrásny byzantský formulár eucharistickej liturgie: Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého.

Bazil použil a doplnil svojimi vlastnými myšlienkami už existujúci text v kapadóckej cirkvi. Od tej doby rôzne cirkvi pod záštitou autorstva tohto významného kapadóckeho učiteľa prevzali baziliánsky liturgický formulár. Počas prvého tisícročia bola Bazilova liturgia najčastejšie slávenou eucharistickou bohoslužbou v Byzancii. Pre svoju dĺžku musela neskôr ustúpiť eucharistickej liturgii svätého Jána Zlatoústeho.

Dnes sa Bazilova liturgia slávi len: 24. decembra – v predvečer Narodenia Pána (alebo na samotný sviatok); 1. januára na sviatok sv. Bazila Veľkého; 5. januára – v predvečer Bohozjavenia (alebo na samotný sviatok); vo všetky nedele Veľkého štyridsaťdňového pôstu (spolu päť nedieľ), na Veľký štvrtok a na Veľkú sobotu.

Na pamiatku svojho spasiteľného utrpenia

A teraz sa už nechajme osloviť ukážkou z Bazilovej eucharistickej modlitby – anafory, ktorá sprevádza obetovanie chleba a vína na liturgii:

„... Človeka si stvoril z hliny zeme, poctil si ho svojím obrazom, Bože, a odovzdal si mu rajský pokrm, nesmrteľný život a potešenie z večnej blaženosti, ak zachová tvoje prikázania.

Ale on neposlúchol teba, pravého Boha, svojho Tvorcu, dal sa zviesť ľstivým hadom a svojím vlastným hriechom si privodil smrť. A hoci si ho, Bože, podľa svojho spravodlivého rozhodnutia vyhnal z raja do tohto sveta a vrátil si ho do zeme, z ktorej bol vzatý, pripravil si mu spásu v znovuzrodení skrze tvojho Krista.

Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo svojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze svojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov, a keď prišla plnosť času, prehovoril si k nám ústami svojho Syna, skrze ktorého si stvoril všetky veky.

On je odblesk tvojej slávy a obraz tvojej podstaty, on všetko udržuje mocou svojho slova a rovnosť s tebou, Bohom a Otcom, nevlastní neprávom, lebo on je pravý večný Boh, ktorý sa pred vekmi zjavil na zemi a žil tu ako človek. Vtelil sa zo Svätej Panny a utajil sa, vezmúc na seba podobu sluhu, pripodobnil sa našej úbohosti, aby nás pripodobnil obrazu svojej slávy.

A pretože skrze človeka vstúpil do tohto sveta hriech a pre hriech smrť, tvoj jednorodený Syn, ktorý je v tvojom lone, Bože Otče, blahosklonne sa narodil zo ženy, svätej Bohorodičky Márie vždy Panny, podrobil sa zákonu, odsúdiac hriech na vlastnom tele, aby každý, čo zomiera v Adamovi, ožil v tvojom jedinom Kristovi.

Počas života na tomto svete dal nám spasiteľné prikázania, zbavil nás klamstva modiel a priviedol nás k poznaniu teba, pravého Boha a Otca. Urobil z nás pre seba vyvolený ľud, kráľovské kňazstvo, svätý národ. Očistil nás vodou a posvätil Duchom Svätým a dal seba samého ako výkupné za smrť, ktorej sme podľahli zapredaní hriechu. Skrze kríž zostúpil do podsvetia, aby všetko naplnil a odstránil hrôzy smrti. Na tretí deň vstal z mŕtvych a každému telu otvoril cestu ku vzkrieseniu. Veď nie je možné, aby pôvodca života podľahol rozkladu, lebo on je prvotinou zosnulých, prvorodený z mŕtvych, všetkým všetko a vo všetkom má prvenstvo.

Vstúpil na nebesia, sedí na výsostiach po pravici tvojej velebnosti a zasa príde, aby každému odplatil podľa jeho skutkov. Na pamiatku svojho spasiteľného utrpenia zanechal nám to, čo sme podľa jeho príkladu predložili. Lebo keď sa rozhodol ísť na svoju dobrovoľnú, životodarnú a naveky pripomínanú smrť, v tú noc, keď sám seba vydal za život sveta, vzal chlieb... podobne vzal aj čašu...“

Zdroj: Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Prešov 2005.

  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo